TIP NA VÝLET: Historická nádhera na vysokom brale. Taký je Oravský hrad

Teplé počasie stále viac a viac ťahá ľudí a rodiny na výlety za krásami Slovenska. Jednou z lokalít kam sa oplatí zavítať je aj Orava so svojím ťahákom, ktorým je krásny a majestátny Oravský hrad.

Oravský hrad, týčiaci sa nad riekou Oravou, je nepochybne jedným z najznámejších, najnavštevovanejších a najkrajších na Slovensku. Tento skutočný klenot medzi slovenskými hradmi s bohatou históriou je pekne vidieť zo širšieho okolia, pretože sa hrdo týči na strmom vápencovom bradle približne 112 m nad riekou Orava v obci Oravský Podzámok.

Z pôvodne malej pevnosti hradný areál

Hrad začali budovať na mieste starého dreveného hrádku po tatárskom vpáde v roku 1241. Z pôvodne malej pevnosti z 13.storočia vznikol v nasledujúcich storo

čiach rozsiahly hradný areál, ktorý má dnes 154 miestností. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1267, keď ho kráľ Belo IV. prevzal od Mika Balašu, a stal sa kráľovským majetkom. V roku 1298 patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Po jeho smrti sa Orava dostala do rúk magistra Donča. V roku 1333 získal hrad Karol Róbert, ktorého zastupoval na hrade kremnický gróf Leopold, a po ňom rad kastelánov.

V období husitských výprav vlastnil hrad Ctibor zo Stibořic, po ňom ho proti husitom v roku 1433 bránil Mikuláš Balický. Od roku 1441 bol kastelán hradu Peter Komorovský, ktorý ho nielen ubránil proti husitom, ale vďaka svojej šikovnosti a vyjednávaniu sa stal aj županom Oravy, čo sa prejavilo opravou a opevnením hradu. Po jeho porážke, keď sa pridal na stranu povstalcov, sa hrad stal majetkom kráľa Mateja Korvína, ktorý nechal vykonať množstvo opatrení pre bezpečnosť hradu i samotného územia Oravy. Za jeho vlády postavili vedľa obytnej veže Korvínov palác.

TIP na výlet: V tomto meste na vás na každom kroku dýchne neskutočne bohatá história a krásy stredoveku

Thurzovci mu priniesli doslova zlatú éru

O dnešný vzhľad hradu sa postarali Thurzovci. Od roku 1556 zažil svoju zlatú éru, to keď sa k moci dostal František Thurzo, ktorý ho získal do dlhodobého nájmu. Zrekonštruoval vtedy existujúcu časť priestorov a začal stavať vlastný, Thurzov palác. Najviac však Oravský hrad preslávil jeho syn Juraj Thurzo. Bol poslušný kráľovi, čím získal hrad do dedičného vlastníctva. Obrovskú moc v krajine mu zabezpečil titul uhorského palatína. Známym bol aj kvôli súdnemu procesu s uhorskou grófkou Alžbetou Báthoryovou, ktorú podľa jeho verdiktu uväznili na Čachtickom hrade.

Juraj s Alžbetou mali sedem dcér, ktoré podľa poslednej vôle svojho otca vytvorili Oravský komposesorát – spoločnosť, prostredníctvom ktorej dohliadali na spoločný thurzovský majetok. Toto združenie malo štrnásť riaditeľov. Pálffyovci, ktorí boli jeho poslednými majiteľmi, sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu. Posledným z nich bol Jozef Pálffy (začiatok 20. storočia), ktorý sa zaslúžil o rekonštrukciu Korvínovho paláca. Najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila v rokoch 1953 – 1968. Interiér budov sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Najzachovalejší je interiér kaplnky so zariadením z roku 1752.

Nitriansky hrad – historická nádhera, akú dokáže ponúknuť iba matka slovenských miest

Zničujúci dvojtýždňový požiar v roku 1800

Dnešný vzhľad budov na hrade vznikol v období renesancie v druhej polovici 16. storočia. Charakterizujú ho grafitové fasády, iluzívne naznačujúce trámové alebo kamenné stavby s bosovanými nárožiami a kvádrovaním na priečeliach. Hradné budovy sa sústreďujú do komplexov dolného, stredného a horného hradu s palácmi, opevnením, vežami, baštami, vstupnými bránami, kazematmi a kaplnkou. Z terasy na prvom nádvorí, z oblokov a balkónov vyšších poschodí, ale hlavne z najvyššej časti hradu – citadely je jedinečný výhľad na údolie Oravy s pozadím Roháčov.

