7 C
Nitra
pondelok, 19 februára, 2024

KAM NA VÝLET: Krásavec, ktorý preslávil Kremnicu široko-ďaleko. Mestský hrad odolal aj nájazdom Turkov

Slovensko sa môže pochváliť mnohými krásnymi pamiatkami, medzi ktoré patria aj hrady či zámky. Raritou medzi nimi je hrad, ktorým sa môže popýšiť iba máloktoré mesto. Nachádza sa v Kremnici.

Mestský hrad v Kremnici je komplex stredovekých budov rôzneho poslania, ktoré vznikali postupne od 13. do 15. storočia. Je chránený opevnením, na ktoré sa napájajú mestské hradby.

Tie Kremnické možno smelo zaradiť medzi najzachovalejšie na Slovensku. Je národnou kultúrnou pamiatkou a v jeho areáli sa nachádza šesť expozícií v priestoroch štyroch objektov: Románsky karner, Malá veža, Severná veža a Radnica. Vidieť sa tu dá naozaj zaujímavého.

Dominantná poloha nabádala k opevneniu

KAM NA VÝLET: Krásavec, ktorý preslávil Kremnicu široko-ďaleko. Mestský hrad odolal aj nájazdom Turkov
Kremnický Mestský hrad má ako jediný dvojité opevnenie s priemermi 55 a 70 metrov, ktoré obkolesilo farský kostol a bolo spevnené šiestimi vežovitými stavbami. Do hlavnej veže vedie 127 schodov na točitom gotickom schodišti. Foto: Jozef Uhlárik

Vyvýšenina vysunutá z Krahuľského vrchu do blízkosti sútoku potokov Rudnica a Bystrica slúžila už starousadlíkom ako cintorín, ktorý bol rozložený okolo predpokladaného kostola. Jeho dominantná poloha nabádala k opevneniu, ktoré napokon vzniklo ešte v prvej polovici 13. storočia, zrejme ešte pred udelením kráľovských mestských privilégií Karolom Róbertom v roku 1328. Dvojité opevnenie s priemermi 55 a 70 metrov obkolesilo farský kostol a bolo spevnené šiestimi vežovitými stavbami. Súčasne s hradbou postavili neskororománsky karner. Zachovala sa z neho kostnica v prízemí.

TIP NA VÝLET: Historická nádhera na vysokom brale. Taký je Oravský hrad

Konečná podoba od 15. storočia

KAM NA VÝLET: Krásavec, ktorý preslávil Kremnicu široko-ďaleko. Mestský hrad odolal aj nájazdom Turkov
Stredoveká severná (vstupná) brána zo 14. storočia. Pôvodne tu bola hlboká priekopa preklenutá dreveným gotickým padacím mostom, neskôr nahradená murovaným. Z vonkajšej strany v podstrešnom podlaží má štrbinové otvory, ktoré v rámci fortifikačného systému slúžili ako strieľne. Dodnes sa zachovali iba na čelnej stene spolu s tzv. smolným nosom, otvorom, ktorým sa na nepriateľa liala smola alebo horúci olej (smer šípky). Pozostáva z troch poschodí, na spodnom sídlil pán, ktorý sa staral o hradný areál a na najvyššom strážcovia, ktorí chránili severný vstup do areálu. Foto: Jozef Uhlárik

Búrlivý rozvoj si v 14. storočí vynútil prestavbu opevneného areálu na hrad, ktorý sa stal citadelou stredovekého mesta a poskytoval mu ochranu. Je pravdepodobné, že tu bola aj rezidencia komorského grófa, ktorý dozeral na banskú činnosť. V roku 1433 Kremnicu prepadli husiti a za obeť im padla mincovňa, ktorá po opevnení mesta zostala za hradbami. Získaná korisť však nesplnila očakávania husitov, keďže zásoby drahých kovov a mincí boli uložené v bezpečí hradu, ktorý nedobyli.

Po dokončení opevňovacích prác došlo k výstavbe neskorogotického kostola sv. Kataríny. Úpravami v druhej polovici 15. storočia získal hrad viac menej konečnú podobu. Vznikol fortifikačný systém, ktorý sa dobre osvedčil v nadchádzajúcich storočiach plných mocenských i náboženských sporov. Mesto nebolo dobité ani počas tureckého ohrozenia.

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku

Areál prispôsobili sakrálnej funkcii

KAM NA VÝLET: Krásavec, ktorý preslávil Kremnicu široko-ďaleko. Mestský hrad odolal aj nájazdom Turkov
Návštevníci budú určite nadšení aj z nádhernej renesančnej kazateľnice, ktorá je v kostole sv. Kataríny. Kostol je z polovice 15. storočia a vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia. V roku 1560 vyhorel. Foto: Jozef Uhlárik

