15.1 C
Nitra
streda, 22 mája, 2024

Slávny Slovák, Ján Andrej Segner, bol „otcom“ vodnej turbíny, základu pre ďalšie reaktívne turbíny a rakety v 20. storočí

Písať o tom, že Slovensko, a to už v akejkoľvek podobe, malo viacero svetoznámych osobností, ktoré sa preslávili v rozličných oblastiach vedy a techniky, by bolo azda už zbytočné. Dnes si spomenieme na ďalšieho z nich, ktorý je „otcom“ vodnej turbíny – Jána Andreja Segnera. Na princípe jeho „Segnerovho kolesa“ pracoval aj motor rakety Vostok 1, na ktorej obletel Zem prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin!

Ďalším z významných Slovákov, o ktorom mnohí možno ani nevedia, ale pozornosť si rozhodne zaslúži, je Ján Andrej Segner (* 9. októbra 1704 – † 5. októbra 1777). Tento fyzik, lekár, astronóm, matematik a najmä vynálezca, mal síce nemecký pôvod, narodil sa však v Bratislave, v renesančnom dome na Michalskej ulici č.7. Ján Andrej sa postupne zaradil medzi najvýznamnejších svetových vedcov 18. storočia. Je považovaný za „otca“ vodných turbín a jeho vynález tzv. Segnerovo koleso neskôr poslúžil pri rozvoji raketovej techniky v 20. storočí. Jeho životným krédom bolo: Byť užitočný aj po smrti.

Slávny Slovák, Ján Andrej Segner, bol „otcom“ vodnej turbíny, základu pre ďalšie reaktívne turbíny a rakety v 20. storočí
Ján Andrej Segner, fyzik, lekár, astronóm, matematik a najmä vynálezca, bol vďaka svojej práci uznávaný v celej Európe. Zdroj wikipedia.org

Detstvo ovplyvnilo budúcnosť slávneho vynálezca

Rodina Segnerovcov sa asi v polovici 16. storočia prisťahovala z rakúskeho Štajerska do Sv. Jura. Táto svätojurská časť rodiny patrila medzi privilegované vrstvy mesta, pretože niekoľko pokolení Segnerovcov vo Sv. Jure nosilo v rukách aj richtársku palicu. Po čase sa niektorí Segnerovci usídlili v Prešporku (Bratislava – pozn. red.) „prenikli“ medzi patricijské rodiny, získali šľachtictvo a erb vďaka predkovi Michalovi, ktorý odvážne bojoval proti Turkom. Jedným z prisťahovalcov bol Michal Segner, ktorý v Prešporku kúpil starší dom asi sto metrov nižšie od Michalskej veže. V roku 1648 dom prestaval a dal mu novú tvár. Táto stavba je bratislavskou kultúrnou pamiatkou a aj v súčasnosti sa domu na Michalskej ulici číslo 7 hovorí Segnerova kúria.

Slávny Slovák, Aurel Stodola – konštruktér prvého tepelného čerpadla na svete. A nielen toho

A práve v tomto dome sa otcovi Michalovi a matke Márii Žofii Fischerovej v roku 1704 narodil neskorší polyhistor a svetovo uznávaný vedec Ján Andrej Segner. Michal bol známym obchodníkom, ale aj výbercom daní a mestským komorným (správca mestskej pokladne). Keď mal Ján Andrej štyri roky, zomrela mu matka. Ťarcha výchovy bez matky ležala na ramenách starého otca a otca. Starý otec často chodil s vnukom do Mlynskej doliny k rieke Vydrica, kde Segnerovci postavili mlyn. Mlynské kolesá poháňal vodný prúd a iskrivý šplechot kvapiek učaroval malému Andrejovi. Hovorí sa, že tieto pohyby v mlyne utkveli Andrejovi v pamäti, ba dokonca ho inšpirovali pri jeho vynáleze v hydraulike, čo bolo Segnerovo koleso.

Slávny Slovák, Ján Andrej Segner, bol „otcom“ vodnej turbíny, základu pre ďalšie reaktívne turbíny a rakety v 20. storočí
Segnerova kúria v Bratislave, ktorú dal postaviť Ondrej Segner, otec Jána Andreja, významný a bohatý bratislavský mešťan a šľachtic v roku 1648.. Zdroj wikimedia.org

Osudom Jána Andreja Segnera bola jednoducho veda

Od roku 1714 študoval Ján Andrej na bratislavskom mestskom evanjelickom lýceu, kde sa ukázalo jeho neobyčajné nadanie na matematiku a fyziku. V gymnaziálnych štúdiách pokračoval v maďarskej Rábe (Győr) a v Debrecíne. Vplyv na jeho vedecké smerovanie mal aj rodinný priateľ významný slovenský zememerač, banský inžinier a kartograf Samuel Mikovíni (1686 – 1750). Ako 21-ročný odišiel na univerzitu v Jene, kde v rokoch 1725-1730 študoval medicínu. Popritom však navštevoval aj prednášky z matematiky a fyziky. V roku 1730 získal titul doktora medicíny, no cítil sa viac matematikom a fyzikom ako lekárom. Po promóciách sa vrátil do Bratislavy, kde pracoval ako lekár. Na odporúčanie ďalšieho významného Slováka Mateja Bela však čoskoro odchádza do Debrecína pracovať ako mestský lekár.

