13.1 C
Nitra
nedeľa, 18 februára, 2024

Bohuš Buday: Už viac žiadne rýľovanie a okopávanie. Vyskúšajte si doma záhony ROZUMA

Svietilo slnko, skoro ako na jar. Prechádzka Bohušovou záhradou bola o to čarovnejšia. Okolo sem tam prebehli kačky Bežce.  Aj tie tu majú svoju úlohu. Bohuš sa zohol a vytiahol zo zeme mrkvu. Iba tak. Šlo to ľahúčko, takmer akoby ju ťahal z piesku. Nejednu. Nie je to záhrada na akú som zvyknutá. Nie je taká ako všetky naokolo. A ten kto ma pozná, dobre vie že som už akosi od narodenia veľmi zvedavá. O to viac, ak je niečo nezvyčajné. Stála som si tam s kávou, čo mi Bohuš uvaril a moje tiché pozorovanie sa postupne zmenilo na otázky.

Bohuš Buday: Už viac žiadne rýľovanie a okopávanie. Vyskúšajte si doma záhony ROZUMA
Bohuš so svojou cibuľou zo záhonu Rozuma

Bohuš, ak sa povie záhon Rozuma, čo to je? Je to rozumný záhon? Alebo záhon z rozumu? Čo si máme pod tým predstaviť? Prečo Rozuma?

Záhon vymyslel Volodymyr Rozum, záhradník, experimentálny farmár a vynálezca z Ukrajiny. Po dlhých skúškach našiel optimálne rozmery. Záhon si nechal na Ukrajine aj patentovať. Autor ho nazval TZR (Teplý záhon Rozuma), u nás sa však zaužíval názov záhon Rozuma.

Najnovšie výskumy hovoria, že nič nedevastuje pôdu viacej ako obrábanie. Dokonca ani pesticídy, či syntetické hnojivá nie sú tak degradačné ako kultivácia, čiže mechanické zásahy. Rozumiem teda tomu správne, ak poviem, že záhon Rozuma je šetrným, ekologickým spôsobom pestovania?

Áno, správne. Záhon Rozuma vytvára optimálne podmienky pre mikroorganizmy ako sú aeróbne baktérie, mykorhízne huby, dážďovky a ďalšie. Kultúrne rastliny sa pestujú na produktívnych hrebeňoch, čo sú 30 cm pásy zeme vedľa výživového žľabu, teda výkopu s organickým materiálom. Živiny a vlaha sa dostávajú priamo ku koreňom. Je to ako kompostér priamo na záhone.

Prečítajte si aj: Martin NEMKY: Na všetko vieme nadávať, prispôsobiť sa, no ak treba povedať svoj názor, sedíme doma

Bohuš Buday: Už viac žiadne rýľovanie a okopávanie. Vyskúšajte si doma záhony ROZUMA
Koreň rastliny v záhone

Akú pôdu potrebujeme pre založenie záhonu Rozuma?

Na pôde veľmi nezáleží. Korene rastlín sa ťahajú tam, kde majú výživu a vodu a to je pod výživovým žľabom. Keď na jeseň vytrhnem rastlinu, nemá korene smerom nadol ale do boku. Dážďovky roznášajú vo forme svojho trusu humus na meter i viac od výživového žľabu. Postupom času sa teda aj z ťažkej ílovitej zeme stáva sypká a výživná. Záhony Rozuma regenerujú pôdu.

V ktorom ročnom období, respektíve, v ktorom mesiaci je vhodné začať so zakladaním?

V ktoromkoľvek. Ak dokážete spraviť výkop a máte k dispozícii dostatok organického materiálu. Z tohto hľadiska je zrejme najlepší čas jeseň. Pôda je vlhká, dá sa teda vykopať žľab a v záhradách je aj dostatok zvyškov rastlín, ktorými môžeme žľab vyplniť. Robil som záhony Rozuma vo všetkých ročných obdobiach. Najhoršie to bolo v lete, pálilo slnko,  kamenistá pôda sa premenila na betón. Rýľ na výkop nestačil, musel som použiť krompáč. Na jar to bolo oveľa lepšie, stačil rýľ a hrable, navyše som od susedov dostal kopu konárov z orezávania stromov.

Bohuš Buday: Už viac žiadne rýľovanie a okopávanie. Vyskúšajte si doma záhony ROZUMA
Záhon Rozuma

Ak som doteraz pestovala klasickým spôsobom, čo všetko musím pre založenie záhonov Rozuma urobiť?

