-4.9 C
Nitra
pondelok, 6 februára, 2023

TIP NA VÝLET: Krásavec na brale nad Váhom s unikátnou históriou. Hrad, ktorý cudzie vojská nikdy nedobyli!

S trenčianskym hradom sa spája prastará história, ktorú má iba málokto. Navštíviť tento majestátny hrad je skutočným zážitkom nielen pre deti, ale aj pre staršiu generáciu.

Na hrade Matúša Čáka síce nenájdete takú okázalú krásu, ktorú je vídať na zámkoch, je v ňom však veľa historicky vzácnych vecí, ktoré stoja za obdiv. A vedzte, že kto sem raz zavíta, ten sa sem určite bude chcieť ešte vrátiť. Trenčiansky hrad navyše spolu so Spišským hradom a s hradom Devín patrí medzi najrozsiahlejšie hrady v Európe. Týči sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín.

Odpradávna stráži obchodné cesty

Hrad vznikol na mieste staršieho osídlenia, ktoré tu existovalo od doby bronzovej cez Keltov a Germánov až po slovanské osídlenie. Zo staršieho veľkomoravského hradiska sa v dobe vzniku uhorského štátu stal komitátny kráľovský hrad. Najstaršia písomná zmienka o hrade je z roku 1067, takže patrí medzi najstaršie na Slovensku.

Vznikol ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty. Dá sa povedať, že odpradávna stráži obchodné cesty spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom.

TIP NA VÝLET: Krásavec na brale nad Váhom s unikátnou históriou. Hrad, ktorý cudzie vojská nikdy nedobyli!
Zaujímavá je i kópia najstaršieho vyobrazenia Trenčianskeho hradu a mesta približne z obdobia rokov 1550-1575. Foto: Dodo Púchovský

Matúš Čák raboval kde len mohol

Počiatky hradu sa viažu k 11. storočiu, keď pozostával z obytnej veže a rotundy, ktorej zvyšky si môžu návštevníci pozrieť na hornom nádvorí. Hrad sa koncom 13. storočia dostal do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho (okolo 1260 – 1321), ktorý sa stal legendárnym pánom Váhu a Tatier. Ten z neho urobil svoj sídelný hrad a centrum rozsiahlych dŕžav, tzv. „Matúšovej zeme“ alebo aj Terra Mathei.

Matúš Čák bol v tom čase najmocnejší uhorský magnát, ktorý ovládol takmer celé dnešné Slovensko a tiež značnú časť Zadunajska. Patrilo mu takmer 50 hradov a niekoľko žúp. Zaberal nielen majetky svojich slabších šľachtických protivníkov, ale vyrabovať sa neštítil ani kráľovské domínium.

TIP NA VÝLET: Krásavec na brale nad Váhom s unikátnou históriou. Hrad, ktorý cudzie vojská nikdy nedobyli!
Matúš Čák bol vo svojej dobe najmocnejší uhorský magnát. Patrilo mu takmer 50 hradov a niekoľko žúp. Zaberal nielen majetky svojich šľachtických protivníkov, ale vyrabovať sa neštítil ani kráľovské domínium. Neušetril ani cirkevný majetok, čo mu až dvakrát vynieslo cirkevnú kliatbu. Zdroj: facebook.com

Nešetril však ani cirkevný majetok, čo mu až dvakrát vynieslo cirkevnú kliatbu a vyhlásenie interdiktu (zákazu výsluhy sviatostí) nad jeho majetkami. Mnohí jeho neprajníci o ňom rozširovali, že v Trenčíne razil vlastné mince, no žiadna sa nikdy nenašla. Smrť Matúša Čáka 18. marca 1321 znamenala nielen okamžitý rozpad jeho „kráľovstva“, ale poskytla i základ viacerým legendám a povestiam.

