23.2 C
Nitra
pondelok, 23 mája, 2022

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku

Slovensko má bohatú históriu, ktorú chodia obdivovať nielen domáci, ale aj ľudia prakticky z celého sveta. A že je u nás čo obdivovať, azda nepochybuje nikto. Vybrať sa za krásami dávnych čias sa možno vybrať prakticky každým smerom a na každú svetovú stranu.

Jedným z miest, ktoré dýcha históriou doslova na každom kroku je Banská Štiavnica. Krásavici ležiacej v srdci Štiavnických vrchov, ktorá je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku, iba ťažko hľadať podobného rivala. Oficiálne listiny hovoria o jej vzniku v roku 1156 a najstaršie známe dôkazy o osídlení v jej oblasti pochádzajú už z doby kamennej. Navyše, v roku 1993 bola spolu so Spišským hradom a jeho okolím a tiež Vlkolíncom zaradená do zoznamu svetových kultúrnych pamiatok UNESCO. Ísť na výlet do Banskej Štiavnice sa určite oplatí.

Prvým hodnoverným písomným prameňom je listina z roku 1217

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Banská Štiavnica na historickej rytine z roku 1760. Zdroj: facebook.com

Najstaršie dôkazy o osídlení oblasti Banskej Štiavnice pochádzajú z doby kamennej. Už ľud tejto kultúry sa pravdepodobne zaoberal baníctvom, hoci hlavnou surovinou tohto obdobia bol kameň. Štiavnický región zrejme vďačí za svoje objavenie výskytu drahých kovov a železnej rudy, ktorú Kelti najviac využívali. Historiografia pripúšťa intenzívnu banskú činnosť na území Banskej Štiavnice v poslednej štvrtine 12. storočia. Nálezy zlata a striebra tvorili základ menovej politiky uhorského kráľovstva.

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Atmosféru tohto jedinečného baníckeho mesta postaveného do kopca dopĺňa nádherná baroková Immaculata – Morový stĺp, alebo stĺp Sv. Trojice, po ktorom je námestie aj pomenované. Foto Jozef Uhlárik

Územie formovania Banskej Štiavnice patrilo kráľovi. Za prvý hodnoverný písomný prameň o Banskej Štiavnici sa dnes pokladá listina z roku 1217. Podľa nej sa Komes Alexander z rodu Hunt-Poznanovcov vzdal hodnosti hlavného kráľovského pivničiara. Ako náhradu dostal od kráľa 300 hrivien (1 hrivna = 0,24554 kg) striebra z Bane. V ďalšom prameni, v listine z roku 1228 je územie uvedené ako strieborná baňa. Mestské privilégium – základná výsadná listina – bolo Banskej Štiavnici udelené ešte pred vpádom Tatárov, najneskôr v roku 1243-44.

História takmer ako na dlani. Miniatúry stavieb z minulých storočí vás určite dostanú (foto)

Ťažiari pochádzajúci z Tirolska a Nemecka sa tešili osobitnej priazni

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Medzi vzácne archeologické kúsky, ktoré si môžu pozrieť návštevníci Starého zámku, patria aj tieto nálezy Andreja Kmeťa z pohoria Štiavnické vrchy datované do rokov 1200-800 pred Kristom. Foto Jozef Uhlárik

Z pohľadu významu Banskej Štiavnice je pravdepodobné, že kráľ Belo IV. jej udelil mestské výsady v rovnakom období ako Trnave. Najstaršie vyhotovenie mestského a banského práva sa nachádza v tzv. Druhej mestskej knihe Banskej Štiavnice. Zapísanie práva v mestskej knihe sa viaže s rokom 1466. Kniha má drevené dosky v červenej koži, so strieborným kovaním a znázornením hláv levov. Posledná analýza zachovaných textov dokázala, že Banská Štiavnica mala mestské a banské právo už v časoch kráľa Belu IV. (1235-1270). Uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký roku 1352 kastelánovi Šášova Ladislavovi nariadil, aby osady, ktoré jeho predchodca Vezöš násilne odňal, vrátil späť Banskej Štiavnici.

