Pri hračkách zaiskrili detské oči už odpradávna. Tak, ako sa vyvíjala spoločnosť, vyvíjali sa aj ony. Za takými, s akými sa hrávali deti iba toť nedávno, v minulom storočí, by tie dnešné možno ani hlavu neotočili. A pritom vtedy to boli hity.
Nech už je to akokoľvek, i hračky prešli vývojom a mnohé dnešné deti na tie, s ktorými sa za socializmu hrávali ich rodičia či starí rodičia pozerajú s úsmevom. Je však aj veľa takých, s ktorými sa, v takmer nezmenenej podobe, alebo iba s malými úpravami, hrávajú deti ešte i dnes. Skúsme si teda zaspomínať s čím sa hrávali dnešní „starší“ rodičia či ich rodičia alebo prarodičia.
(Ne)Obyčajné hračky, na ktoré by sa dnešné deti iba pohŕdavo pozerali
Bábiky Barbie či Ben, ktoré sa dnes ponúkajú v najrozličnejších modifikáciách a oblečení, naši rodičia v mladosti nepoznali, rovnako ako ich úžasné domčeky, autá či iné bohaté príslušenstvo. Rovnako tak nepoznali na konci 90-tych rokov Ninja korytnačky, alebo neskôr Supermana, Spidermana, zeleného Hulka, Iron Mana, Avangersa a iných moderných akčných hrdinov. Zato poznali obyčajné bábiky, ktoré si dnešné dievčatá azda ani nevedia predstaviť, autíčka, nad akými by sa dnešní chlapci iba pohŕdavo usmievali a iné hračky, ktoré by súčasné až moc moderné deti pravdepodobne od rodiča v obchode nepýtali. Pripravte sa teda na poriadnu dávku nostalgie a pozerajte, s čím ste sa hrávali za vašich detských čias, pretože my sme sa vám pokúsili spraviť pripomienku aspoň na niektoré z možno už zabudnutých hračiek.
Plyšový Mončičák
Hračka, ktorá bola pôvodom Japonec, pohlavím androgyn. Bol to plyšový rôznofarebný medvedík, ktorý si dokázal strčiť palec do pusy. Kolovalo okolo neho veľa rozličných zvestí a povier, ktoré sa vyslovovali len šeptom. Jednou z nich bolo, že to nie je žiadny medvedík, ale imperialistická opica, ktorá vnáša medzi deti dekadenciu zo západu. Veď naše sa deti predsa mohli pokojne hrať aj s inými plyšovými hračkami. Ale akými, keď ich bolo tak zúfale málo? Nech to bolo, ako chcelo, Mončičák bol tu a deti ho mali rady.
Rubikova kocka
Vznikla ako mechanický hlavolam, ktorý v roku 1974 vynašiel maďarský sochár a architekt Ernő Rubik. Bola mimoriadne obľúbená najmä v 70. a 80. rokoch 20. storočia, keď sa vyrábala v miliónových sériách. V jej skladaní sa usporadúvali rozličné súťaže a dokonca aj svetové šampionáty, ba tí najrýchlejší sú zapísaní v Guinessovej knihe rekordov. Mnohí sa o jej poskladanie snažia ešte i dnes.
Céčka
Azda najpopulárnejšia hračka detí a mládeže v Československu v 80. rokoch a začiatkom 90. rokov. Pôvodne sa vyrábali ako súčasti závesov do okien a dverí, neskôr sa však stali cenným zberateľským artiklom. Okolo céčiek sa spontánne rozpútalo doslova šialenstvo. Tieto plastové výlisky v tvare písmena C s veľkosťou okolo 1,5 cm bolo možné spojením zreťaziť a slúžili na hranie, ako módny doplnok alebo aj ako platidlo pre výmenný obchod. S céčkami deti hrávali tzv. čiaru, čo bola „hazardná“ hra, pri ktorej ten, kto hodil najbližšie k čiare, vyhrával všetky vsadené céčka ostatných hráčov. Veľkú slávu im priniesol aj Michal David, ktorý o nich naspieval pieseň.
Tatra 148
Legendárne plastové auto bolo známe medzi deťmi i rodičmi. Táto klasická hračka na piesok má širokú korbu, na ktorej sa deti môžu voziť. V obchodoch s hračkami ste si však mohli kúpiť aj Tatru malú. Tá ale už mala pomerne veľa kovových častí, vrátane korby, ktorá sa, rovnako ako u jej „veľkej sestry“, dala vyklápať. Mala však zotrvačník, ktorý ju na krátku vzdialenosť poháňal sám.
Magická tabuľa
Výtvarná pomôcka, detská hra a vynikajúci nástroj k nácviku koordinácie pohybov. Otáčaním pravého gombíka deti kreslia čiary zvislé, pravým vodorovné. Otáčaním oboma gombíky súčasne môžu viesť kresliaci hrot ktorýmkoľvek smerom. Aj táto hračka prešla „modernizáciou“ a používa sa ešte i dnes, ale v tejto podobe sa stala doslova legendou.