Keďže jeho hrob nikto nikdy nenašiel, stal sa hrad obľúbeným cieľom rôznych romantikov, dobrodruhov, hľadačov pokladov, ale i serióznych historikov. Povesť hovorí, že bol pochovaný v cínovej, striebornej a zlatej truhle aj s obrovskými pokladmi, no akosi podozrivo to pripomína povesť o smrti „Biča božieho“, hunského kráľa Attilu.

TIP NA VÝLET: Krásavec na brale nad Váhom s unikátnou históriou. Hrad, ktorý cudzie vojská nikdy nedobyli!
Aj v takomto oblečení, aké vystavujú na Trenčianskom hrade, mohol Matúš Čák Trenčiansky chodiť. Foto: Dodo Púchovský

KAM NA VÝLET: Krásavec, ktorý preslávil Kremnicu široko-ďaleko. Mestský hrad odolal aj nájazdom Turkov

Obliehateľ hradu desil okolie dlhé storočia

Jednou z najstarších stavieb na hrade je Matúšova veža, ktorá bola postavená v polovici 13. storočia a dosahuje výšku 39 m. Má veľmi hrubé steny, ktoré majú v základoch do 5 m a na vrchole 2 m. O tom, že stavba je skutočne mohutná svedčí i to, že keď v roku 1528 dva mesiace obliehali hrad veža to vydržala, a na pamiatku sa zachovali aj vystrelené kamenné gule z kanónov, ktoré sú dodnes viditeľné na veži.

Devastácia pri obliehaní síce bola taká veľká, že hrad opravovali takmer 50 rokov, ale dobytý nebol. Obliehateľ hradu aj mesta sa volal Kacianer, a bol to zrejme taký strašný človek, že po ňom do 20. storočia volali Trenčania zlého muža „Kacian“.

TIP NA VÝLET: Krásavec na brale nad Váhom s unikátnou históriou. Hrad, ktorý cudzie vojská nikdy nedobyli!
Z hradnej veže, ktorá leží 1590 m nad mestom Trenčín a 339 m nad morom je krásne vidieť opevnenie, ktoré zabezpečilo, že Trenčiansky hrad bol nedobytný. Južné opevnenie má priekopy hlboké 20 a 16 m a základy múru sú pod zemou do hĺbky 7 m aby sa popod ne nepriateľ nepodkopal. Bezpečnosť zabezpečovali dve bašty, v ktorých boli umiestnené dve delá. Jedna z nich mala hrúbku stien až 4 m. Na terasách pri vežiach boli umiestnené delá. Celé to zabezpečovalo veľmi silnú obranu hradu. Foto: Dodo Púchovský

Hrad nikdy nedobyli vojaci, zničil ho oheň

Trenčiansky hrad po Matúšovi Čákovi jeho ďalší majitelia postupne upravovali a prestavovali podľa svojich predstáv. Kráľ Ľudovít z Anjou pristavil nový palác, Ľudovítov palác, v ktorom si dnes môžu návštevníci prezrieť historický dobový nábytok z čias 17. – 19. storočia. 

Žigmund Luxemburský daroval hrad manželke Barbore Celjskej a dal pre ňu vybudovať Barborin palác. Koncom 15. storočia získal hrad spolu s mestom Štefan Zápoľský a začal s rozsiahlymi prestavbami. Práve Palác Zápoľských je najmladším palácom Trenčianskeho hradu. V dolnej časti hradu je objekt bývalých kasární, ktoré kedysi slúžili na ubytovanie hradnej posádky a využívali sa i ako sklad munície.

TIP NA VÝLET: Krásavec na brale nad Váhom s unikátnou históriou. Hrad, ktorý cudzie vojská nikdy nedobyli!
Návštevníci si môžu pozrieť aj portrét prvého majiteľa Trenčianskeho hradu Štefana I. Ilešházi, ktorý bol dedičný trenčiansky a liptovský župan, uhorský palatín, vojak, diplomat a tiež autor viacerých latinských diel. Foto: Dodo Púchovský

Hrad veľakrát obliehali nepriateľské vojská, či už patrili českým alebo poľským kráľom, alebo to boli Tatári, Turci, kuruci či labanci, nikdy ho ale priamym útokom nedobyli. Zničil ho až obrovský požiar 11. júna 1790, ktorý takmer zničil aj celé mesto.

