16.1 C
Nitra
pondelok, 5 júna, 2023

Slávny Slovák, Johann Wolfgang von Kempelen skonštruoval „Turka“, šachový automat, aj „hovoriaci stroj“

Celosvetovo známych ľudí má naše krásne Slovensko naozaj dosť a dosť. Nie medzi politikmi, ktorí si myslia, že sa svet točí najmä okolo nich, ale umelcov, športovcov, a aj vedcov. A práve tých má Slovensko, div sa svete, naozaj dosť, hoci mnohých nepoznajú ani samotní Slováci.

Medzi celosvetovo uznávaných vedcov, o ktorom možno veľa Slovákov nevie, je Johann Wolfgang von Kempelen, maďarsky Kempelen Farkas a slovensky Ján Vlk Kempelen (* 23. január 1734, Preßburg, dnešná Bratislava – † 26. marec 1804, Alservorstadt, Rakúsko). Rodený Slovák bol vo svojej dobe neprekonateľný vynálezca, mechanik a konštruktér automatov, polyhistor, výtvarník a dramatik, ba i radca Viedenského cisárskeho dvora. Celosvetovú slávu si získal najmä vďaka svojmu dômyselnému a povesťami opradenému šachovému automatu, zostrojenému v r. 1770. Kempelen ho síce prezentoval ako šachový automat, v skutočnosti sa ale vo vnútri skrývala ľudská obsluha.

Slávny Slovák, Johann Wolfgang von Kempelen skonštruoval „Turka“, šachový automat, aj „hovoriaci stroj“
Johanna Wolfganga von Kempelena najviac preslávil jeho šachový stroj Turek. Zdroj: wikipedia.org

Okrem iných odborov ho zaujímala matematika i fyzika

Jeho predkovia pochádzali z Írska a do Uhorska sa presťahovali v polovici 17. storočia. V detstve si najradšej majstroval z dreva i železa rôzne mašinky a strojčeky. Nevyhýbal sa však ani športu. Niekoľkokrát dokonca preplával Dunaj, alebo sa len tak nechal unášať vlnami až do Biskupíc, a odtiaľ potom bežal naspäť domov. Engelbert von Kempelen, otec Wolfganga von Kempelena bol vysoký colný úradník, ktorého cisár Karol VI. povýšil do šľachtického stavu. Johann Wolfgang študoval právo a filozofiu v Pressburgu, navštevoval akadémiu v Györi, Viedni a Ríme, ale zaujímala ho aj matematika a fyzika, pričom ako 21-ročný ovládal osem jazykov, okrem rodnej nemčiny aj maďarčinu, latinčinu, francúzštinu, taliančinu a neskôr trochu angličtinu a rumunčinu, čo sa naučil počas svojich ciest po Anglicku a úloh v Banáte.

Slávny Slovák, Jozef Murgaš ako prvý človek na svete uskutočnil bezdrôtový prenos ľudského hlasu

O svoje prvé miesto na habsburskom dvore sa uchádzal v roku 1755 ako vrchný úradník v Uhorskej dvorskej komore v Pozsony. Neskôr sa stal tajomníkom (1757), radcom Dvorskej komory (1764), riaditeľom soľnej ťažby (1765), druhým komisárom ústavnej komisie pre oblasť Banátu (1769) a napokon cisársko-kráľovským dvorným radcom (1787). Počas tohto obdobia tiež pomáhal premiestniť univerzitu v Nagyszombate na Budínsky hrad a dohliadal na budovu Dvorného divadla v bývalom budínskom karmelitánskom kláštore. Johann Kempelen bol tiež maliarom a rytcom a bol prijatý za člena Cisársko-kráľovskej akadémie krásnych umení. Známe boli najmä jeho krajinárske rytiny. Zachoval sa aj jeho vlastný autoportrét kreslený uhlom. Pokúšal sa tiež o diela dramatické, úspech však mala len melodráma Perseus a Andromeda, ktorú roku 1781 predstavilo Národné divadlo vo Viedni.

