10.9 C
Nitra
štvrtok, 11 apríla, 2024

Odborár Košč: Zaviesť u nás štvordňový pracovný týždeň sa dá, rovnako tak zvýšiť minimálnu mzdu

Po „nežnej revolúcii“ v roku 1989 nám vtedajší tribúni sľubovali, že „Bude ako nebolo!“, teda, že s platmi začneme dobiehať vyspelý západ a dôchodky budú na úrovni tých švajčiarskych. Žiaľ, nesplnilo sa ani jedno, ani druhé, ba sme na tom ešte horšie. Dôchodcovia žijú doslova z rúk do úst a výškou drvivej väčšiny platov sa od západu skôr vzďaľujeme ako približujeme.

Politici pred voľbami vždy ľúbivo sľubujú, ako nám bude za ich vlády dobre, lenže v našich peňaženkách to akosi necítime. Odborári musia tvrdo bojovať za to, aby sa platy bežných ľudí zdvíhali, pretože politici, ale ani zamestnávatelia, o to akosi nemajú záujem. U tých prvých preto, lebo pri zvýšení platov by nemali peniaze na mnohokrát úplne nezmyselné rozhadzovanie, pri tých druhých možno platí príslovie „sám mám málo“. Že sa to možno zmení skonštatoval v rozhovore pre portál ekonomika.pravda.sk odborár Ján Košč z hnutia Pracujúca chudoba.

Odborár Košč: Zaviesť u nás štvordňový pracovný týždeň sa dá, rovnako tak zvýšiť minimálnu mzdu
Skúsený odborár Ján Košč je presvedčený, že na Slovensku by mohol byť zavedený nielen štvordňový pracovný týždeň, ale aj zvýšená minimálna mzda. Zdroj: YouTube.com

Skracovanie pracovného času je čoraz častejšia téma

Pre tých, ktorí ho nepoznajú dodáme, že Ján Košč je jedným z najznámejších odborárov na Slovensku, ktorý sa v roku 1995 stal členom OZ KOVO v hutníckej fabrike na východe Slovenska. Je spoluzakladateľom OZ Pracujúca chudoba a koordinátorom Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Košč si myslí, že tlak na zamestnancov rastie s tým, že čas v práci treba skrátiť a minimálna mzda by mala stúpnuť na tisíc eur v čistom. „Skracovanie pracovného času je čoraz častejšie spomínanou témou, ktorá by v praxi mohla výrazným spôsobom ovplyvniť kvalitu života zamestnancov. Malo by to pomôcť v tom, aby si zamestnanci oddýchli a vrátili sa naspäť do práce s väčším nasadením a entuziazmom. To na druhej strane prináša pozitíva i pre zamestnávateľov,“ myslí si Košč, ktorý toto opatrenie považuje za kľúčové v boji so stúpajúcim tlakom na pracovníkov.

Lekárski odborári: Hrozí HORÚCA jeseň, vláda neplní záväzky z memoranda

Pri krátení pracovného času patria medzi najväčších priekopníkov najmä Španielsko a Island, ktorí zavádzajú skracovanie pracovného času vo väčšom meradle. Island inovácie v tomto smere zaviedol najskôr vo verejnom sektore, v súčasnosti ich začal prenášať aj do súkromnej sféry. Španieli s týmto prístupom zatiaľ iba experimentujú, pričom do projektu sa jednotlivé firmy hlásia dobrovoľne. Na oplátku im štát kompenzuje ich počiatočné náklady. Skrátený pracovný čas ale majú v Nemecku niektoré sektory už desaťročia. „Asi najznámejší a najčastejšie spomínaný model skracovania pracovného času je štvordňový pracovný týždeň. Za tým by sme si mali predstaviť skrátenie týždenného pracovného času, ktorý je na Slovensku a v celej Európe nastavený na 40 hodín,“ vysvetľuje v úvode témy o skrátení pracovného času známy odborár.

Štvordňový pracovný týždeň sa zaviesť dá

Štvordňový pracovný týždeň podľa Košča v konečnom dôsledku hovorí o tom, že by sme čas strávený v práci v priebehu týždňa skrátili na 32 hodín. „To, akým spôsobom sa to rozloží do konkrétneho týždňa alebo mesiaca, bude záležať na jednotlivých firmách. Existujú rôzne modely a spôsoby, ako sa to dá urobiť,“ konštatuje Košč, podľa ktorého sa štvordňový pracovný týždeň na Slovensku zaviesť dá, aj keď to nie je možné urobiť zo dňa na deň. Hoci spolu s tým je potrebné urobiť viaceré ďalšie opatrenia, zmeniť technológie, zmeniť dochádzku zamestnancov a podobne. Skrátenie pracovného času by podľa Košča prinieslo najmä to, že zamestnanci by mali viac voľného času pre seba a svoje záľuby. „Opatrenie by zamestnancom malo pomôcť v tom, aby si oddýchli a vrátili sa naspäť do práce s väčším nasadením a entuziazmom. To na druhej strane prináša pozitíva aj pre zamestnávateľov,“ prízvukuje známy a skúsený odborár, ktorý zároveň priznáva aj to, že zo skracovania plynú aj isté negatíva.