Názov Nedobytý preň zvolili i preto, že aj vďaka existencii kasárne nebol, ako jeden z mála hradov na Slovensku, nikdy vojenskou silou dobytý. Svoj vojenský význam hrad definitívne stratil ku koncu 18. storočia. Na hrade je aj hladomorňa, ktorá bola pôvodne postavená ako vyhliadková veža. Až neskôr ju začali využívať ako hradné väzenie. Poslednou majiteľkou bola Iphigenia De Castris D´Harcourt, ktorá hrad v roku 1905 darovala mestu Trenčín.

TIP NA VÝLET: Krásavec na brale nad Váhom s unikátnou históriou. Hrad, ktorý cudzie vojská nikdy nedobyli!
V strede mučiarne je otvor, pod ktorým je asi 9 m hlboká miestnosť. Tá bola pre generácie, ktoré nevedeli o jej skutočnom význame ma šírili o nej rôzne poviedky, taká strašidelná, že veži hovorili Diablova veža. Vo veži sú rozličné mučiace stroje a stroje slúžiace na výkon trestu. Foto: Dodo Púchovský

TIP NA VÝLET: Historická nádhera na vysokom brale. Taký je Oravský hrad

Legenda o nevernici Barbore a jej zjavovaní

Klenotom na hrade je aj stavba predrománskej rotundy postavenej na hradnej skale pravdepodobne v 9.-10. storočí v dobe Veľkomoravskej ríše. Pozostatky tejto kamennej kaplnky, ktorá je na Slovensku jedinečnou, pretože má tvar štvorlístka, sú najstaršie na hrade. Kaplnku v 15. storočí rozobrali a tým vlastne zanikla, pretože vtedajšia majiteľka hradu si tu postavila palác. Na jednej z kostier zrekonštruovaných hrobov našli archeológovia šperky a v ústach mincu, vďaka ktorej zistili, že stavba i hroby pochádzajú z 11. storočia.

Barborin palác, kvôli ktorému zanikla aj predrománska rotunda, bol postavený pre kráľovnú Barboru Celskú, Táto žena vlastnila asi 30 hradov, ale mala i ďalšie veľké majetky, vďaka ktorým patrila k najbohatším človekom v Uhorsku.

TIP NA VÝLET: Krásavec na brale nad Váhom s unikátnou históriou. Hrad, ktorý cudzie vojská nikdy nedobyli!
Palác Barbory Celskej je zaujímavý aj tým, že v jej spálni bola tajná chodba, ktorá viedla do podzemia, kde boli kedysi sklady vína a potravín, ale slúžila aj ako úniková chodba von z paláca. Podľa povesti si práve tadiaľ kráľovná Barbora vodila svojich milencov. Foto: Dodo Púchovský

Palác je zaujímavý aj tým, že v jej spálni bola tajná chodba, ktorá viedla do podzemia, kde boli kedysi sklady vína a potravín, ale slúžila aj ako úniková chodba von z paláca. Podľa povesti si práve tadiaľ kráľovná Barbora vodila svojich milencov. Pri svojom sobáši v 15. storočí mala Barbora asi 13-14 rokov, kým jej manžel, uhorský aj český kráľ a cisár nemeckej ríše Žigmund, asi 38 rokov. Práve on sa na ňu za jej avantúry mal nahnevať natoľko, že jej pobral všetky majetky. Traduje sa aj jedna strašidelná príhoda, že kto v spálni 3x zavolá Barbora, tak ona sa mu večer zjaví.