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
„Klopačka“ bola budova, v ktorej veži bola drevená doska a na ňu sa klopalo. V renesančnej stavbe sídlila aj pokladnica baníckeho bratstva, ktorá pomáhala vdovám a sirotám po baníkoch. Na prízemí bol žalár pre baníckych rebelov. Foto Jozef Uhlárik

Správy o obyvateľoch pochádzajú z II. polovice 13. storočia a podľa mien to boli kolonisti, alebo ich potomkovia. Prichádzali z alpských krajín a Saska. Ťažiari pochádzajúci z Tirolska a Nemecka sa tešili osobitnej priazni panovníkov. Strednú vrstvu tvorili kupci, remeselníci, neskôr úradníci a zamestnanci komory. Najchudobnejšiu a najpočetnejšiu vrstvu tvorili domáci obyvatelia. K nim patrili i banskí robotníci z nemecky hovoriacich krajín. V tomto období sa počet obyvateľov mesta odhaduje na 6-tisíc.

Nitriansky hrad – historická nádhera, akú dokáže ponúknuť iba matka slovenských miest

Funkciu richtára obsadzovali predstavitelia najmajetnejších vrstiev

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Na Starom zámku si môžu návštevníci pozrieť aj originály reliéfov z malých kaplniek na Kalvárii, ktorá je jedným z ďalších lákadiel Banskej Štiavnice. Foto Jozef Uhlárik

Najzámožnejší obyvatelia, ťažiari, sa usádzali v strede mesta. Nepúšťali medzi seba príslušníkov iných národností. Medzi mešťanov sa do 16. storočia neprijímali Maďari a Slováci. Prvým známym richtárom Banskej Štiavnice bol Arnold z rodiny Hunt-Poznanovcov. Funkciu richtára obsadzovali predstavitelia najmajetnejších vrstiev. Výnimkami boli napr. Seifrid Pieschen, ktorý prišiel do Banskej Štiavnice chudobný, alebo zlatník Valentín Goldschmidt. Od roku 1424 sa stredoslovenské banské mestá stali vénnym majetkom uhorských kráľovien.

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Nielen v budove Bergerichtu (vpravo), kde sídlil bývalý Banský súd a teraz je tam Mineralogická expozícia s vyše 400 druhmi minerálov z celého sveta, sa nachádzajú krátke, ľahko dostupné štôlne, ale aj niektorých priľahlých domoch na Trojičnom námestí. Foto Jozef Uhlárik

V 15. storočí prebiehal zápas o trón a nárast moci šľachty, čo ovplyvnilo i vývoj mesta. Roku 1424 Žigmund Luxemburský daroval stredoslovenské banské mestá manželke Barbore. Nadchádzajúci rok oslobodil banské mestá od platenia mýta a poplatkov pri dovoze tovaru. V roku 1461 kráľ Matej I. oslobodil Banskú Štiavnicu od platenia mýta a cla za dovoz potravín, vína, rýb a obilia. Potvrdzovaním výsad a poskytovaním pôžičiek mestu chcel podporiť jeho rozvoj.

Prezidentský paláci dal postaviť slávny a bohatý Mojmírovčan!

