34.2 C
Nitra
pondelok, 15 augusta, 2022

Mirka z Rimavskej Soboty: Práca letušky nie je len o úsmeve

Miroslava  (42) pracuje pre leteckú spoločnosť Emirates. Už niekoľko rokov zastáva pozíciu hlavnej letušky – flight purser. V Dubaji žije 13 rokov a na Vianoce sa takmer vždy vracia domov, na Slovensko. Rodáčka z Rimavskej Soboty vyštudovala Manažment turizmu a hotelierstva na Prešovskej univerzite v Prešove. Je práca letušky len o úsmeve? Má čas spoznávať krajiny počas neustálych presunov? A ako sa cestuje v čase pandémie? Aj o tom sa s Mirkou, ktorej neuvedieme priezvisko, aby sa nestala predmetom rôznych “neželaných zvedavcov” na sociálnych sieťach, rozprávala Andrea Predajňová.

Mirka z Rimavskej Soboty: Práca letušky nie je len o úsmeve
Mirka

Pre leteckú spoločnosť Emirates pracujete na pozícii hlavná letuška – flight purser. V čom je Vaša náplň práce iná oproti “bežnej” letušky?

Po vizuálnej stránke sa od ostatných letušiek odlišujem uniformou. Je tmavohnedej farby s hnedým klobúčikom. Ostatné letušky majú uniformu pieskovej farby, čo symbolizuje púštnu krajinu, v ktorej aerolínie sídlia, majú červený klobúčik s bielym závojom. Samozrejme, rozdiel je v náplni práce. Na palube uplatňujeme pravidlá pozičnej hierarchie, v leteckom žargóne nazývané “chain of command.” Mojimi nadriadenými na lete sú piloti, za manažment v kabíne však zodpovedám ja. Rozdeľujem členom posádky pozície a s tým súvisiace úlohy. Monitorujem dodržiavanie bezpečnostných predpisov, zodpovedám za dokumentáciu na letoch, či už sú to dokumenty potrebné priamo na palube alebo dokumenty, ktoré sú potrebné pre vstup posádky do jednotlivých krajín. Tiež monitorujem prácu členov posádky v kabíne, ich interakciu a nápomocnosť ku pasažierom, zaoberám sa sťažnosťami cestujúcich. Súčasťou práce je aj komunikácia s pozemným personálom pred odletom a samozrejme, s pilotmi, predovšetkým s kapitánom lietadla.

Karol „Zbyšo“ Felix: Mám to šťastie, že ma umenie aj živí a napĺňa, tak nemám dôvod ho nerobiť

O práci letušky kolujú rôzne mýty. Z pohľadu pasažiera si môžeme myslieť, že hlavným predpokladom pre túto prácu je, aby žena dobre vyzerala a mala vždy úsmev na tvári. A samozrejme, veľkým benefitom je to, že precestuje celý svet. Je tento pohľad pravdivý?

Práca letušky patrí k tým povolaniam, o ktorých existuje veľa mýtov a skreslených predstáv. Samozrejme, vyplýva to aj z marketingu leteckých spoločností, ktoré sa prezentujú práve prostredníctvom usmiatych a príjemných tvárí letušiek. O Emirates je známe, že pre marketingové aktivity využíva vlastné letušky a nie najaté modelky.  Pravdou je, že kritériá pre prácu letušky pre veľké aerolinky sú prísne. Podobne je to aj pri samotnej práci. Korporácie v leteckom priemysle fungujú  tak, ako aj v iných odvetviach. Nie je to žiadna charita. Letušky nie sú zamestnané preto, aby si užívali destinácie. Konkurencia v letectve je veľká a nespí, latka je nastavená vysoko. Palubný personál je monitorovaný počas práce – na lete sa vyhotovujú reporty dokumentujúce výkon jednotlivých členov posádky.  Tieto reporty idú priamo manažmentu firmy (každá letuška má svojho manažéra). Niekoľkokrát do roka dochádza k stretnutiu letušiek s ich manažérmi a reporty sú prediskutované, hľadajú sa oblasti, kde je možné výkon ešte zlepšiť, ale samozrejme, dostávame aj pozitívnu spätnú väzbu. Vo všeobecnosti sa hodnotia práve interakcie s pasažiermi, úspešnosť riešenia sťažností a dodržiavanie bezpečnostných predpisov.

Z toho, čo popisujete, sa mýtus len o príjemnom úsmeve a servise rozplýva. Hovorí sa, že najťažšia práca je práca s ľuďmi. Aké krízové situácie ste zažili s pasažiermi na palube?

