Priaznivci motorizmu si s nami zaspomínali na štvorkolesové tátoše spred nežnej revolúcie, ktoré sa už pomaly radia do kategórie veteránov. Viete, na čom vyrastala naša motocyklová omladina za socíku? Dnes je čas oprášiť spomienky aj na dvojstopé, teda mopedy, motocykle či motorky.
Kto by nepoznal motocykle, ktoré dostali prezývku Pinďúr či Pekáč? Súčasné motocykle, mopedy či motorky sa s tými za socializmu nedajú ani len zrovnať. Napriek tomu si získali srdcia nejedného mladého či staršieho muža. Mekkou motocyklovej výroba na Slovensku boli Považské strojárne v Považskej Bystrici. Motocyklová „omladina“ sa učila jazdiť práve na nich, ba s mnohými sa pýšili aj ich otcovia. Dnes by ste jazdou na nich u mnohých vyvolali nielen úsmev, ale i nostalgiu. Takže, nech sa páči, zaspomínajte si a možno sa aj trochu pousmejte.
BABETTA 207
Tento asi najžiadanejší moped v Československu sa vyrábal najskôr v Považskej Bystrici a neskôr v Kolárove. Babetta bola pôvodne koncipovaná ako odľahčený moped. Prvé Babetty sa objavili v roku 1970 s veľkými 19 palcovými kolesami, tie však po asi 2 rokoch vymenili za menšie, 16 palcové. Typ vyrábaný v rokoch 1970 – 1972 sa preslávil elektronickým zapaľovaním Tranzimo, ktoré bolo prvým elektronickým bezdotykovým zapaľovaním na svete, nainštalovaným na mopede. Motor mal objem 49 cm³ s výkonom 2 kW a jazdil na obyčajný benzín s prímesou motorového oleja pre dvojtaktné motory. Spotrebu mal 1,8 l/100 km.
JAWA 50 PIONIER
Sériovo sa vyrábal v bývalom Česko-Slovensku v rokoch 1955-1982. Prvé prototypy vybavené pedálmi, ešte pod názvom Jawa 359 boli vyrobené v Prahe. Až po vládnom nariadení sa rozhodlo že sa bude motocykel vyrábať v Považských strojárňach v Považskej Bystrici. Kvôli zmene zákonov bol následne projekt prepracovaný a pedále boli odstránené. V júli roku 1955 je do výroby zaradený nový motocykel Jawa 550. Motocykel bol vybavený maloobjemovým dvojtaktným motorom, ležatým vzduchom chladeným jednovalcom s objemom 49,8 cm³. Motocykel bol vďaka svojej jednoduchosti a možnosti riadiť ho s vodičským oprávnením na malý motocykel (od 15 rokov) obľúbený predovšetkým u mládeže. Vyrobených bolo ešte niekoľko podobne obľúbených typov malých motocyklov. V roku 1982 motocykel Jawa 23 Mustang zavŕšil motocyklovú výrobu v Považskej Bystrici. Dokopy bolo za 27 rokov sériovej výroby vyrobených niečo cez 1,5 milióna kusov motocyklov. Pionier ma dvojtaktný vzduchom chladený motor a trojstupňovú prevodovku. Objem motora bol 50 cm³ s maximálnym výkonom 3 kW. Maximálnu rýchlosť mal 60 km/h a vážil 65 kg.
SIMSON
Motocykel bol vyrábaná vo východonemeckom mestečku Suhl. Simson typu S 51 Enduro sa predstavil prvýkrát v roku 1981 na Lipskom veľtrhu, kde dostal zlatú medailu. Typ S 51 Enduro vznikol ďalším vývojom staršieho modelu, ktorý koncepčne vychádza zo Simson S 50. Ten sa začal vyrábať v roku 1975. Enduro je vďaka svojmu bočným previsom výfuku, vystuženému rámu a tvrdším zadným pružinám prispôsobené skôr do terénu, Elektronik je určený skôr na cestnú prevádzku, pretože výfuk má rovnobežne s povrchom vozovky a má mäkšie zadné pruženie, ktoré nie je na rozdiel od endura polohovateľné. Motocykel bol u nás veľmi obľúbený nielen u mládeže, ale najmä u vietnamských občanov, ktorí k nám chodili za socializmu pracovať. Simson bol zážihový dvojtaktný jednovalcový malý motocykel. Vzduchom chladený motor mal objem asi 50 cm³ s maximálnym výkonom do 3,7 kW. Prevodovka bola štvorstupňová a ako palivo sa používal obyčajný benzín s prímesou motorového oleja pre dvojtaktné motory. Maximálnu rýchlosť dosahoval okolo 75 km/h, priemernú spotrebu mal 2,5 l/100 km.