Ako povedal nestor permakultúry Masanobu Fukuoka:„Tým najdôležitejším faktorom nie je až natoľko pestovateľská technika, ako stav mysle pestovateľa.”

Vedeli ste? Autor slávneho Supermana má korene na Slovensku. John „Ján“ Sikela mal pritom iba základné vzdelanie

Keď je človek ochotný vzdať sa rýľovania, okopávania, hnojenia a chemickej ochrany rastlín, potom to už ide ľahko. Stačí sa rozhodnúť, kde budú záhony, nazhromaždiť dostatok organického materiálu, vymerať budúce záhony, vykopať, naplniť organickým materiálom, vysadiť rastliny a zamulčovať.

Dnes sú celkom populárne i vyvýšené záhony.  Aký je rozdiel medzi nimi a záhonom Rozuma?

Záhony Rozuma pracujú na inom princípe. Vyvýšené záhony sa po naplnení organickým materiálom zvrchu uzavrú pôdou, na ktorú sa vysádza. Záhon Rozuma je naproti tomu otvorený. Vo vnútri je drevo hrubé asi ako ruka, v ďalšej vrstve sú tenké konáre, nasleduje hrubšia organika, ako sú stonky rajčín, paprík, kukurice a podobne, vrchnú vrstvu tvorí jemnejšia zelina a tráva. Otvorený záhon má niekoľko výhod, najdôležitejší je prístup vzduchu pre aeróbne baktérie.

Bohuš Buday: Už viac žiadne rýľovanie a okopávanie. Vyskúšajte si doma záhony ROZUMA
Sadenie

Do vyvýšeného záhona sa už ďalší organický materiál nepridáva, jedine ak zvrchu vo forme mulču. Výživné látky sa postupne spotrebúvajú až sa záhon vyčerpá. Do záhona Rozuma sa pridáva organický materiál neustále. Ten istý záhon môžeme používať nekonečne dlho.

Prečítajte si aj: Bábovka s pekanovými orechmi (bez lepku a bez laktózy)

Aký tvar má alebo môže mať záhon Rozuma? Je to dôležité?

Áno, je to dôležité. Výživový žľab sa robí do tvaru V. Šírku má 60 – 80 cm a hĺbku 20 – 35 cm podľa typu záhona. V takom výkope lepšie prúdi vzduch. Na šikmých stenách žľabu sa zachytáva vlaha a výživné látky spracované mikroorganizmami.

Kde brať organický materiál do záhonov Rozuma?

Do záhona dávame všetku burinu, zvyšky rastlín, konáre, nevarený kuchynský odpad ako napríklad šupky zemiakov, pokosenú trávu. Medzi záhonmi robíme chodníčky široké 60 cm, na ktoré vysádzame trávu, ďatelinu, lucernu, ktorú po skosení hodíme do výživového žľabu. Ja mám záhonov viac, preto beriem biodpad aj od susedov. Tí sú radi, že sa ho zbavia.

Ako sa tieto záhony zavlažujú?

Za normálnych okolností sa záhony Rozuma nezavlažujú vôbec. Záhon využíva vzdušnú vlhkosť. Teplý vzduch prenikne cez organický materiál do vnútra žľabu, kde po styku s chladnými stenami kondenzuje voda. Polievať som bol nútený až keď prišli veľké suchá a aj to len dva – tri krát do týždňa. Klasickí záhradkári v našej štvrti vtedy už polievali dvakrát denne. Aj samotné polievanie je jednoduchšie, stačí naliať vodu do výživového žľabu. Ak vám nezáleží na tom, aby ste mali menej práce, ale chcete mať veľkú úrodu, môžete na záhon dať kvapkovú závlahu. Uhorky alebo paprika potrebujú veľa vlahy.

A čo okopávanie, či údržba záhonov? Ako si poradíme pri vyberaní zeleniny? Aké náradie je potrebné používať pri pestovaní?

Produktívny hrebeň, na ktorom pestujeme zeleninu alebo ovocie mulčujeme. Mulč zabráni prerastaniu burín. Ak nejaká predsa len vyrastie, je veľmi ľahké ju chytiť do dvoch prstov a vytiahnuť, kým je malá, alebo odstrihnúť pod krčkom koreňa ak je veľká. Dbáme na to, aby bol organický materiál vo výživovom žľabe vždy naplnený po okraj. Sledujeme tiež, či je dostatočná vrstva mulču na produktívnych hrebeňoch.