Oravský hrad tvorí rad budov sledujúcich tvar hradného vrchu a brala. V roku 1800 hrad vyhorel a hovorí sa, že požiar trval dva týždne. Vraj oheň vznikol z iskry, ktorá vyletela z komína hradnej fary. Pôvodná budova sa nezachovala. K rozsiahlejším rekonštrukčným prácam na záchranu hradu sa pristúpilo až po druhej svetovej vojne. Na hrade je asi 754 schodov a 155 miestností. V súčasnosti tvorí hradný areál pozoruhodný komplex Dolného, Stredného a Horného hradu s palácmi, opevnením a vežami. Návštevníkov zaujme prepojenie troch vstupných brán s tunelom, pod ktorým sa nachádzajú podzemné chodby.

TIP na výlet: Topoľčianky – Historická aj prírodná nádhera, ktorú musíte vidieť!

Tri časti majestátneho hradu

Oravský hrad je pomyselne rozdelený na tri časti. Vstupné časti dolného hradu tvoria obranné prvky, ako padací most, tri hradné brány, strieľne, či kazematy (strieľne integrované v hradnom múre – pozn. red.). Na tie nadväzuje komplex administratívnych budov, ktoré slúžili najmä pre obsluhu hradu a služobníctvo. Sú priamo späté s hlavným nádvorím, z ktorého sa naskytá veľkolepý pohľad na zvyšné časti Dolného a na celý Stredný a Horný hrad. Na hlavnom nádvorí sa nachádza Kaplnka sv. Michala, ktorá pochádza z čias Thurzovcov a pôvodne bola, podľa vierovyznania majiteľov hradu, evanjelickou modlitebňou. Dodnes sa v nej zachovali renesančné fresky. Vysvätenou a zasvätenou archanjelovi Michalovi bola až v 18. storočí, vďaka rodine Erdödyovcov.

Vo vnútri je niekoľko hrobiek, ako hrobka Thurzovcov, tak aj ich niekoľkých potomkov. Stredný hrad tvorí Korvínov palác, Obytná veža (13. storočie) a palác Jána z Dubovca. Korvínov palác prešiel začiatkom 20. storočia rekonštrukciou, o ktorú sa postaral posledný riaditeľ Oravského komposesorátu, Jozef Pálffy. Jeho najznámejšou miestnosťou je Rytierska sála, zdobená freskami od maliara Maximiliána Manna. Súčasťou stredného nádvoria je expozícia dobovej justície, historického nábytku a etnografická expozícia. Horný hrad tvorí citadela– strážna veža, ktorá spolu s obytnou vežou patrí medzi najstaršie časti hradu (13. storočie). Vo vnútri sa nachádza cisterna, ktorá slúžila na zadržiavanie dažďovej vody. Dnes sa v priestoroch citadely nachádza archeologická expozícia a tiež Mediatéka, kde si môžu návštevníci nájsť ukážky filmov, ktoré sa natáčali na Oravskom hrade.

TIP na VÝLET: Bojnický zámok – rozprávkový krásavec opradený legendami a povesťami

Legenda o boháčovi a čertovi

Každý hrad je od nepamäti spájaný s rozličnými legendami, čo platí aj o tom Oravskom, ktorý je opradený viacerými povesťami. Jedna z najznámejších hovorí o jeho vzniku, ku ktorému mal prispieť samotný diabol. Legenda spomína istého starého boháča žijúceho na Orave, ktorému k úplnému šťastiu stačil už len vlastný hrad. Aj keď si uvedomoval, že taká monumentálna stavba by zabrala veľa času a úsilia, zaumienil si, že hrad postaví, hoc aj za pomoci čerta. Ten sa nenechal dlho čakať a s boháčom uzatvoril zmluvu. Podľa nej mal čert sedem dní na to, aby hrad postavil. Ak sa mu to podarí stihnúť, môže si po 77 rokoch prísť po boháčovu dušu. Čertovi sa so stavbou hradu darilo a boháč začal svoju zmluvu s horúcimi peklami ľutovať. Začal sa modliť k Bohu, nech mu pomôže. Na siedmu noc, nadránom, keď čert niesol na takmer hotový hrad posledné balvany, akoby zázrakom trikrát zakikiríkal kohút a ohlásil tým nový deň, čím boháča zachránil. Čerta to tak nahnevalo, že tie posledné balvany rozhádzal do diaľky. Podľa tejto legendy jeden z nich dopadol do rieky Orava, druhý do Dolnej Lehoty a ten posledný na vrch Šibenica.