JAWA 350
JAWA 350 typ 360 panelka bol motocykel , ktorý sa vyrábal od konca roka 1964 v Týnci nad Sázavou. Tieto motocykle boli tradičnou objemovou kategóriou značky. V dobe našej československej motocyklovej pýchy, ktorá kedysi produkovala motorky na tisíce, sa napríklad len modelu 350/638 vyrobilo 350 000 kusov. Svetoznáma Jawa 350 u nás populárno nazývaná „kývačka“ vydržala vo výrobe takmer celé dve desaťročia. Motocyklový rad bol vybavený dvojvalcovým, vzduchom chladeným OHC štvortaktným jednovalcovým motorom s elektrickým štartérom. Z pokoja sa dokáže zrýchliť na predpisovú osemdesiatku za menej ako 8 sekúnd! A rýchlosťou 80 km / h možno po rovine jazdiť na menej ako „pol plynu“! Priemerná spotreba sa pohybuje medzi 4 až 6 l/100 km.
Viete s čím sa hrávali vaši rodičia a starí rodičia? TOTO boli hračky, na ktorých kedysi vyrastali
ČEZETA
Skúter ČZ 175 Typ 501/502 vďaka netradičnej koncepcii a tvaru podobnému torpédu dodnes pôsobí ako zjav z inej planéty. Pritom Česká Zbrojovka Strakonice ho začala vyrábať ešte v roku 1957. Bola to reakcia na veľkú módu skútrov, ktorá sa rozmohla na západ od našich hraníc. Z niekoľkých návrhov od rôznych dizajnérov sa do sériovej výroby dostalo originálne kapotované jednostopé vozidlo s typickým veľkým svetlometom vpredu, palivovou nádržou ukrytou v prednom blatníku a vzduchom chladeným jednovalcom. Motor mal zdvihový objem 175 centimetrov kubických, dosahoval výkon 5,9 kW (7,2 k) a v priemere si vystačil s 3,2 litrami benzínu na sto kilometrov. Skúter sa dočkal sajdkáry, odvodili z neho úžitkovú rikšu a za príplatok k nemu pridali zaujímavý jednostopý príves. Produkcia skončila v roku 1963, pričom Čezeta si stihla urobiť dobré meno aj v zahraničí. Ako NZetu ju chvíľu vyrábali na Novom Zélande.
Na zvýšenie počtu prepravovaných osôb z dvoch na tri (vrátane vodiča) ste si mohli k Čezete zaobstarať postranný vozík – sajdkáru´. Postranný vozík sa volal Druzeta podľa výrobného družstva Drupol, ktoré zaisťovalo jeho výrobu. Cena Druzety bola nastavená na 3500 Kčs (cca 115 eur), vrátane menšej prípravy skútra (závesy na jej pripevnenie, pripojenie brzdy tretieho kolesa, atď.) a montáže, to celé s časovou náročnosťou dvoch hodín práce. Potom si už mohol užívateľ v prípade potreby Druzetu sám kedykoľvek jednoducho odpojiť či pripojiť, manuálne zručným trvalo odpojenie iba päť minút. Hmotnosť prázdnej Druzety bola 45 kg a užitočná hmotnosť 75 kg. Vedľa cestujúceho pojala aj ďalšiu batožinu. Samozrejmosťou bol ochranný plexisklový štít. Sekundárnymi kladmi pri jazde s Druzetou boli vyššia stabilita stroja oceňovaná predovšetkým v prípade šmyku a o pätinu kratšia brzdná dráha.
MANET
Po II. svetovej vojne hľadali Považské strojárne výrobný program. Po vzore českých zbrojoviek sa zamerali na výrobu motocyklov. Konštruktérska skupinka Josef Ullman, Rudolf Žniva, Vincenc Sklenář a Zdeněk Nagy dostali za úlohu vyvinúť nový malý motocykel. Niekde vyhrabali starý rám Ogara, inšpirovali sa motorom Puch a výsledkom bol prvý slovenský motocykel Manet M90 nazvaný podľa neďalekého kopca Manín. Od roku 1947 začali schádzať z výrobnej linky prvé Manety, ktoré však trpeli detskými chorobami, zlostili karburátory, zapaľovanie, či vypadávala druhá rýchlosť. Aj napriek tomu sa vyrobilo 37 630 kusov, až kým výrobu neprerušil iný výrobný program počas vojny v Kórei.
V roku 1953 vládne uznesenie poverilo Jawu vývojom malého motocykla a za miesto výroby určila Považské strojárne. A tak naklusali traja konštruktéri z Považia do pražskej pobočky Jawa a pustili sa do práce. Za rok sa im podarilo vyvinúť, nakresliť a vyrobiť prvé prototypy. Medzitým vyšla úprava dopravných predpisov, kde bolo motokolo definované objemom do 50 kubíkov, nízkym výkonom a rýchlosťou do 50 km/h. Podmienkou na šoférovanie bez vodičáku už neboli štartovacie pedále. Konštruktéri pružne zareagoval a prerobili štartovanie na páku, čím sa veľa vecí zjednodušilo. A tak v roku 1955 vznikol úplne prvý typ Jawa 550 Pionier. Prischla mu však prezývka Peň. Že neuhádnete prečo. Dáme vám pomôcku – čo to sedadlo pre vodiča? Nič vám nepripomína? Konštrukčne patril pod Jawu a každá zmena vo výrobe musela byť schválená Prahou. Do roku 1958 sa vyrobilo 106 111 kusov. Objem 50 kubíkov, výkon 1,18 kW, tri rýchlosti v prevodovke, odpružená predná a zadná vidlica, čo viac si priať?
Jozef Uhlárik