Slávny Slovák, Johann Wolfgang von Kempelen skonštruoval „Turka“, šachový automat, aj „hovoriaci stroj“
Johann Wolfgang von Kempelen patrí k najvýznamnejším osobnostiam našich vedecko-technických tradícií a zaradil sa k niekoľkým učencom uznaným aj v zahraničí.. Zdroj: wikipedia.org

Šachový automat „Turek“ sa stal svetovou senzáciou

Kempelen na Žitnom ostrove budoval systém zavlažovacích zariadení a popri svojej vedeckej práci vo voľných chvíľach konštruoval stroje, ktoré predbehli svoju dobu. Nielenže jeho čerpacie zariadenie zásobovalo vodou Bratislavský hrad, ale dokázal podľa vlastných plánov postaviť pontónový most cez Dunaj. V soľných baniach zostrojil výťah poháňaný koňmi, ktorý uľahčil prácu tamojším baníkom. Okrem rôznych pluhov, tkáčskych stavov je autorom písacieho stroja klávesnicového systému pre slepcov i známeho hovoriaceho stroja, ktorý hovoril hlasom šesťročného chlapca nielen slová, ale aj celé vety. Johann Wolfgang von Kempelen sa s obrovským nadšením zaujímal aj o fyziku a mechaniku. Niekoľko rokov zastával miesto tajomníka uhorskej dvornej komory vo Viedni. Mária Terézia ho za jeho plodnú a užitočnú prácu ho v roku 1775 povýšila do šľachtického stavu, stal sa barónom s právom užívať prídomok de Pázmánd, a tiež vymenovala za riaditeľa všetkých uhorských soľných baní.

Slávny Slovák, Ján Andrej Segner, bol „otcom“ vodnej turbíny, základu pre ďalšie reaktívne turbíny a rakety v 20. storočí

Dohliadal aj na kolonizáciu oblastí Banátu, kde viedol boj proti zbojníkom. Oženil sa dvakrát, najprv v roku 1757 s Máriou Franziskou Piani, ktorá náhle zomrela v roku 1758 na brušnú obštrukciu, a opäť v roku 1762 s Máriou Annou von Gobelius, ktorá slúžila ako spoločníčka v dome grófa Johannesa Erdödyho, vicepredseda Uhorskej dvornej kancelárie. Z druhého manželstva sa mu narodilo päť detí, z ktorých dve prežili dospelosti: Mária Terézia (1768 – 1812) a Karl (1771 – 1822). Najväčšiu slávu mu však priniesli jeho dva tajomné mechanizmy – šachový a hovoriaci stroj. Jeho šachový automat „Turek“ sa stal v 18. storočí jednou z európskych a neskôr i svetových senzácií. Tajomný a zázračný stroj údajne vyhrával šachové partie aj s tými najlepšími šachistami. K jeho protihráčom patrili také osobnosti, ako bol Fridrich II., Napoleon Bonaparte, Katarína II., Benjamin Franklin a ďalšie významné osobnosti.

Slávny Slovák, Johann Wolfgang von Kempelen skonštruoval „Turka“, šachový automat, aj „hovoriaci stroj“
Kempelenov vodný reaktívny čerpací stroj na princípe Segnerovho kolesa testovaný v šachte Michal v Hodruši. Zdroj: Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica

