RETRO: „Šaty, ó šaty…,“ spieva sa v piesni Mariky Gombitovej. Spomínate si ešte, čo ste nosili za socializmu?

Jozef Uhlárik

Móda je azda jediným priemyslom, ktorý sa neriadi iba najnovšími štýlmi, ale veľakrát sa vracia aj o niekoľko desaťročí dozadu. Presviedčajú nás o tom nielen pohľady na súčasných mladých ľudí, ale aj dámy či pánov, ktorí majú oblečenie, aké sa nosilo pred tromi či štyrmi desaťročiami. Nakuknite teda s nami na to, čo si obliekali na seba naši rodičia či prarodičia v období socializmu.

Móda v ČSSR bola špecifická tým, že nás oddeľovala od sveta, kde s rozvíjala oveľa dynamickejšie, nielen známa železná opona, ale najmä centrálne riadená politika a obchod. Naše štátne podniky síce vyrábali pomerne veľké množstvo odevov, lenže z nich sa veľa vyvážalo do socialistického tábora, a navyše naši výrobcovia pomaly reagovali na módne trendy. Bežné bolo, že z istého modelu sa vyrobilo neuveriteľné množstvo, ktoré však trčalo v obchode aj zopár sezón.
Naopak, po určitých modeloch sa len tak zaprášilo, lenže tých bolo vyrobených žalostne málo. Ťažkopádna bola i komunikácia medzi výrobcami a dodávateľmi, nehovoriac o vývojových strediskách, kde síce pracovali odevní návrhári ktorí mali chuť i nápady, no presadiť ich bolo u nás neraz veľmi ťažké, ak nie nemožné.

Inšpiráciu poskytovala aj „západonemecká“ Burda

V schvaľovacích komisiách totiž často sedeli ľudia, ktorých hlavnou devízou bolo členstvo v KSČ a v móde sa buď nevyznali, alebo dosť dobre nerozumeli módnym trendom respektíve odevnej kultúre ako takej. Šikovné ženy si však dokázali zohnať aspoň módne časopisy zo západu, v ktorých boli aj strihy na moderné oblečenia, ktoré si potom buď samé svojpomocne ušili, alebo si ich dali zhotoviť kamarátkam. Dámy si určite spomenú najmä na časopis ako Budra, ktorý sa zháňal skutočne veľmi zložito, ale aj na východonemecké Pramo, ktoré sa v stánkoch tiež veľmi rýchlo rozpredalo. Z našich módnych časopisov, kde sa hľadala inšpirácia, by sa dali spomenúť Žena a móda, Móda, Dievča či Dorka. Ktorá žena nebola šikovná a nedokázala si vysnívaný odev ušiť sama, alebo jej ho nespravila kamarátka, tá musela ísť do krajčírskych salónov určených pre široké masy. Preto si myslíme, že obzretie sa za módou uplynulých dekád bude príjemným osviežením a možno popudom k tomu, aby ste si kúpili, ušili, alebo skombinovali oblečenie trochu inak, a tým osviežili svoj šatník a vizáž.

Lákavá éra minisukní, ale aj bláznivých Hippies

Na úvod sa vrátime do obdobia začiatku 60-tych rokov, keď v móde kraľovala minisukňa, ktorá sa stala doslova hitom zimnej či letnej módy, pričom popri tom nebolo nič dôležitejšie ako vlasy. Prvou známou svetovou topmodelkou v tomto smere sa stala Twiggy, ktorá bola vysoká 165 cm vážila 40,5 kila a svoju kariéru začala ako 16-ročná. Podľa mnohých to bolo najdôležitejšie obdobie 20. storočia považované za obdobie zlatých nových slobôd, niektorými ale považované aj za obdobie bez morálky, autority a disciplíny. Šialené 60. roky sú tiež spájané s hnutím hippies, ktoré sa odzrkadlilo i v móde. Tá naň reagovala dlhými sukňami, dlhými vlasmi s ozdobami, koženými šperkami či korálkami. Hippies ale znamenali aj okrúhle okuliare, také, aké nosil John Lennon.