Spory s Dóciovcami, mesto však zaťažovali i dlhy voči Turzovcom

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Týmito zbraňami a inými potrebnými vecami na existenciu disponovali vojaci v cisárskej strážnici na Novom zámku v Banskej Štiavnici. Foto Jozef Uhlárik

V časoch zlej hospodárske situácie v kráľovstve podnikaví Turzovci využili ťažkosti kráľovského dvora. Vladislav II. na úhradu nárokov kráľovnej Beatrix prevzal od Turzovcov pôžičku 200 000 zlatých. Do zálohu im dal Kremnickú banskú a mincovú komoru a banské mestá. Hoci Turzovci voči mestám tvrdo uplatňovali svoj vplyv, zaslúžili sa aj o rozvoj baníctva, hutníctva a mincovníctva. Pri spracovaní zlata a striebra sa pociťoval nedostatok olova. Pohotovo zareagoval Ján Turzo, ktorý v októbri 1495 ponúkol dodávať olovo za vraj výhodnú cenu pre mesto. Turzovci sa stali výhradnými dodávateľmi a zvyšovali ceny, až sa Štiavnica zadĺžila. Až kráľovná Mária zbavila banské mestá povinnosti skladania sľubu vernosti Turzovcom. Povstanie baníkov v roku 1525 -1526 ukončilo pôsobenie Turzovcov v meste.

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Na Starom zámku si môžete pozrieť aj maketu oltára Majstra MS z roku 1506, ktorý očarúva svojou eleganciou foriem, farebnou harmóniou, mysterióznosťou, stvárnením biblických námetov v jedinečnej ikonografickej skladbe a vysokým umeleckým štýlom. Jeho tvorba spadá do zlatého obdobia Banskej Štiavnice. Foto Jozef Uhlárik

V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bola v krajine zlá situácia spôsobená výdavkami na protitureckú obranu i potlačením masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu. Situácia v Banskej Štiavnici bola napriek tomu uspokojivá. Produkcia bola okolo 11-tisíc hrivien ročne a v banských, hutníckych a úpravníckych zariadeniach pracovalo vyše 2 000 ľudí. Mesto viedlo spory s Dóciovcami a zaťažovali ho dlhy voči Turzovcom. Proti najbohatšej vrstve, ťažiarom sa sformovala opozícia z drobných kupcov a remeselníkov. V Banskej Štiavnici z podnetu hodrušských linšaftníkov prebehol štrajk v júli 1525. Mesto a ťažiari sa so štrajkujúcimi nedohodli. Z kráľovského dvora prišli príkazy vrátiť sa do práce pod hrozbou súdu. Mesto uväznilo niekoľkých baníkov, v septembri 1525 ich však ostatní baníci oslobodili.

TIP na výlet: Topoľčianky – Historická aj prírodná nádhera, ktorú musíte vidieť!

Mesto pred Turkami opevnili zo štyroch strán a uzavreli brány

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Historicky vzácne sú aj faximílie výstražného listu budínskeho Agu Aliho z Osmanskej ríše obyvateľom dediny Strelníky. Foto Jozef Uhlárik

V auguste 1541 turecký sultán obsadil Budín, čím chcel vytvoriť priestor pre ďalší postup tureckých vojsk smerom k banským mestám. Hlavná pozornosť Turkov sa sústredila na sedem známych banských miest – Pukanec, Nová Baňa, Banská Belá, Kremnica, Banská Bystrica, Ľubietová a aj Banská Štiavnica. Po porážke pri Sečanoch sa zvýšila možnosť regiónu a 14. mája 1564 sa v Banskej Štiavnici prijal vojenský poriadok so 14-timi bodmi ako základný predpis organizácie obrany. V okolí Banskej Štiavnice bolo niekoľko signalizačných bodov. V závere pätnásťročnej vojny našli Turci spojenca v osobe vodcu protihabsburského stavovského povstania Štefana Bočkaja.