V roku 1560 hrad postihol ničivý požiar, po ktorom bola nutná jeho obnova. Po požiari sa radnica i fara presťahovali do mesta. Vo farárskej bašte vtedy prebýval Matúš, strážca na veži hradného kostola. Od roku 1660 bol celý areál postupne prispôsobovaný sakrálnej funkcii. Zvonicové poschodie dostala západná (Malá) veža, neskôr Hodinová, v tretine 18. storočia bola znovu vysvätená kaplnka v bývalom karneri, ktorý dlho slúžil ako zbrojnica. Na konci 19. storočia prešiel farský kostol novogotickými úpravami. V roku 1879 časť Kremnice zasiahol zosuv pôdy a v dôsledku statických porúch došlo k zníženiu opevňovacích múrov hradu. Zbúrali horné podlažia radnice a prestavali Farársku baštu i schodisko na nádvorie. Nasledujúce storočie bolo časom pamiatkových úprav a obnovy a od roku 1970 bol hrad vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

Nitriansky hrad – historická nádhera, akú dokáže ponúknuť iba matka slovenských miest

O jarabici, mŕtvom staviteľovi aj čiernej mačke

KAM NA VÝLET: Krásavec, ktorý preslávil Kremnicu široko-ďaleko. Mestský hrad odolal aj nájazdom Turkov
Pod renesančnou kazateľnicou je skulptúra muža, ktorý mal byť podľa legendy staviteľom veže, ktorý pri tom ako menil na jej špici kohúta z nej spadol a zahynul. Foto: Jozef Uhlárik

Svoju legendu či povesť má každý hrad, ten v Kremnici ich má hneď niekoľko. V jednej z nich sa povráva, že istý vladár v horách pri bystrine ulovil jarabicu, ktorej v hrvoli našli zlaté zrnká. Keď bohatý potočný piesok priviedol baníkov k drahocenným žilám, kráľ tu dal postaviť mesto s hradom a podľa zlatonosných kremencov ho, údajne, pomenoval Kremnicou. Ďalšou legendou je povesť o staviteľovi veže. Na mestskom hrade v kostole sv. Kataríny je pod kazateľnicou busta muža so zopnutými rukami. Podľa legendy je to staviteľ vysokej kostolnej veže, ktorý pri tom, ako menil na jej špici kohúta, z nej spadol a zahynul.

KAM NA VÝLET: Krásavec, ktorý preslávil Kremnicu široko-ďaleko. Mestský hrad odolal aj nájazdom Turkov
Karner sv. Ondreja je najstarším objektom hradu. Vznikla okolo roku 1328. Je to dvojpodlažná kruhová stavba postavená v neskororománskom a gotickom slohu, ktorá sa skladá z dvoch častí – kaplnky a kostnice. V jej okolí na kopci bol najstarší cintorín v meste, kde sa pochovávalo už pred výstavbou hradu, preto je v jej spodnej časti kostnica, kde sú skladované kosti zo starých hrobov. Foto: Jozef Uhlárik

Zaujímavá je aj povesť o mačke. Raz už mala Kremnica málo zlata, jej obyvatelia však museli napriek tomu odvádzať zlato do kráľovskej pokladne. Nevedeli, odkiaľ zlato vziať, a tak začali taviť klenoty, prstene či náramky, no zlata bolo stále málo. Začali teda taviť aj cirkevné klenoty z kostola. Keď do pece hodili posledný zlatý kríž, z pece vyskočila čierna mačka a horiacim chvostom rozniesla požiar po celej Kremnici. Tá zhorela do tla, zachránili sa len tri „domky“ a dodnes sa posledná časť Kremnice smerom na Martin volá Tri domky. Na najvyššej veži pod vyhliadkovou terasou môžete vidieť na rohovom kameni sošku mačky.

TIP na výlet: Topoľčianky – Historická aj prírodná nádhera, ktorú musíte vidieť!

Ako škriekajúce pávy mesto uchránili

KAM NA VÝLET: Krásavec, ktorý preslávil Kremnicu široko-ďaleko. Mestský hrad odolal aj nájazdom Turkov
Zvonka kostola sv. Kataríny je viacero epitafov, náhrobných kameňov, najvýznamnejších banských a mincových úradníkov Kremnickej komory, ktorí boli aj šľachticmi či richtármi, a sú v kostole pochovaní. Foto: Jozef Uhlárik

Ďalšia legenda hovorí o Maríne a jej pávoch. Len čo Marína pochovala rodičov a zostala na svete sama, vpadol do krajiny nepriateľ. Ľudia z dedín sa rozutekali do hlbokých lesov alebo hľadali iný úkryt. Marína sa s párom pávov, jediným majetkom, ktorý mala, dostala za hradby Kremnice. Neprijali ju tam s otvorenou náručou, pretože na ňu gánili a zazerali, že mešťanom ujedá zo zásob, a že jej vtáky, ktoré neprinášajú žiadny úžitok, všade len prekážajú. Najmä kvôli nim musela znášať kadejaké príkoria. Boli to však jej miláčikovia, ktorí raz v noci škriekaním zobudili spiace mesto. Bolo to práve vo chvíli, keď sa nepriatelia potichu zakrádali k hradbám s rebríkmi. Varovaní Kremničania si mesto v poslednej chvíli ubránili a Marínu s pávmi uctievali ako najcennejšie poklady.

TIP na VÝLET: Bojnický zámok – rozprávkový krásavec opradený legendami a povesťami

Jozef Uhlárik

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články