Obľúbené sa stali najmä sýte farby a bláznivé vzory

Zlatá éra disca, hippies alebo glam rocku, také boli 70-roky uplynulého storočia. Mladí ľudia v tom čase rapídne menili spoločnosť svojimi kreatívnymi a pestrofarebnými nápadmi, ktoré boli často až za hranicou prevládajúceho vkusu. Šaty z tohto obdobia boli jedinečné, nespútané a len ťažko prehliadnuteľné. V 70. rokoch ľudia milovali sýte farby, bláznivé vzory a trvanlivé materiály. Módne outfity museli zahŕňať široké goliere, krátke sukne a topánky s výraznou platformou. Medzi veľmi populárne patril aj disco štýl reprezentovaný lesklými materiálmi a flitrami. Hnutie hippies zase vnieslo do tohto mixu kvetinové a batikované vzory i vzdušné ženské šaty. Inšpiračným zdrojom pre disco módu boli glam rockové skupiny s vybíjanými koženými bundami a extravagantným vkusom. Móda 70. rokov má v sebe mnoho prvkov veľmi dobre využiteľných aj v dnešnej dobe. Toto obdobie je charakteristické kruhovými, alebo 4-dielnymi sukňami s dĺžkou po kolená. Ženy takmer vôbec nenosili rovné a úzke strihy sukní. Aj minisukne mali strih do A, alebo boli viac rozšírené. Nosiť rovnú sukňu bolo out. Pre šaty bol typický zvýraznený či vsadený pás. Veľkú obľubu si získali šatové sukne, ktoré sa kombinovali s blúzkami. Dôraz sa kládol na spracovanie výstrihu. Obľúbené boli volány, riasenia, aplikácie a efekty v oblasti dekoltu, ale aj čínsky golier. Šaty boli navrhované tak, aby sa dali nosiť s kabátikmi. alebo bez nich, a obľúbeným doplnkom boli dlhšie náhrdelníky. 

V obľube boli experimenty a rôzne „nekonvenčné“ kreácie

Na výslnie 80-tych rokov vychádzajú hviezdy ako Madonna či Michael Jackson, ktoré boli pre mnohých módnymi ikonami. Do sveta vysielali odkaz, že je treba byť iným a nebáť sa experimentovať. Ich bláznivé kreácie napodobňovali mnohí, a tak nečudo, že pohľad na módu 80. rokov je trochu úsmevný, pretože kto nemal v skrini neónové farby či zvieracie vzory, ten akoby ani nežil. Absolútnym hitom boli farebné voľné nohavice s vysokým pásom a plastová bižutéria. Spomenúť treba aj „šušťákové“ súpravy. Nosili sa však aj bombery a saká s vypchatými ramenami. Must-have každej ženy bola trvalá a krikľavý mejkap, ktorý dotváral jej celkový imidž. Ak chcete vidieť ako to vtedy vyzeralo, odporúčame pustiť si napríklad film Diskopříbeh. V tomto období do módy prišla farebná koláž z vysokoodolných džínsov, svetlých legín, varených sukní, umelých kožených búnd, červených búnd, angorských tričiek, farebných tričiek a mnohých ďalších odvážnych štýlov. Jednou z pozoruhodných udalostí tohto obdobia bolo aj vytvorenie obľúbenej a prestížnej módnej značky Dolce & Gabbana.

„Dederónka“ ako symbol jednej veľkej módnej éry

Dederon nebolo pôvodne hanlivé označenie občanov Nemeckej demokratickej republiky, v nemčine Deutsche demokratische Republik, čiže dé-dé-er. A okrem toho Dederon ani „soudruzi z dé-dé-er“ nevymysleli. Kto by v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, nepoznal Dederon? Veď sa z neho vyrábalo takmer všetko, čo sa dalo obliecť. Košeľami počínajúc, cez sexy kombiné až po lesklé trenírky a šuštiakové plášte. Nezabudnuteľné sú kvetované šatové zástery, ktoré naše babky používajú i dnes. Biela „dedrónka“ sa dostala aj do politiky. Bola takmer „papalášskou“ uniformou, lebo politici na rozličných úrovniach ju nosili aj na polia pri kontrolách či je pšenica naozaj pšenicou. Kto nemal „dederónku“ nebol frajer. Dederónkou sa myslela biela košeľa z jemnučkého úpletu z dederonového vlákna. No a k „dederónke“ najlepšie pasovala uzučká kožená kravata a o číslo menšie sako. K tomu ešte „kominárky“, úzke nohavice po členky, a človek mohol vyraziť von.