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
V Novom zámku môžu návštevníci okrem historických zbraní z bojov s Turkami vidieť aj oblečenie osmanského janičiara (vľavo) a uhorského vojaka. Foto Jozef Uhlárik

Magistrát Banskej Štiavnice sa po prvých správach o tureckých prepadoch rozhodol mesto opevniť a na štyroch miestach uzavrieť bránami na prístupových cestách od Pukanca, Šiah, Krupiny, Zvolena a Žarnovice. Systém obrany sa budoval v etapách od 40-tych rokov 16. storočia až do 17. storočia. Strediskom obrany sa stal pôvodne farský kostol Panny Márie, dnešný Starý zámok, prebudovaný v rokoch 1546-1559 na pevnosť. Tu sídlil mestský kapitán, posádka i zbrojnica. Banská Štiavnica mala navyše i výzvednú službu, ktorá získavala správy o pohybe Turkov. Tieto informácie potom mesto poskytovalo aj svojim susedom zo spolku stredoslovenských banských miest. Turci si vytvárali na zabratých územiach svoje vlastné správne obvody s úradmi – sandžaky, a dediny im museli platiť dane.

TIP na VÝLET: Bojnický zámok – rozprávkový krásavec opradený legendami a povesťami

Kritická situácia, neustále hrozby Turkov či stavovské povstania

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Nový zámok, ktorý je akousi ikonou siluety mesta pochádza zo 16-teho storočia. V skutočnosti je to čo stojí na Fraunbergskom kopci protiturecká pevnosť a tzv. vartovka zároveň. Nachádza sa tu nielen výstava rozličných zbraní z protitureckých bojov, brnení a iných vojenských pomôcok, ale aj hasičskej histórie. Foto Jozef Uhlárik

V 16. storočí začali Habsburgovci presadzovať v baníctve centralizačný princíp. Jeho nástup spomaľovala kráľovná Mária, ktorá len pod nátlakom odovzdala svojmu bratovi, Ferdinandovi I., r. 1548 vénny majetok. Banské mestá sa tým dostali pod priamy vplyv Viedne. Bol vytvorený riadiaci úrad pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo v Uhorsku – Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici. Napriek veľkému odporu banských miest a ťažiarov bol zavedený nový banský poriadok. Vyskytol sa pokus raziť mince v Banskej Štiavnici, čo však panovnícky dvor Rudolfa II. nepodporil. Banský erár, riadený Viedňou, postupne vytláčal ťažiarov z banského podnikania. Mnohí sa preorientovali na obchodníctvo, iní opúšťali mesto. Začiatkom 17. storočia sa končila vojna s Turkami a ich ešte stále trvajúcu prítomnosť využil Štefan Bočkaj na začiatok protihabsburského povstania.

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Medzi zaujímavé historické zbrane patrí aj tento „streľný organ“, ktorý bol pred Starým zámkom a používal sa spolu so sudmi na pušný prach v osmanských bojoch proti Turkom v 17. a 18. storočí. Foto Jozef Uhlárik

Od začiatku roku 1605 až po uzatvorenie mieru v júni 1606 bola Banská Štiavnica jedným z cieľov Bočkajovcov. Bočkajovi velitelia, zvlášť František Rédei vyvíjali na mesto veľký finančný nátlak a vynucovali si jeho podriadenosť. Neustále hrozby Turkov a Martalovcov aj stavovské povstania dostali Banskú Štiavnicu do kritickej situácie. Baníci neraz vystúpili za zlepšenie miezd a nespokojnosť so správou Bratskej pokladnice pretrvávala. Banská Štiavnica kvôli zlej hospodárskej situácii ťažko plnila záväzky v obrane banských miest a na jar 1654 sa Martalovcom podarilo zajať mnohých Štiavničanov. Zlú hospodársku situáciu komplikovali aj požiadavky platenie vojenských daní. Cisársky dvor stupňoval nariadenia o zabezpečení vojsk peniazmi a  materiálom. Hoci cisár Leopold I. v auguste uzatvoril s Turkami mier vo Vašvári, ich ohrozenie v bezprostrednej blízkosti banských miest sa nezmenilo.

Tip na výlet: Nádherná historická dominanta pri Váhu, ktorú počas jej existencie cudzie vojská nikdy nedobyli!