Vyberanie zeleniny je tiež veľmi jednoduché. Zemiaky môžeme napríklad pridvihnúť vidlami a povyberať bez vykopania pôdy. Kamenistá tvrdá zem v našej záhrade sa stala vďaka dážďovkám a agregovaniu (hrudkovanie spôsobené vylučovaním cukrov koreňmi rastlín do pôdy), tak sypká, že mrkvu i zemiaky vyberáme holými rukami.

Bohuš Buday: Už viac žiadne rýľovanie a okopávanie. Vyskúšajte si doma záhony ROZUMA
Zemiak zo záhonu Rozuma

Na jar odstránime z vrchnej vrstvy pôdy prípadnú burinu ostrým nástrojom. Najlepší je na to plochorez, ktorý sa predáva pod názvom ploskorez. Burinu zrežeme maximálne do hĺbky 2-3 cm. Na vysádzanie používame paličky – sadičky rôznych priemerov. Sadíme nimi nielen priesady, ale napríklad aj zemiaky, podobne, ako sme boli zvyknutí sadiť cibuľu. Na vysievanie stačí kúsok latky alebo rúčka od hrablí. Položíme ju na budúcu hriadku a zatlačíme do zeme nohou. Do vzniknutej priehlbiny vysievame semená, ktoré potom prisypeme kompostom alebo zemou.

Čo všetko je možné pestovať týmto spôsobom? Ako to vlastne na takom záhone Rozuma vyzerá?

Pestovať je možné všetku zeleninu. Na záhone to vyzerá zaujímavo. Na produktívny hrebeň sadíme trikrát hustejšie ako na bežný záhon. Sadíme rôzne plodiny. Podľa princípov alelopatie dávame pri seba také rastliny, ktoré si navzájom neškodia, ale pomáhajú. Napríklad, na záhone s jahodami zároveň pestujeme cesnak, papriku a cibuľu sadzačku. Na 30 cm široký hrebeň dávame tri až štyri riadky rôznej zeleniny.

PENCO, chalan, ktorý vyliezol na zoborský vysielač (foto)

Je možné využiť túto metódu aj pri pestovaní stromov alebo kríkov? A čo kvety?

Záhon Rozuma je vhodný aj ku stromom a kríkom. Pre menšie stromy môžeme spraviť kruhový záhon, okolo väčších zasa jamkové záhony. Starším stromom netreba narúšať korene, ak máme dosť zeminy, záhon navŕšime.

Je dobré využiť výhody záhona Rozuma aj pri pestovaní kvetov. Netreba hnojiť ani príliš polievať, navyše záhon spotrebuje rôzne odrezy zo zeleniny a ovocia z domácnosti. Pri vhodnej voľbe kvetov je výživový žľab zakrytý porastom, nepôsobí rušivo pretože ho nevidno.

Sú nejaké porovnateľné výsledky, pokiaľ ide o výnosy týchto záhonov, voči klasickému pestovaniu?

Autor uvádza 1,5 násobne zvýšený výnos konkrétnych plodín. Celkové výnosy sú však až 3x vyššie oproti bežnému záhonu, pretože na záhon umiestňujeme niekoľko druhov zeleniny a ešte aj hustejšie.

Máš s tým aj vlastnú skúsenosť?

Vlani v čase veľkého sucha všetkým záhradkárom v našom okolí narástla cibuľa o priemere 3-5 cm. Nám na záhone Rozuma narástla s priemerom 5-8 cm. Zisťoval som aj výživovú hodnotu zeleniny zo záhona Rozuma. Meral som refraktometrom obsah vo vode rozpustných pevných látok v mrkve. Hodnoty sa uvádzajú v °Bx. Mrkva zo supermarketu mala 7,6° Bx, na internete sa pestovatelia chvália mrkvou s 8°Bx. Naša mrkva mala hodnoty v rozsahu 10 – 12°Bx.

Čo všetko pestuješ týmto spôsobom ty?

Pestujem všetku zeleninu potrebnú do domácnosti. Celú sezónu sme zeleninu v obchode nekupovali.

Aký vplyv má tento spôsob pestovania na pôdu, či na pôdne živočíchy alebo mikroorganizmy?