Tajomný stroj ovládal šachista ukrytý v jeho útrobách

Samotný konštruktér sa o „automate“ vyjadroval skôr ako o dômyselnej hračke než ako o prevratnom vynáleze. Sediaceho Turka šachistu s fajkou zostrojil Kempelen za šesť mesiacov a na jeho zostrojenie ho inšpirovalo iluzionistické predstavenie na zámku Schönbrunn, kde „Turek“ v prítomnosti Márie Terézie napokon zohral aj svoju prvú verejnú partiu. Johann Kempelen svoj stroj síce vydával za šachový automat, v skutočnosti ho však ovládal šachista ukrytý v jeho útrobách. Aj keď „Turek“ nepracoval na automatickom princípe, ako tvrdil Kempelen, stále sa jednalo o veľmi dômyselné zariadenie, využívajúce zložitý systém pák, pružín a magnetov ukrytých v skrini, ktorá bola asi 110 cm dlhá, 60 cm široká a 75 cm vysoká, doplnená figurínou Turka. Kempelen so svojím šachovým „automatom“ precestoval veľkú časť Európy a stroj zohral celý rad partií. 

Slávny Slovák, Aurel Stodola – konštruktér prvého tepelného čerpadla na svete. A nielen toho

Turkovým obľúbeným trikom bola jazdcova prechádzka – šachový problém ukladajúci hráči obísť jazdcom celú šachovnicu tak, aby každé pole navštívil práve raz – ktorú stroj predvádzal z ľubovoľného počiatočného poľa šachovnice. Sediaci Turek vedel uchopiť ľavou rukou figúrku a postaviť na ju na potrebné miesto. Stroj bolo nutné vždy po dvanástom ťahu natiahnuť kľukou. Bolo by prehnané pripisovať mimoriadny význam tomuto automatu v dejinách robotiky, v žiadnom prípade ale nesmieme podceňovať „pohybové schopnosti“ stroja, riadené kĺbové mechanizmy a viaceré ďalšie technické detaily, ktoré predstavovali jeden z vrcholov jemnej mechaniky v tom období. Po Kempelenovej smrti Turka odkúpil podnikavý viedenský mechanik, hudobník a vynálezca Johann Nepomuk Mälzel, ktorý ho predvádzal na jarmoku ako atrakciu.

Slávny Slovák, Johann Wolfgang von Kempelen skonštruoval „Turka“, šachový automat, aj „hovoriaci stroj“
Šachový automat, v skutočnosti ho však ovládal šachista ukrytý v jeho útrobách. Zdroj: wikipedia.org

Zaradil sa k našim učencom uznaným aj v zahraničí

Paradoxne, šachový automat Kempelenovi pokazil meno a získal povesť podvodníka. Nebol však podvodníkom, ale človekom osvietenstva, ktorý sa snažil svojimi vynálezmi robiť svet lepším. Wolfgang von Kempelen mal technické nadanie a Veľká sovietska encyklopédia ho uvádza ako autora projektu prieplavu Dunaj – Jadranské more. S Kempelenovými pokusmi sa zoznámil aj Alexander Graham Bell, neskorší vynálezca telefónu, ktorý sa pokúsil jeho poznatky aplikovať pre potreby hluchonemých. Kempelen vynašiel celý rad rôznych, na svoju dobu progresívnych mechanizmov alebo iných technických zariadení a prístrojov, medzi ktoré patril i ručný tlačiarenský stroj pre nevidiacich, využívaný pri písaní listov slepou skladateľkou Máriou Theresiou von Paradis. Keď cisárovná dostala kiahne, zostrojil pre ňu mobilné lôžko. Vo viedenskom Schönbrune skonštruoval vodomety, z ktorých niektoré údajne fungujú dodnes.

Slávny Slovák – Ján Bahýľ, muž, ktorý zostrojil vrtuľník, ale aj ďalších 16 vážnych vynálezov