Vyrabovanie mesta Kurucmi, ale aj spory katolíkov a jezuitov

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Veľmi navštevovanou , ba doslova neprehliadnuteľnou zaujímavosťou Banskej Štiavnice je aj krásna a zaujímavá baroková Kalvária, ktorú tvorí 23 objektov umiestnených v nádhernej prírode Štiavnických vrchov. Zdroj: facebook.com

Od polovice 17. storočia musela Banská Štiavnica prekonávať spory v otázkach vierovyznania a cirkevného majetku. Príchod pátrov jezuitov do mesta s väčšinou obyvateľstva evanjelického vyznania vyvolal spory s katolíkmi. Roku 1678 vojská ďalšieho z vodcov protihabsburských povstaní, Imricha Tököliho, obsadili Zvolen. Od Banskej Štiavnice žiadal Tököli vyjadrenie poslušnosti, peniaze a odchod jezuitov z mesta. Začiatkom novembra 1678 pri Handlovej cisárske vojská porazili kurucké vojská Tököliho. Asi dva mesiace na to sa do mesta vrátili jezuiti. Hrozba napadnutia mesta Turkami alebo Kurucami však neutíchala.

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Starý zámok, alebo stredoveký hrad, je pôvodne románska bazilika z 13. storočia, ktorý má takmer všetko čo mnohé stredoveké hrady nemajú. Vlastný kostol, stredovekú baziliku, vlastný stredoveký cintorín, charakter protitureckej pevnosti a zároveň aj nádherné gotické nádvorie a miestnosti pre urodzených. A ani sa niet čomu diviť. Dnešný tzv. Starý Zámok bol vo svojej veľmi dlhej histórii veľakrát prestavovaný vždy do novej funkcie. Zdroj: facebook.com

Kuruci v apríli 1679 vyrabovali Banskú Štiavnicu. Preto sa mestská rada rozhodla opevniť Nový zámok a postaviť múry v blízkosti Klopačky a Pražovne. Vďaka zásade neprenasledovania ľudí pre vierovyznanie, presadenej cisárom Leopoldom I. v roku 1681 sa evanjelickí kňazi, vyhnaní po roku 1673, mohli vrátiť do mesta. Jezuiti mesto opustili. V roku 1682 sa Banskej Štiavnice zmocnili Tököliho kuruci a evanjelici získali späť všetky kostoly. Rozhodujúca bitka pri Viedni v septembri 1683 skončila porážkou Turkov a znamenala aj koniec pre s nimi spriazneného Tököliho. Do mesta sa vrátili jezuiti a v 17. storočí začalo v meste prevažovať slovenské obyvateľstvo.

Pamätáte sa ešte? Viete aká bola Nitra v roku 1970 a po postavení sídliska Chrenová? (VIDEO)

Vzbury baníkov nespokojných s podmienkami práce aj mzdou

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Vo Viacerých domoch na námestí sv. Trojice sa nachádzajú krátke niekoľko desiatok metrov dlhé a ľahko dostupné štôlne. Foto Jozef Uhlárik

Povstanie Františka Rákociho (1703 – 1711) sa Banskej Štiavnice dotklo v pracovnej i duchovnej sfére. Sám Rákoci upozorňoval na dodržiavanie slobody vierovyznania a po jeho povstaní jezuiti opäť opustili mesto. Rýchly postup Rákociho vojsk situáciu zmenil a mestá v snahe predísť vojenským akciám sa postupne vyhlasovali za Rákociho prívržencov. Tak urobila v októbri 1703 aj Banská Štiavnica. Rákociho velitelia a komisári i cisárske vojská od mesta požadovali odmeny a dary čím sa mesto vyčerpalo. Mesto sa ocitlo v hlbokej zadlženosti a stav baníctva sa zhoršoval. Na prelome septembra a októbra 1704 prebehli rokovania znepriatelených Františka II. Rákociho a cisára Leopolda I. zastúpeného delegáciou, skončili však bez väčšieho úspechu.

