-4.9 C
Nitra
nedeľa, 29 januára, 2023

Maroš ŽILINKA k povinnosti zdržanlivosti vyjadrovania prokurátora: Ovplyvňovanie trestného procesu zo strany štátneho orgánu je NEPRÍPUSTNÉ

JUDr. Maroš Žilinka, PhD., generálny prokurátor Slovenskej republiky, v článku publikovanom na pravnelisty.sk rozoberá rozhodnutie disciplinárneho súdu vo veci špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica za porušenie zákonnej povinnosti prokurátora zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené. Celé rozhodnutie NSS SR nájdete v odkaze pod článkom.

Maroš ŽILINKA k povinnosti zdržanlivosti vyjadrovania prokurátora: Ovplyvňovanie trestného procesu zo strany štátneho orgánu je NEPRÍPUSTNÉ

Najvyšší správny súd SR určil mantinely povinnosti zdržanlivosti vyjadrovania prokurátora

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS“) vo svojom rozhodnutí sp. zn. 32D/20/2021 zo dňa 20.05.2022 (ďalej len „rozhodnutie“), rozhodujúc o disciplinárnom návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, určil celkom jasné podmienky a medze určujúce povinnosť zdržanlivosti vyjadrovania prokurátora, význam takej povinnosti prokurátora, ale aj poskytovanie informácií prokuratúrou v kontexte slobody prejavu prokurátora.

Michal KLÍMA: Kolosálna chyba covidizmu, DOBRO prešlo do ZLA

Rozhodnutie NSS a závery vyplývajúce z jeho odôvodnenia, považujem za vskutku jedinečný a znamenitý právnický počin, ktorý si zaslúži pozornosť odbornej ale aj laickej verejnosti. Dovolím si preto poukázať na zásadné časti rozhodnutia, ktoré možno zovšeobecniť.

Povinnosť zdržanlivosti vyjadrovania prokurátora

Povinnosť zdržanlivosti vyjadrovania prokurátora je normatívne vyjadrená v § 26 ods. 1 písm. i) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry“), podľa ktorého „prokurátor je povinný zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené.“

Táto zákonom uložená povinnosť je vymedzená pojmami:

– zdržanie sa – zákaz výkonu určitej činnosti,

 verejné vyslovovanie – každé vyslovovanie mimo služobného rámca prokuratúry, resp. súkromného rámca (takú povahu má nesporne vyslovenie uskutočnené v masovokomunikačných prostriedkoch),

– svoj názor – vyjadrenie subjektívneho postoja, resp. subjektívneho hodnotiaceho súdu

 právoplatne neskončené prípady – veci, v ktorých nebolo konanie skončené právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu.

Aktívne informovanie verejnosti zo strany prokuratúry, ktoré predstavuje povinnosť i právo prokuratúry súčasne, je na jednej strane potrebné a želateľné, na strane druhej však má svoje limity, v konkrétnych neskončených veciach v podobe obmedzenia prokurátora vyslovovať v takých prípadoch svoj názor. Tieto limity predstavuje predovšetkým rešpektovanie prezumpcie neviny a záujem na nezmarení a nesťažení objasnenia a vyšetrenia veci. Podrobnosti v tomto smere je oprávnený určovať aj generálny prokurátor vo svojich riadiacich aktoch (interných normách) v zmysle § 10 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Záujem na nezmarení a nesťažení objasnenia a vyšetrenia veci je spojený s potrebou poskytovania informácií prokuratúrou, ktorá v danej veci vykonáva dozor.

Chmelár odkazuje Slovákom: Bez solidarity a vzájomnej podpory nedosiahneme nič!

Práve táto prokuratúra totiž disponuje v najširšom rozsahu informáciami týkajúcimi sa danej veci (vyšetrovacím a dozorovým spisom) a tiež dokáže najlepšie vyhodnotiť potrebu vykonania ďalších úkonov, ako i možnosť ohrozenia ich realizácie v prípade informovania nad príslušný rámec.

Tento záver nachádza svoje vyjadrenie aj v internej úprave – pokyne generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 12/2006 o spôsobe informovania verejnosti prostredníctvom  tlače a  iných hromadných informačných prostriedkov, upravujúcej príslušnosť prokuratúr na informovanie verejnosti.

Okrem toho, má však táto interná úprava ešte jeden dôležitý implicitne vyjadrený význam. Ten spočíva v zabránení vzniku verejných názorových polemík medzi jednotlivými prokuratúrami, resp. prokurátormi týchto prokuratúr.

Pokiaľ je totiž na poskytovanie informácií príslušná v zásade len jedna prokuratúra, nemalo by navonok dochádzať k vzniku takýchto názorových polemík.

>>>

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články