Jozef Uhlárik
Vo svete je naozaj veľa významných vedcov, ktorí sa preslávili v rozličných oblastiach. Je potešiteľné, že niekoľkými sa môže pochváliť i malé Slovensko. Jedným takým rozhodne je aj Štefan Anián Jedlík, ktorý sa môže pochváli viacerými objavmi, ktoré sa používajú aj dnes.
Vedcom svetového významu rozhodne je rodák zo Zemného v okrese Nové Zámky Štefan Anián Jedlík (†95), ktorý by v tomto roku oslávil 221. výročie narodenia a tiež 126. rokov od svojej smrti. Fyzik naozaj svetového formátu sa takmer celý svoj život venoval rozličným objavom a vynálezom. Jedlík sa svojimi prácami a ich výsledkami zaradil k najvýznamnejším vedcom 19. storočia.
Vo viacerých oblastiach vedy vytváral významné diela
Štefan Anián Jedlík sa narodil 11. januára 1800 v Zemnom, zomrel 13. decembra 1895 v Györi, kde je aj pochovaný. V rokoch 1813-17 študoval na gymnáziu v Trnave a Bratislave. Neskôr vyštudoval teológiu a doktorát filozofie získal na univerzite v Pešti roku 1822, kde sa stal i rektorom. Evidovaných má až 86 jeho objavov a vynálezov, čo svedčí o tom, že bol skutočne uznávaným prírodovedcom, ktorý vo viacerých oblastiach vedy vytváral naozaj významné diela, Stefan Anián Jedlík má v Zemnom aj pamätnú izbu.
Slovenský vedec a vynálezca už štyri roky pred anglickým objaviteľom magnetickej indukcie Michaelom Faradayom zostrojil prvý funkčný elektromotorček. Asi iba málo vie, že už v polovici 19. storočia bol presvedčený o tom, že atóm možno štiepiť. Veda v tom čase však zastávala názor, že atóm je nedeliteľný. K jeho svetovým vynálezom patrí napríklad zariadenie na výrobu sódy.
Štefan Anián Jedlík vychoval početné generácie fyzikov
Jedlík bol dokázateľne prvým konštruktérom elektromotora, v ktorom pevnú i otáčajúcu časť tvorili elektromagnety, ktorý bol priekopnícky aj použitím ortuťového komutátora. Štefanov predok István Szabó bol v roku 1658 strážcom kráľovskej koruny, takže už vtedy to bola uznávaná rodina. Za socializmu sa síce o ňom veľmi nehovorilo, pretože bol farárom, no za to, čo dokázal môžeme byť na neho hrdí. Štefan Anián Jedlík vychoval početné generácie fyzikov a v roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni ho na návrh nemeckého elektroinžiniera a vynálezcu Wernera Siemensa ocenili medailou za pokrok. Po svojom odchode na dôchodok žil v rádovom dome benediktínov v Győri.
Vynálezy, patenty, ale aj zlepšovacie návrhy Š. A. Jedlíka:
1828-29 – ako prvý na svete zostrojil pohyblivý magnet – elektromotor
1840 – zostrojil prototyp magnetického čapu, ktorý sa stal neskôr
základnou súčiastkou elektrického rušňa súčasť elektrického rušňa
1841 – skonštruoval zariadenie na výrobu sódovej vody
1842 – zostrojil malú štvorkolesovú eletrickú lokomotívu
1859-61 – zaoberal sa konštruovaním galvanických článkov a akumulátorov, pri ktorých aplikoval zopár pôvodných konštrukčných prvkov, napr. sieťovú elektródu, vytvoril aj typ unipolárneho dynama, čo je jeho najvýznamnejší vynález
1866 – skonštruoval unikátny prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok, z viacerých leydenských fliaš, tzv. rúrkový zberač blesku; nový typ kondenzátora a iné…
foto: arch, autor