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku

Sláva Banskej Štiavnice nespočívala iba na bohatstve jej podzemia, ale aj na sláve Baníckej akadémie. Zriadila ju v roku 1762 Mária Terézia ako prvú univerzitu svojho druhu na svete a zhromaždila v nej špičkovú vedu a techniku tej doby. Budovy Akadémie obklopuje nádherná botanická záhrada, kde sú domáce aj cudzokrajné dreviny, z nich medzi najzaujímavejšie patria sekvojovce mamutie a céder. Foto Jozef Uhlárik

Rákociho povstanie skončilo až uzatvorením mieru v Satu Mare, roku 1711. Banská Štiavnica sa však z finančných problémov dostala až koncom 20-tych rokoch 18. storočia. Baníci, ktorých postavenie sa počas povstania veľmi zhoršilo, začali v roku 1707 prejavovať nespokojnosť s podmienkami práce, mzdami a zlým hospodárením Bratskej pokladnice. Protestovali aj štrajkovali. Pri štrajku na Vindšachta bolo zastrelených 11 ľudí. V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihol mor. Prístupové cesty k Banskej Štiavnici boli v rámci bezpečnostných opatrení uzatvorené. Trhy boli zakázané, nežiadúce osoby z mesta vyhostené. Každý mešťan musel platiť daň proti moru. Na pamiatku obetí moru bol postavený Morový stĺp, ktorý neskôr nahradilo súsošie sv. Trojice.

Slávny „Slovák“: Barón Gregor Friesenhof – muž, ktorý ovplyvnil našich poľnohospodárov, ale tiež agrometeorológiu

Zlatý vek Banskej Štiavnice a prvenstvo vo viacerých oblastiach

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Veľmi zaujímavým obrazom v reprezentačnej miestnosti je aj rodostrom rakúskej panovníckej dynastie Habsburgovcov od jej zakladateľa Rudolfa I. (1273-1291) po Karola VI. (1685-1740) z obdobia baroka. Foto Jozef Uhlárik

V polovici 18. storočia sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. Príjmy z neho boli okolo 20 000 zlatých ročne. Banská Štiavnica sa začal opäť rozvíjať a v osemdesiatych rokoch 18. storočia bola počtom obyvateľov tretím najväčším mestom v Uhorsku. Manžel cisárovnej Márie Terézie, František Štefan Lotrinský navštívil Banskú Štiavnicu v júni 1751. Ich deti Jozef a Leopold do mesta zavítali v júli 1764. V poslednej štvrtine storočia Banskú Štiavnicu navštívili arcikniežatá Maximilián a Jozef. Syn Márie Terézie, Jozef, Banskú Štiavnicu navštívil aj druhý raz, ako cisár, v roku 1783. Vzácne panovnícke návštevy umocnili význačné postavenie Banskej Štiavnice, podnietili mnoho stavebných úprav objektov v meste a prispeli k jeho celkovému zveľadeniu. V druhej polovici 18. storočia zasiahli hospodársku, školskú, kultúrnu i duchovnú sféru mesta. Banská Štiavnica prežívala svoj zlatý vek.

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
V jednej z reprezentačných miestností, kde sa usporadúvajú aj svadby, sa nachádzajú veľké obrazy cisárovnej Sisi a jej manžela cisára Františka Jozefa I. Foto Jozef Uhlárik

V rámci Uhorska získala prvenstvo v oblasti baníctva, hutníctva, školstva či vedy. V 19. storočí mesto postihli závažné udalosti, ktoré ovplyvnili jeho hospodársky vývoj. V máji 1806 mesto zachvátil požiar. Zhorelo 85 domov, bol poškodený Kammerhof aj nemecký kostol. Ďalší požiar v roku 1851 postihol evanjelické lýceum. V roku 1831 mnoho obyvateľov mesta vyhubila tzv. ruská cholera. Región Banskej Štiavnice napadli v roku 1849 cisárske vojská z viacerých smerov. V čase od 6. júla do 8. júla 1852 mesto navštívil cisár František Jozef I., ktorý bol ubytovaný v Kammerhofe. Absolvoval prehliadku banských, hutníckych a úpravníckych zariadení a sakrálnych objektov. Počas návštevy riešil situáciu nespokojných baníkov. Uväznených rozkázal prepustiť, nariadil vyplácať mzdy v dvojtýždňových termínoch. Zavedením dočasného zriadenia verejnej správy v októbri 1849 sa skončila doba slobodného kráľovského banského mesta.