Slávny Slovák – Ján Bahýľ, muž, ktorý zostrojil vrtuľník, ale aj ďalších 16 vážnych vynálezov

Segner ako lekár vypracoval aj zásady správneho regulovania krvného tlaku. Hovorí sa, že človek svojmu osudu neujde, a osudom Jána Segnera bola jednoducho veda. K fyzike a matematike sa vrátil v roku 1732, keď prijal ponuku vyučovať na svojej alma mater v Jene, kde sa už o rok stal profesorom matematiky a fyziky. Z Jeny odišiel v roku 1735 na Univerzitu do Göttingenu, kde mu bol udelený titul profesora matematiky a prírodných vied, vytvorený špeciálne pre neho. Tu riadil katedru matematiky, fyziky a chémie, ale súčasne prednášal aj na Lekárskej fakulte. V Göttingene pôsobil 20 rokov a toto obdobie predstavuje najplodnejší a najúspešnejší úsek jeho života. Ako jeden z prvých prírodovedcov viedol experimentálne prednášky z chémie, je zodpovedný aj za stavbu Univerzitnej hvezdárne v Göttingene.

Slávny Slovák, Ján Andrej Segner, bol „otcom“ vodnej turbíny, základu pre ďalšie reaktívne turbíny a rakety v 20. storočí
Segnerovo koleso. Zdroj amavet.sk

Prevratný vynález uzrel svetlo sveta v roku 1750

Počas pôsobenia v Göttingene sa spriatelil s Leonhardom Eulerom, na ktorého odporúčanie sa stal členom Petrohradskej akadémie vied a londýnskej Kráľovskej spoločnosti. Pruský kráľ Fridrich II. mu priznal titul tajného radcu a súčasne uznal aj jeho uhorské šľachtické výsady. Zaslúžil sa tiež o výstavbu hvezdárne na jednej z mestských veží v Göttingene, ktorú dokončili v roku 1750, hoci už v roku 1748 z nej pozorovali zatmenie Slnka. Ján Andrej Segner sa stal postupne známy nielen ako vynikajúci pedagóg, ale aj ako autor zaujímavých učebníc matematiky, fyziky a astronómie a rôznych vedeckých prác. Mal rozsiahlu sféru svojho záujmu: od geometrie, cez aritmetiku, optiku, až po astronómiu. V roku 1750 Segner popísal a fyzikálne prepočítal nový typ vodného kolesa tzv. Segnerovho kolesa, ktoré pracovalo na reaktívnom princípe. Zaujímavé bolo aj to, ako na svoj prevratný vynález prišiel.

Slávny Slovák, Štefan Banič – vynálezca padáka, ale aj vizionár prvého snežného skútra

V tomto období sa používali na pohon mlynov a banských čerpadiel vodné kolesá. Problémom bola veľkosť a slabý výkon. Ján Andrej si vtedy spomenul na malý otcov mlynček z detstva. Vymyslel a skonštruoval nový typ stroja, ktorý mal oveľa väčší výkon. Segnerovo zariadenie pozostávalo z objemnej valcovej nádoby s vodorovnými a v jednom smere ohnutými ramenami, cez ktoré vytekala voda. Všetky rúrky boli ohnuté rovnakým smerom. Spätný tlak tejto vytekajúcej vody roztáčal nádobu opačným smerom ako striekala voda z rúrok. Svetlo sveta uzrelo Segnerove koleso, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie vynálezy. Svoj vynález popísal v diele Specimen theoriae turbinum, ktoré vyšlo v 1755 v Halle. Tento princíp, ktorý bol ďalej podrobnejšie študovaný Leonardom Eulerom, sa stal základom ďalších reaktívnych turbín a rakiet v 20. storočí.