Pri pokusoch s parnou energiou prišiel Kempelen s úplne novým konceptom, takzvanej reaktívnej parnej turbíny, keď v Segnerovom kolese vodu nahradil parou. Podobne ako vzduch unikajúci z balónika ho núti k pohybu opačným smerom, para z trysiek otočného ramena turbíny ho núti k rotačnému pohybu. Kempelen prišiel na túto myšlienku v Londýne počas turné so svojím šachovým automatom. Preto tu požiadal o patent, ktorý aj získal. Išlo o prvý patent na parnú turbínu v histórii. V Londýne kontaktoval aj slávneho vynálezcu a autora množstva patentov na zdokonalenie parných strojov Jamesa Watta, ktorému chcel predviesť svoju turbínu a diskutovať s ním, ten však stretnutie odmietol. Vo svojich prototypoch pri konštruovaní parných strojov, ktorých éra v tom čase ešte len začínala, ako prvý aplikoval kľukový prevod a podľa niektorých prameňov dokonca robil pokusy poháňať plavidlá „ohňovými mašinami“. Johann Wolfgang Kempelen patrí bezpochyby k najvýznamnejším osobnostiam našich vedecko-technických tradícií a zaradil sa k niekoľkým našim učencom uznaným aj v zahraničí.

Slávny Slovák, Johann Wolfgang von Kempelen skonštruoval „Turka“, šachový automat, aj „hovoriaci stroj“
Kempelenova parná turbína. Para vyviera z dýz na koncoch otočného ramena (D) a jej reaktívny účinok núti rameno k pohybu okolo vlastnej osi. Zdroj: Archív Kempelenopolis o.z.

Za vrcholné dielo sa považoval hovoriaci automat

V tom období bolo Slovensko jedinou krajinou, okrem Britských ostrovov, kde sa parné stroje, takzvané ohňové mašiny, rozšírili ešte pred priemyselnou revolúciou. Kempelen si uvedomoval potenciál parnej energie a investoval všetky úspory do pokusov o ich zefektívnenie. To ho priviedlo až na pokraj bankrotu, keď jeho prototyp pred patentovou komisiou takmer vybuchol. Patent preto najprv nezískal. Kempelen skonštruoval i ďalšie automaty pre zábavu „vyšších pánov a dám“. Za jeho vrcholné dielo sa považoval hovoriaci automat, či stroj napodobňujúci ľudskú reč, jeden z prvých dokonalejších mechanických rečových syntetizátorov. V Americkej akustickej spoločnosti dokonca prednášali v roku 1949 o Kempelenovom automate a hodnotili ho slovami: „Na sklonku 18. storočia Uhor Wolfgang Kempelen prvý zostrojil dokonalý a v podstate napodiv dobre fungujúci hovoriaci stroj.“ Význam tohto unikátneho diela preto zostáva neprávom v tieni šachového automatu.

Slávny „Slovák“ Maximilián Hell – takmer s úplnou presnosťou zmeral vzdialenosť Slnka od Zeme

Ku skonštruovaniu tohto stroja, ktorý dokázal údajne vyslovovať slová a jednoduché vety na úrovni malého dieťaťa, ktoré sa učí hovoriť, sa dopracoval na základe exaktného fyzikálneho, fyziologického a v neposlednom rade fonetického výskumu jednotlivých hlások a ľudskej reči ako celku, pričom využil aj svoje jazykové znalosti. Na základe týchto bádaní zaraďuje moderná fonetika Wolfganga Kempelena medzi svetových priekopníkov tohto vedného odboru. Konštrukcia jeho stroja imitovala anatómiu ľudského dýchacieho ústrojenstva: mechy napodobňovali pľúca, namiesto hlasiviek použil regulovateľnú trubicu, ďalšia trubica nahrádzala nosnú dutinu s dvoma nosnými dierkami a stroj mal tiež svoje „ústa“, vyrobené z gumy. Veľkou prekážkou bolo, že Kempelen nenašiel vhodný materiál, ktorým by napodobnil jazyk, mäkké poschodie a pery. Hoci niektorí odborníci spochybňujú, že by stroj mohol vydávať viac než len neartikulované zvuky, podľa mnohých išlo o prvý skutočný hlasový syntetizátor. 