K najťažším okamihom dochádza, keď nám ochorie pasažier. A tým nemyslím pomerne bežné odpadnutie, ku ktorým dochádza. Veľa cestujúcich podceňuje prípravu na let. Veľakrát sa stane, že si do príručnej batožiny nepribalia predpísané lieky, prípadne, rodičia nezoberú základné lieky pre svoje deti. Samozrejme, na palube máme množstvo liekov, ich podávanie však musíme konzultovať s lekármi. Aerolinky majú k dispozícii telefonickú linku na spojenie s lekármi. Nie raz sa stane, že pasažieri sa dožadujú liekov už pri vstupe do lietadla (najčastejšie na žalúdočné problém alebo lieky od bolesti). Po konzultácii s doktormi v mnohých prípadoch príde k rozhodnutiu, že pre pasažiera bude lepšie, ak nebude pokračovať v ceste a vyhľadá lekársku pomoc, čo samozrejme často vzbudí hnev a frustráciu. Treba však mať na zreteli, že prostredie v lietadle sa výrazne líši od toho, čo bežne poznáme “na zemi” a nedá sa predpokladať, ako bude telo reagovať počas letu. Je potrebné brať do úvahy aj dĺžku letu a trasu, napríklad ak sa letí ponad oceán či v blízkosti severného polárneho kruhu, kde nie sú žiadne vhodné letiská na núdzové medzipristátie a lety trvajú 14 a viac hodín, môže dôjsť k eskalácii situácie. Rizikom je aj požitie alkoholu u pasažierov, a pritom nemusí byť ani nadmerné. Reakcie tela je iná, silnejšia v lietadle, ako na zemi. Alkohol často vyvolá agresiu alebo iné nevhodné správanie.

Mirka z Rimavskej Soboty: Práca letušky nie je len o úsmeve

V Dubaji žijete 13 rokov. Je to iný kontinent – Ázia, iná kultúra. Ako sa Vám tam žije?

Dubaj sa za tých 13 rokov neuveriteľne zmenil. Iste k tomu prispieva aj jasná vízia vládnucej kráľovskej rodiny. Od začiatku bolo ich cieľom vybudovať moderné, multikultúrne obchodné centrum. Vládnuci šejk využil strategickú polohu Dubaja a rozhodol sa ho spojiť s celým svetom práve prostredníctvom aerolínií. Dubaj plynulo prechádza na digitalizáciu vo všetkých oblastiach života. Prakticky všetky úradné úkony, ale aj služby, sa dajú vybaviť elektronicky cez aplikácie, čo samozrejme nesmierne šetrí čas a odstraňuje otravné vybavovanie po úradoch.  Dubaj je ako kotol, kde sa miešajú desiatky národností a napriek tomu sa všetci tolerujú. Len približne 10 percent obyvateľov tvoria domáci Emiraťania. Je tu nízka kriminalita, takmer nulová, čo je ďalšia vec, ktorú mám na Dubaji rada. Ak niekde v taxíku, v metre alebo v reštaurácii stratíte peňaženku, mobil, či doklady, je takmer isté, že ich dostanete späť. Emiraťania, vrátane Dubajčanov, sú nesmierne hrdí na svoju krajinu a kráľovská rodina je tu nesmierne obľúbená a ľudia jej dôverujú. Aj preto Emiráty výborne zvládli pandémiu.

Aká je aktuálna pandemická situácia v Arabských emirátoch?

Momentálne je drvivá väčšina obyvateľov zaočkovaná. Dubaj získal vakcíny už minulý rok v decembri. Tu vidím rozdiel napríklad v porovnaní s krajinami Európskej únie – Emiráty nepolitikárčili a zabezpečili všetky vakcíny dostupné na trhu. To im umožnilo rýchlo uvoľňovať protipandemické opatrenia a momentálne sa tu žije už takmer ako pred pandémiou, platí už len u nás známy režim ROR. Tým, že Dubaj je otvorená ekonomika a nedochádzalo ku finančným kompenzáciám podnikateľov, rýchlo hľadali efektívne riešenia, ako čo najskôr všetko otvoriť a pritom zachovať bezpečnosť obyvateľov. Aj Emiráty a Dubaj si prešli prísnym lockdownom, no odvtedy sa už krajina pohla ďalej v boji s pandémiou. Aj preto je dnes Dubaj vyhľadávanou turistickou destináciou. Na vstup je potrebný len negatívny PCR test nie starší ako 72 hodín. Platí to rovnako pre očkovaných ako aj neočkovaných návštevníkov.

Aké opatrenia platia pri vstupe do lietadla?