Ďalšia firma na Považí zdiera zamestnancov. Jedna zmena sa vzbúrila a stopla výrobu!

Skracovanie úväzkov spolu so skracovaním miezd sa podľa Košča nerovná skracovaniu pracovného času. Zamestnanci so skráteným pracovným úväzkom sa totiž často dostávajú do finančných či sociálnych problémov. „Medzi najznámejšie príklady, kde funguje skrátený pracovný čas, patrí Microsoft, ktorý tak urobil vo svojich firmách v Japonsku. Tam to prinieslo obrovské prekvapenie, pretože firme sa podarilo zvýšiť produktivitu práce až o 40 percent, čo nikto nečakal. K ďalším pozitívnym zmenám patrilo to, že firme sa podarilo znížiť spotrebu elektrickej energie, papiera a podobne,“ uviedol Košč a dodal, že v Nemecku, kde sa v priemysle pracuje na maximálne 35-hodinový pracovný týždeň, to úplne bez problémov funguje už celé roky. Na Slovensku sú podľa neho vzorom bývalé VSŽ Košice, kde v roku 1996 prešli zamestnanci, ktorí pracovali v nepretržitej prevádzke, na 33,5-hodinový pracovný čas, kým ostatní zamestnanci mali 35,5-hod. pracovný čas. Podnik pritom nemal žiadne problémy a nedošlo ku krachu, pred ktorým zamestnávatelia varujú.

Treba úplne zreformovať daňový systém

Benefity modelu skracovania pracovného času podľa Košča všade zásadným spôsobom prevažujú nad negatívami. „Keď sa urobia poriadne zmeny súvisiace so skracovaním, tak sa negatíva v podstate úplne eliminujú. Opatrenia súvisiace so skracovaním sa majú robiť tak, aby nedochádzalo ku skracovaniu miezd,“ konštatuje Košč a dodáva: „Čo sa týka zamestnanosti, nikde vo svete neevidujem zásadnejší problém. Na jednej strane aj my hovoríme, že máme málo zamestnancov. Na druhej strane sa blížia obrovské zmeny, ktoré sprevádzajú priemyselnú revolúciu 4.0 či 5.0 a nástup umelej inteligencie. Tieto faktory budú zásadným spôsobom meniť trh práce. Toto môže byť impulz na to, aby sme zmeny využili a pracovný čas skutočne skrátili.“ Slovensko podľa skúseného odborára aktuálne netrápi vysoká nezamestnanosť, ale naopak, nemá u nás kto pracovať, takže firmy volajú po zjednodušení zamestnávania cudzincov. „To, o čom sa už nehovorí, je kvalita takejto práce, a prečo o ňu ľudia nemajú záujem,“ prízvukuje Košč.

Šéfka ODBOROV LIDL: Nevonia mi, že predavač v Bratislave či v Nitre s ROVNAKOU výškou úväzku má ROZDIELNU základnú mzdu

„Osobne nie som proti tomu, aby na náš trh prichádzali pracovníci z tretích krajín. Problém však vidím v kvalite pracovného prostredia a v hrozbe sociálneho a mzdového dumpingu (nekalej súťažnej praktiky na trhu práce – pozn. redakcie). Musíme v prvom rade zabezpečiť to, aby mali pracovníci zo zahraničia rovnaké pracovné podmienky ako domáci,“ upozorňuje Košč na isté riziko pri zamestnávaní cudzincov. Súčasná minimálna mzda je na úrovni 700 eur, no odborári volajú po jej zvýšení, o čom zamestnávatelia ale veľmi hovoriť nechcú. „Pri súčasných nákladoch by mala byť minimálna mzda aspoň tisíc eur v čistom. K tejto hranici sa ale zrejme v najbližšej dobe nedostaneme aj pre výrazný odpor zo strany firiem,“ vysvetľuje Košč, podľa ktorého držanie minimálnej mzdy na nízkej úrovni spôsobuje viacero problémov.

Žiaľ, slovenská ekonomika prudko spomalila v dobiehaní vyspelých krajín EÚ, naši ekonómovia sa preto zhodujú, že treba investovať do ľudského kapitálu, teda do vzdelania a zručností. „Áno, pri tom je však potrebné spýtať sa slovenských firiem, prečo do výskumu a vzdelania za posledné dekády investovali tak málo. Platí totiž, že firemné investície do týchto oblastí sú jedny z najnižších v rámci Európskej únie a úplne najnižšie v zoskupení V4. Firmy sa sťažujú, že máme málo investícií do inovácií, pritom samy do nich neinvestujú,“ skonštatoval záverom skúsený odborár, podľa ktorého by mala nová vláda, ktorá vzíde z predčasných septembrových volieb úplne zreformovať daňový systém. „Najmä daňový mix. Na Slovensku sú zdaňované hlavne príjmy zamestnancov a v menšej miere je zdaňovaný kapitál. Zároveň by sa mala zaviesť aj progresívna daň. Od základov by sa mal prekopať sociálny systém a vláda by pritom mohla pristúpiť aj k zvýšeniu minimálnej mzdy,“ uviedol na záver Ján Košč.

Dodo Púchovský, pravda.sk

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x