Igráčik
Všetky deti socialistických čias už od útleho veku poznali hračku, ktorú sme si poslovenčili na Igráčika. Prvý panáčik – murár – uzrel svetlo sveta v roku 1977. Za ním nasledovali ďalšie profesie ako kuchár, stavbár, kominár, námorník či cestár. Každý rok pribudli približne štyri nové modely Igráčikov. Celá zbierka má až 50 rôznych figúrok. Približne osem centimetrové postavičky mali pohyblivé ruky, do ktorých vedeli „uchopiť“ svoje pracovné nástroje.
Stavebnica Merkur
Hračka bola určená pre tvorivé deti, ktoré nestrácali trpezlivosť. Kovové časti stavebnice sa spájali skrutkami a matičkami. Stavebnica bola obľúbená najmä preto, že sa približovala reálnemu konštruovaniu. MERKUR vznikol v roku 1920, keď Jaroslav Vancl založil v Čechách firmu Inventor. Pôvodne boli kovové diely stavebnice navzájom spájané kovovými háčikmi ako na lešení. V roku 1925 prešiel výrobca na nový systém, ktorý sa zachoval v rovnakej podobe až dodnes.
Detský diaprojektor DIAX
Projektor Diax je plastový detský diaprojektor vyrábaný v 70. a 80. rokoch v Chemoplast Brno. Pre svoju jednoduchosť používania aj opravy bol medzi deťmi a ich rodičmi veľmi rozšírená a obľúbený. Bol určený pre domáce použitie, čomu je prispôsobený aj výkon (40 W žiarovka). Podľa návodu nemal čas premietania presiahnuť 20 minút. Potom bolo potrebné urobiť prestávku pre potreby vychladnutia. Premietať sa na ňom dali krátke filmy, ale aj diapozitívy.
Polytechnická stavebnica
Medzi tvorivými deťmi bola veľkým hitom aj táto stavebnica, pretože sa z nej dali postaviť pekné veci a jednotlivé dieliky do seba ľahko zapadali. Bola s ňou doslova radosť tvoriť. Hru vyrábali Kovozávody Semily v 80. rokoch minulého storočia.
Ruské „digitálne“ hry
Pamätáte si ešte na populárnu ruskú hru s vlkom a zajacom? Vznikla podľa predlohy známej ruskej kreslenej rozprávky No počkaj, zajac! Existovalo viacero verzií tejto jednoduchej digitálnej hernej konzoly, no azda najznámejšia bola tá, kde vlk chytal vajíčka do košíka. Celá konzola obsahovala len jednu hru, kto však chcel, dalo sa ňou zabaviť na skutočne dlhý čas. A čím viac sa hráčovi vajíčka chytať nedarilo, tým viac ho to motivovalo hrať ďalej. U dnešných detí by táto hra určite vyvolala na tvárach široké úsmevy.
Angličáky
Niet azda chlapca, ktorý by sa nehral s autíčkami. „Angličáky“ boli síce malé autíčka, ktoré slúžili nielen deťom na hranie, tí starší ich však začali postupne zbierať a vystatovať vo vitrínach či už samostatne, alebo v sériách. Dali sa na nich otvárať dvere, kapoty, boli jednoducho vernými kópiami tých áut, ktoré sme mohli vídavať na cestách či pretekárskych okruhoch. Dá sa povedať, že do nich boli zbláznení malí aj veľkí.
Kočíky pre bábiky
Dievčatá sa za socializmu hrávali častejšie na starostlivé mamičky ako teraz, čomu výrobcovia prispôsobovali sortiment hračiek. K bábikám, prirodzene, museli vyrábať aj kočíky, ktoré ale boli mnohokrát na nerozoznanie od tých, v akých vozili mamičky skutočné deti. Dievčatká si tak pripadali ako skutočné mamičky.
Hojdací kohút
Táto hračka je azda z tých najlegendárnejších a niet vari človeka z čias socializmu, ktorý by dreveného pestrofarebného hojdacieho kohúta nepoznal. Mali ho mnohé rodiny, pretože to bola jedinečná pomôcka ako zabaviť malé deti, ktorá sa, po utretí prachu, doslova dedila z generácie na generáciu.
Bábiky
Tak ako sú chlapcom prirodzené autíčka, dievčatám sú zase bábiky. Tie dnešné sa však s tými za čias socializmu nedajú vôbec zrovnávať. Napriek tomu boli neoddeliteľnou súčasťou nejednej malej slečny, ktorá s ňou dokonca spávala. Šťastný úsmev na dievčenskej tvári dokázala priniesť aj tá najjednoduchšia a najobyčajnejšia bábika, na ktorú by sa mnohé ich dnešné rovesníčky, odchované na postavičkách Barbie, zrejme ani nepozreli.
Jozef Uhlárik