Čo sa týka cestovania, to samozrejme závisí od opatrení, ktoré platia v jednotlivých krajinách, do ktorých sa cestuje. Jednoducho, každý, kto spĺňa kritériá na vycestovanie do danej destinácie, sa do lietadla dostane. Krajiny využívajú rôzne nástroje. Sú to najmä PCR testy, doklady o očkovaní, rôzne aplikácie na dohľadanie kontaktov, ktoré si musia cestujúci stiahnuť do telefónov a podobne.

A ako to aktuálne vyzerá na palube lietadla? Dodržiava sa tu režim ROR – rúško, odstup, dezinfekcia rúk?

Pokiaľ nie je lietadlo naplnené, snažíme sa rozostupy pri sedení dodržiavať. Keďže postupne sa lety napĺňajú, nie vždy je to možné. V tomto prípade sa šírenie vírusu minimalizuje práve na dodržiavanie opatrení, ktoré si stanovujú jednotlivé krajiny. K deleniu očkovaných a neočkovaných pasažierov nedochádza.

Ako na to reagujú pasažieri? Zmenilo sa ich správanie v pandemickom čase?

Zmeny v správaní sa pasažierov bolo badať tesne po tom, ako sa svet pomaly začal otvárať, niekedy v lete minulého roka. Ľudia boli vďační, že sa konečne môžu dostať domov. Boli uväznení v cudzích krajinách, v karanténach, v čase, keď sa zo dňa na deň svet uzavrel a lety sa rušili z hodiny na hodinu. Boli šťastní, že sa konečne dostanú domov, k blízkym. Dôsledne dodržiavali počas letov všetky opatrenia. Momentálne sa už pomaly dostávame k tým predpandemickým vzorom – pasažieri sú rôzni. Aj milí, aj nevrelí. Zmena je aj v tom, že ľudia sú už unavení z množstva opatrení a čoraz častejšie obchádzajú ich dodržiavanie, predovšetkým nosenie rúšok, nezdružovanie sa v rôznych častiach lietadla. Aj tu sa po upozornení na dodržiavanie opatrení stretávame s rôznymi reakciami, aj s pochopením, ale aj s námietkami zo strany pasažierov. Pritom každý pasažier pri rezervovaní si letenky, musí zaškrtnúť súhlas, že na palube lietadla bude dodržiavať protipandemické opatrenia, predovšetkým nosenie rúšok.

Jano Svetlan Majerčík: Dýchaj, dýchaj, dýchaj a prestaň sa báť (rozhovor)

Máte počas letových presunov niekedy čas pozrieť si destináciu, do ktorej ste prileteli?

Áno, máme prechodených množstvo krajín a miest. Tie zážitky, ktoré mám a miesta, ktoré som videla, to zostane navždy. Majú nevyčísliteľnú hodnotu.

A čo Vianoce? Tie sú predsa časom, keď sa pri štedrovečernom stole stretáva rodina. Ako je to s Vami? Prežili ste tieto sviatky mimo domova?

Áno, aj keď sa snažím si to zariadiť tak, aby som bola na Vianoce doma, nie vždy sa mi to podarilo. Bolo pár nezabudnuteľných Vianoce, ktoré som prežila mimo domova.  Prvé Vianoce, keď som nastúpila robiť pre Emirates, som bola v Dubaji. Odštartoval sa šesť týždňový tréning a priznám sa, že boli aj slzy. Ďalšie pamätné Vianoce som zažila v Indii, konkrétne v Kalkate. Okrem iného, sme išli navštíviť aj zariadenie, kde žila a pôsobila Matka Tereza. A hoci nie som veriaci človek, bol to nesmierne silný zážitok vidieť v Kalkate jej odkaz svetu. Tým je pre mňa solidarita. Vždy som obdivovala jej schopnosť bezpodmienečne sa obetovať pre tých najchudobnejších a najbezbrannejších. Bola stelesnením solidarity, ktorá dnes vo svete chýba. Stačí sa pozrieť do minulého a tohto roka, ako si krajiny medzi sebou doslova kradli ochranné pomôcky, či vakcíny. Nazreli sme do aj do izby Matky Terezy. Bola to skôr cela, ktorá bola veľmi skromne zariadená.

Mali ste možnosť vidieť, či zažiť nejaký iný sviatok, ktorý je typický pre danú krajinu?

Zaujal ma indický sviatok Diwali, ktorý sa oslavuje v novembri. Je to deň, keď Svetlo zvíťazí nad Temnotou a Indovia ho slávia podobne ako my – Vianoce. Vyupratujú si domovy, ozdobia ich množstvom svetiel, podľa nich v Dubaji vidíte, kde žije indická rodina. Rodiny si kupujú darčeky a navštevujú sa. S týmto sviatok sa spájajú aj rôzne obrady a zvyky, podobne ako u nás.

Pýtala sa Andrea Predajňová

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články