Vedec svetového významu – takým bol náš Štefan Anián Jedlík zo Zemného

Povesť o Janíkovi a dvoch jašteričkách odhaľuje začiatok baníctva

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Návštevníci Banskej Štiavnice by nemali obísť ani tento dom, v ktorom žila Marína Pischlová, vyd. Gerzsöová (1820-1899), ktorej Andrej Sládkovič napísal v roku 1846 báseň. Tá je dodnes najdlhšia ľúbostná báseň na svete. Báseň Marína je zapísaná ako oficiálny svetový rekord vo World Record Academy. V dome je pre turistov zriadená aj Banka lásky. Foto Jozef Uhlárik

Niet azda starobylého mesta, ktoré by nemalo svoju povesť. Svoju má i Banská Štiavnica, ktorej vznik je spojený s jašteričkami, ktoré jej predurčili bohatstvo a veľkú slávu na dlhý čas. Tie samotné sa už nachádzajú aj v jej erbe, kde sa na slnku skvejú dve, jedna strieborná a druhá zlatá. Udalosť, ktorá naplno zmenila život kraja pod Sitnom sa stala už pradávno, v dobe, keď kraj ešte pokrývali husté lesy a lúky a osád bolo v regióne napočítať na prstoch jednej ruky. Žil tu pastier menom Ján, ktorý so svojimi ovečkami chodil každé ráno na pašu. Tak ako stále, i v jeden deň si vytiahol píšťalku a začal si na nej veselo vyhrávať. Keď sa zatúlal vysoko na stráň, ďaleko od svojej rodnej osady, tešil sa z nádhery, ktorú mu poskytovalo okolie.

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Súčasťou Domu Maríny, kde sú napríklad Hovoriace obrazy či unikátny láskomer je „lavička lásky“, kde si zaľúbenci zámkami navždy navzájom pre seba zamykajú svoje srdcia. Foto Jozef Uhlárik

Sadol si na skalu a vychutnával si všetko navôkol, keď zrazu na náprotivnom kameni zbadal dve jašteričky vyhrievajúce sa na slniečku. Neboli to však obyčajné jašteričky, ale podivuhodne sfarbené, jedna akoby do zlata, druhá do strieborna. Keď si ich chcel Janík bližšie obzrieť, schovali sa mu pod skalu, no jeho zvedavosť mu pomohla balvan odvaliť. To, čo uvidel zmenilo históriu celého kraja. Pod kameňom sa totiž ukrývala obrovská hruda zlata. Jašteričky sa o ňu museli akoby ošuchnúť a tým ju premeniť na zlato. Natešený pastier príhodu všetkým rozpovedal. Chýr sa rozniesol skutočne rýchlo a z každej strany sa začali zbiehať ľudia, ktorí sa mieste začali ryť a kopať až kým nevykopali šachty, pri ktorých následne vznikli celé osady a bane. Vďaka nájdenému bohatstvu sa postavili nádherné domy, kostoly i školy, a vzniklo tak bohaté a slávne mesto hrdo nosiace názov Banská Štiavnica.

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku
Pre turistov je ale zaujímavá aj výstava hlinených fajok „Štiavničiek“ s originálnymi strojmi, na ktorých ich vyrábal majster Karol Zachar. Foto Jozef Uhlárik

Jozef Uhlárik

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články