Dve povesti, z ktorých až mrazí

Druhá legenda sa viaže k času, keď na hrade sídlil gróf Peter Komorovský. Na panstve uplatňoval právo prvej noci keď z kostolov unášal cnostné devy, ktoré práve vstúpili do zväzku manželského. Na hrade ich potom zneuctil, týral a niekedy aj zabil. Keď sa raz takto chystal na istú Marienku, tá radšej vyskočila z okna, ako by mu bola po vôli. Gróf s pohárom vína v ruke vyzrel za ňou z obloka a vtedy doňho udrel blesk, ktorý ho spálil až na popol. O nejaký čas si ľudia všimli, ako okolo hradu poletuje biela holubica a jastrab. Hrôzostrašné sú aj ďalšie historky. Údajne tu straší druhá manželka grófa Juraja Thurza Alžbeta Coborová, ktorá v noci kontroluje, či je všetko v poriadku, a na najvyššom mieste hradu zase počuť vzlyky bezdetnej hradnej pani Barbory Kostkovej. Tú mal ktosi ako mladú otráviť, aby sa jej muž mohol znova oženiť a dočkať sa vytúžených potomkov.

Napokon je tu ešte povesť o bielej panej, teda manželke krutého magistra Donča. Keď chcel raz v zúrivosti zabiť slúžku, žena mu v tom zabránila a on jej za trest odťal ruku. Krátko nato zomrela, no ešte predtým mu odpustila a sľúbila, že sa bude modliť za spásu jeho duše. Mal však toho na rováši tak veľa, že sa zaňho chodí modliť dodnes – vždy na Všetkých svätých a na Kvetnú nedeľu ju vraj vídať v citadele. Celá v bielom tam odriekava prosby za hriešneho manžela.

Tip na výlet: Nádherná historická dominanta pri Váhu, ktorú počas jej existencie cudzie vojská nikdy nedobyli!

Vedeli ste o tom že?

• Počas komplexnej prehliadky Oravského hradu absolvujete viac ako 700 schodov?
• Schody, ktoré teraz vedú do Citadely, v minulosti neexistovali? Vojaci sa dostávali do najvyššej časti hradu prostredníctvom lán a spúšťacích rebríkov.
• Existovali rôzne zaujímavé spôsoby obrany hradu, napríklad smolný nos, cez ktorý vylievali domáci vojaci na nepriateľov smolu a horúcu vodu?
• Hlavné nádvorie pôvodne nebolo dláždené, ale ho prikrýval prirodzený trávnatý porast?
• V Korvínovom paláci sa nachádzajú hodiny bez ručičiek, ktoré mali služobníctvu pripomínať 24-hodinovú pracovnú pohotovosť?

• V prírodovednej expozícii môžete nájsť vypchaté dvojhlavé teľa alebo prierez 400-ročnou jedľou?
• Vzťah Juraja Thurza a jeho druhej manželky Alžbety Czoborovej bol veľmi intenzívny a počas života si vzájomne napísali viac ako tisíc ľúbostných listov? Listy boli písané vo viacerých jazykoch, medzi inými aj po slovensky.
• Na Oravskom hrade sa natáčalo niekoľko filmov a seriálov, pričom medzi tie najznámejšie patria prvý nemý horor Upír Nosferatu (1922), Adam Šangala(1972), Kráľ Drozdia brada (1984), Dračie srdce II. (1998), Sokoliar Tomáš (1999) a televízny seriál Škriatok (1995).

Jozef Uhlárik