TIP NA VÝLET: Krásavec na brale nad Váhom s unikátnou históriou. Hrad, ktorý cudzie vojská nikdy nedobyli!
Jediné čo prežilo mohutný požiar v roku 1790 boli obrazy, ktoré majitelia hradu z rodu Ilešházi zbierali asi 200 rokov a je ich okolo 200 kusov. Obrazy prezentujú najmä ich rod, príbuzných a záujmy či významné historické udalosti ako bol napríklad vpád Turkov a boje s nimi. Foto: Dodo Púchovský

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku

Dojímavá povesť o dvoch tureckých zajatcoch

S Trenčianskm hradom sa viaže aj azda najkrajšia a najromantickejšia povesť. Studňa lásky, ktorá je iba kúsok od delovej bašty, je spätá s príbehom o láske tureckého mladíka Omara ku krásnej Fatime. Na Trenčiansky hrad, kde v tom čase vládol rod Zápoľských, prišli hostia, ktorí priniesli správu, že hrad chcú napadnúť Turci. Rozpútal sa boj, v ktorom zvíťazili Zápoľského vojaci.

Tí boli veľmi prekvapení, keď zistili, že veliteľom tureckého vojska bola žena, ktorú predviedli pred Zápoľského. Jeho žena sa nad ňou zľutovala a uprosila manžela, aby Turkyňu nestihol trest smrti. Tak sa Turkyňa Fatima dostala do zajatia na Trenčiansky hrad.

TIP NA VÝLET: Krásavec na brale nad Váhom s unikátnou históriou. Hrad, ktorý cudzie vojská nikdy nedobyli!
S Trenčianskym hradom sa viaže aj azda najkrajšia a najromantickejšia povesť. Studňa lásky, ktorá je iba kúsok od delovej bašty, je spätá s príbehom o láske tureckého mladíka Omara ku krásnej Fatime. Foto: Dodo Púchovský

Fatima mala milého, ktorý sa volal Omar a aj on so svojimi druhmi padol do zajatia. Omar však chcel svoju milú vykúpiť aj za cenu svojho života. Za jej slobodu ponúkol pánovi Trenčianskeho hradu vykopanie studne, ktorá urobí hrad skutočne nedobytným. So svojimi 300 druhmi sa podľa povesti po tri roky snažil z tvrdej skaly vykopať vzácnu vodu. To sa mu za cenu smrti takmer všetkých druhov i podarilo. So slovami „Zápoľský, vodu máš, ale srdce nie!“ si Fatimu odviedol domov.

Povesť hovorí, že sa pri odchode Fatimin závoj zachytil o krovie na zákrute cesty k hradu. Hostinec, ktorý na tomto mieste vznikol asi v 16. storočí niesol preto meno Závoj, dnes sa volá Fatima. So studňou to však nebolo tak, ako podáva povesť o Omarovi a Fatime.

TIP NA VÝLET: Krásavec na brale nad Váhom s unikátnou históriou. Hrad, ktorý cudzie vojská nikdy nedobyli!
Na Trenčianskom hrade je mimoriadne zaujímavý aj obraz spájajúci sa s manželkou jedného z majiteľov hradu Jozefa Ilešháziho, kde je opísaná stará nemecká legenda, alebo povesť rodiny Traum von Abensberg-Rotteneck, ktorá hovorí o tom, že jej zakladateľ Babo (na obraze ležiaci v hrobe – pozn. red.) ho založil s dvomi manželkami, pričom na obraze vpravo sú obe jeho manželkami aj s ôsmimi dcérami a vľavo je jeho 32 synov, takže spolu mal 40 detí. Foto: Dodo Púchovský

Podľa historických faktov ju asi začiatkom tridsiatych rokov 16. storočia začali kopať vojaci habsburskej posádky hradu a poddaní trenčianskeho panstva. Trvalo im okolo štyridsať rokov, kým sa dostali na úroveň takmer 80 metrov pod povrch skaly. Prácu na hradnej studni dokončil Alexius Thurzo okolo roku 1570. Na prameň síce nenarazil, ale úroveň stečenej dažďovej vody v tomto umelom rezervoári dosiahla uspokojivú úroveň. Voda dodnes kolíše v rozmedzí 12 –15 metrov.

Dodo Púchovský

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články