Slávny Slovák, Johann Wolfgang von Kempelen skonštruoval „Turka“, šachový automat, aj „hovoriaci stroj“
Rekonštrukcia Kempelenovho hovoriaceho stroja umiestnená v Podunajskom múzeu v Komárne. Zdroj: FB / Kempelenopolis

Mária Terézia mu priznala doživotnú rentu 1000 zlatých

Všetky zvuky boli tvorené vibráciami slonovinového jazýčka, ktorým prechádzal vytlačovaný vzduch. Stroj údajne dokázal vyslovovať rôzne slabiky, ktorých spojením bolo možné zostaviť vety v rôznych jazykoch. Podľa Kempelena boli vhodnými jazykmi najmä francúzština, taliančina a latinčina, naopak nemčinu stroj napodobňoval horšie, pretože obsahuje množstvo uzavretých slabík a skupín spoluhlások. Artikulácia rôznych zvukov bola regulovaná zmenou tlaku vzduchu v „ústnej dutine“ alebo odkrývaním či prikrývaním rôznych otvorov. Napríklad „nosné dierky“ museli byť pri väčšine zvukov zakryté a odkrývali sa len pri tvorbe nosových spoluhlások, pri artikulácii spoluhlásky [l] IPA so strojmi vkladal do „úst“ palec. Hláska [r] sa tvorila interferenciou vibrácie jazýčka s kovovým drôtom. Niektoré spoluhlásky ako [d], [t], [g] alebo [k] sa však napodobniť príliš nedarilo.

Vedec svetového významu – takým bol náš Štefan Anián Jedlík zo Zemného

Možno konštatovať, že aj v dnešných syntetizátoroch reči sa často využíva v zásade podobný princíp reprodukcie zvukov. Rozdiel však spočíva v tom, že namiesto mechanických zariadení sa už používajú elektronické. Hlasivky sa nahrádzajú impulzovým generátorom slúžiacim ako zdroj pre hlásky, pričom zdrojom spoluhlások typu “s” alebo “f” je generátor šumu. Za jeho úspechy mu panovníčkou Máriou Teréziou bola priznaná doživotná renta 1000 zlatých, po jej smrti však na trón nastúpil nový panovník a Kempelen o rentu prišiel. Kempelen bol veľmi vzdelaný človek. Jeden z najväčších polyhistorov a technikov 18. storočia, priekopník nových myšlienok, geniálny technik aj konštruktér. Johann Wolfgang Kempelen má na konte niekoľko svetových prvenstiev, napríklad prvý úspešný pokus o umelé napodobenie reči, jedno z prvých prakticky použiteľných zariadení na písanie pre nevidiacich či prvý udelený patent na parnú turbínu. Zomrel vo Viedni roku 1804, kde je aj pochovaný.

Slávny Slovák, Johann Wolfgang von Kempelen skonštruoval „Turka“, šachový automat, aj „hovoriaci stroj“
Zachoval sa aj Kempelenov vlastný autoportrét kreslený uhlom. Zdroj: wikipedia.org

Na počesť Johanna Wolfganga von Kempelen bola pomenovaná planétka hlavného pásu (26661) Kempelen, objavená 27. novembra 2000 na hvezdárni Astronomického ústavu Akadémie vied SR v Ondrejovom slovenským astronómom Peterom Kušnirákom. Jeho meno niesla aj prvá hovoriaca kalkulačka pre nevidiacich, skonštruovaná na začiatku 90. rokov 20. storočia (Vrana z Výskumného ústavu rádiotechniky ČAV).

Slávny Slovák, Johann Wolfgang von Kempelen skonštruoval „Turka“, šachový automat, aj „hovoriaci stroj“
Dom v Bratislave, v ktorom Kempelen býval a mal svoju dielňu až do roku 1785. Práve v tomto dome vznikol Šachový Turek, hovoriaci stroj i väčšina ďalších jeho vynálezov. Zdroj: FB / Kempelenopolis

Dodo Púchovský a Miroslav Deglovič

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x