Slávny Slovák, Ján Andrej Segner, bol „otcom“ vodnej turbíny, základu pre ďalšie reaktívne turbíny a rakety v 20. storočí
Schéma Segnerovho kolesa. Zdroj wikipedia.or

Vďaka svojej práci je uznávaný v celej Európe

Segnerove koleso sa stalo základom pre konštrukciu vodných a parných turbín a na tom istom princípe je založená napríklad aj konštrukcia vesmírnych rakiet. Dokonca motor rakety Vostok 1 na ktorej obletel Zem prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin pracoval na princípe Segnerovho kolesa. Práve preto je po našom rodákovi pomenovaný jeden asteroid i kráter na Mesiaci. Segner bol tiež pravdepodobne prvý, kto uplatnil v praxi trubicu na meranie rýchlosti vody a jej prietokového množstva. Vynález však mal aj praktické využitie pri lisovaní oleja v mlyne. Segner bol pravdepodobne tiež prvý, čo v praxi použil na meranie rýchlosti vody a jej prietokového množstva trubicu, ktorú neskôr nazvali hydrometer. Poznatky z optiky spracoval v spise Deraritateluminis (1740) a v diele O ohni opísal zasa poznatky z termiky. Venoval sa aj botanike či filozofii. Okrem toho vypracoval vlastnú teóriu šírenia svetla.

Vedec svetového významu – takým bol náš Štefan Anián Jedlík zo Zemného

Svoje posledné roky prežil ako univerzitný profesor v Halle, kde na počudovanie opäť postavil hvezdáreň. Často je zaraďovaný i k najvýznamnejším fyzikom 18. storočia. Známe sú jeho priekopnícke práce z oblasti optiky, ktoré spracoval v diele O hustote svetla. Venoval sa astronómii, botanike i termike. Vďaka svojej intenzívnej vedeckej a výskumnej práci je uznávaný v celej Európe. Ján Andrej Segner bol vedec a vynálezca o ktorom kolegovia z celého sveta hovorili, že to bol čestný muž, priateľský k ľuďom, dobrého srdca, skromný, ochotný pomôcť komukoľvek. Zomrel 5. 10. 1777 v Halle. Jeho hrob sa nachádza na hallskom cintoríne Stadtgottesacker. Je po ňom pomenovaná ulica v Bratislave aj ulica a škola v Halle.

Slávny Slovák, Ján Andrej Segner, bol „otcom“ vodnej turbíny, základu pre ďalšie reaktívne turbíny a rakety v 20. storočí
Aj takto sa „rodilo“ Segnerovo koleso. Zdroj encyklopediapoznania.sk

Napísal a publikoval desiatky rozličných objavných prác

„A predsa sa točí!“ – zvolal radostne malý Janko, keď mu otec postavil na potoku Vydrica vodný mlynček. To však nemohol ani len tušiť, že práve vodné koleso mu zmení celý život. Ján Andrej Segner, ktorý najlepšie výsledky dosiahol v hydraulike, v teórii turbín a zaslúžil sa o prvé praktické uplatnenie reaktívnej sily, v úvode diela Specimen theoriae turbinum napísal: „Pokúsil som sa o to, aby som oddelil zbytočné od podstatného, a aby cesta pre tých, čo sa utiekajú k vede, bola čím kratšia,“ Naopak, krátko po jeho smrti v Správe o živote J. A. Segnera o ňom napísali: „Väčšina učencov je užitočná len svojimi vedeckými prácami. Segner však bol užitočný aj svojím životom. Exemplárnejší príklad sa nedá uviesť. Bol to čestný muž, priateľský k ľuďom, dobrého srdca, dobromyseľný. Bol ochotný pomôcť, bol nepriateľom chvastúnstva a nepravdy, súcitný a dobročinný, kde len mohol.“

Viete, kto bol Ján Čiernihaus-Feketeházy? Nie? Rodák zo Šale bol konštruktérom Eiffelovej veže!

Segner napísal a publikoval desiatky objavných prác z matematiky, optiky, hydrauliky, astronómie, ale aj z medicíny, v rámci ktorej vypracoval napríklad zásady správneho regulovania krvného tlaku. Mimochodom, Ján Andrej Segner sa narodil v prekrásnej renesančnej kúrii na bratislavskej Michalskej ulici 7, ktorú dal postaviť jeho otec Ondrej Segner, významný a bohatý bratislavský mešťan a šľachtic v roku 1648. Dnes je chránenou kultúrnou pamiatkou. Ten istý Ondrej Segner, ktorý bol dozorcom evanjelickej cirkvi a v tejto funkcii zabezpečoval aj stavby prvých evanjelických kostolov, ktoré v čase protireformácie evanjelikom odobrali a dnes ich poznáme ako jezuitský (Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa na Františkánskom námestí) a uršulínsky (Kostol Loretánskej Panny Márie na Uršulínskej ulici) kostol.

Slávny Slovák, Ján Andrej Segner, bol „otcom“ vodnej turbíny, základu pre ďalšie reaktívne turbíny a rakety v 20. storočí
Rodový erb Segnerovcov. Zdroj wikipedia.org

Dodo Púchovský a Miroslav Deglovič

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x