Tejto témy sme sa už čiastočne dotkli. Ja by som pridal ešte informáciu od Volodymira Rozuma. Pôda okolo záhona Rozuma postupne získava podobné vlastnosti ako Terra Preta (tmavá zem), čo je veľmi úrodná pôda vytvorená človekom v Amazónii, na miestach kde je inak pôda neplodná. Postup vytvorenia Terra Prety sa nedochoval, zato teraz máme záhon, ktorý pôdy zúrodňuje.

Bohuš Buday: Už viac žiadne rýľovanie a okopávanie. Vyskúšajte si doma záhony ROZUMA
Sadenie

A čo škodce? Čo odporúčaš?

Škodce sú veľká téma, ktorá by si zaslúžila samostatný rozhovor. Spomeniem aspoň jednu skúsenosť. Okolo zasadených zemiakov som podľa odporúčaní ďalšieho ukrajinského permakulturistu – Borisa Bublika, rozhodil zopár semien horčice. Horčica rozkvitla práve v čase náletu pásavky zemiakovej. Vôňa, ktorú šírila zmiatla zmysly pásaviek. V okolitých záhradách ich zbierali po stovkách, k nám priletelo zopár kusov denne.

V tvojej záhrade pobehujú kačky Indické bežce. Majú nejakú konkrétnu úlohu?

Robia nám radosť, sú krásne ako sa hrdo držia. Radi si pochutnávajú na slizniakoch, to bol dôvod, prečo sme si ich zabezpečili.

Ako dlho sa venuješ pestovaniu na záhonoch Rozuma?

Záhon Rozuma vznikol len pred 12 rokmi. Ja sa mu venujem druhý rok.

Zuzana Matejíčková: Po upozornení na skládku v IŽI nám začali chodiť výhražné listy od právnika spoločnosti REKO, aby sme prestali a zdržali sa komentárov

Čo by si odporučil tým, ktorí by chceli s týmto spôsobom pestovania začať? Kde hľadať informácie, inšpirácie?

V Slovenčine nájdete informácie vo fejsbúkových skupinách „Záhon Rozuma” a „Záhrada v súlase s prírodou”. Začať je jednoduché, stačí si naštudovať postup zverejnený v spomínaných skupinách a pustiť sa do toho. Tomu, kto nie je na fejsbúku, môžem poslať postup emailom, stačí napísať na buday.bohus@gmail.com.

Viem o tebe, že momentálne píšeš knihu. O čom bude a čo ťa motivovalo k jej písaniu? Kedy plánuješ knihu vydať?

Mnoho ľudí sa ma pýtalo na literatúru o záhonoch Rozuma. U nás zatiaľ žiadna nie je. To je aj dôvod, prečo som sa rozhodol knihu napísať. Okrem vlastných skúseností čerpám mnoho informácií z práce samotného Volodymyra Rozuma, ktorú mi poslal e-mailom ako aj z prednášok Borisa Bublika, ktorý záhony testoval už od ich vzniku. Pripravovaná kniha má dve časti: prvá hovorí o dôvodoch, prečo sa oplatí pestovať plodiny práve na záhone Rozuma a druhá časť prináša návody a postupy. Knihu plánujem vydať ešte v tomto roku. Veľa závisí od toho, koľko prostriedkov  sa formou crowdfundingu podarí vyzbierať na jej vydanie. 

Tvojou vášňou je tiež zdravá výživa. Ktorú zeleninu máš ty osobne najradšej a prečo? Máš pre našich čitateľov nejaký dobrý recept?

Najradšej mám čerstvú zeleninu vypestovanú organickým spôsobom na revitalizovanej pôde. Taká je najchutnejšia a najvýživnejšia. Neuprednostňujem žiadny konkrétny druh. Veľmi odporúčam polievku minestrone. Receptov je na internete dosť. My si ju varíme aj dvakrát do týždňa.

Čo by si ešte chcel našim čitateľom odkázať?

Hádam len jednu Hippokratovu vetu: „Ak nie si pripravený zmeniť svoj život, niet ti pomoci.“

Rozhovor pripravila Lucia Balagová

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

1 komentár

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
1 Komentár
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre
Bohuš Buday
2 mesiacov späť

Kniha je už v predaji. Objednať sa dá na https://www.pestujmezdravo.sk/kniha/

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

1
0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x