V otázke obrannej dohody medzi Slovensko a USA, ktorú už odobrila naša vláda, začína ísť do tuhého. Nielenže sa proti nej postavilo asi 22-tisíc ľudí, ale proti sú i mnohí politici či expolitici. A jeden z nich dokonca už podal vo veci aj trestné oznámenie.
Dohodu o obrannej spolupráci medzi Slovensko a USA je doslova tŕňom v oku väčšiny Slovákov. Medzi prvými proti nej vystúpil aj exminister spravodlivosti, expredseda Najvyššieho súdu a neúspešný kandidát na prezidenta Štefan Harabin, ktorý najskôr podal hromadnú pripomienku k návrhu dohody, aby teraz zašiel ešte o čosi ďalej. Ako informuje vo svojom statuse, na ministra obrany Jaroslava Naďa a dvoch úradníkov podal dokonca trestné oznámenie!
Trestné oznámenie je podané za spáchanie troch trestných činov
„Dnes som podal elektronicky aj poštou trestné oznámenie na úradníkov Naďa, alt. aj na neho samotného preto, lebo neumožnili účasť vyše 22 000 občanov na správe veci verejných nepozvaním ich zástupcu (Hromadnej pripomienky) na rozporové konanie o okupačnej vojenskej zmluve Slovenska s USA namierenej proti Rusku, hoci platné legislatívne pravidlá im to ukladajú,“ informuje v úvode statusu Harabin, ktorý vzápätí v opise prikladá aj obsah trestného oznámenia.
„Trestné oznámenie na PhDr. Martina Sklenára, JUDr. Daniela Bednára PhD. a Ľubomíra Čaňa za spáchanie trestných činov: zneužívania právomoci verejného činiteľa: § 326 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. c), ods. 3 písm. c). a apartheidu a diskriminácie skupiny osôb: § 424a ods. 1, 2 písm. b), c), v zmysle Trestného zákona.“
Štefan Harabin v podanom trestnom oznámení ďalej píše:
Na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky bola 3. januára 2022 v stanovenej lehote podaná hromadná pripomienka k uzavretie dohody Slovenskou republikou s USA (DCA) o spolupráci v oblasti obrany s korešpondenčnou adresou Ing. Iveta Michalíková, Lediny 8, 841 03 Bratislava.
Dôkaz: Potvrdenie o prevzatí hromadnej pripomienky podateľňou Ministerstvom obrany Slovenskej republiky z 3. januára 2022,
V zmysle legislatívnych pravidiel, schválených uznesením vlády Slovenskej republiky zo 4. mája 2016 č. 164 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky z 28. septembra 2016 č. 441 a uznesenia vlády Slovenskej republiky z 23. mája 2018 č. 251
čl. 13, bod 9, tretia veta, verejnosť môže zaslať pripomienky v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, v elektronickej podobe na určenú elektronickú adresu alebo v listinnej podobe; ustanovenie čl. 14 bod 9 tým nie je dotknuté.
čl. 14
bod 6, druhá veta, rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 osôb. Ak sa hromadná pripomienka uplatnila v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, zoznam osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou, je možné predkladateľovi zaslať aj iným spôsobom ako prostredníctvom portálu.
bod 9 pripomienky k návrhu zákona, ktoré boli zaslané v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, sa uvedú vo vyhodnotení pripomienkového konania [čl. 23 ods. 3 písm. b)] spolu s označením, či ide o zásadnú pripomienku, a ak ide o neakceptovanú pripomienku, s odôvodnením neakceptovania; to platí rovnako na pripomienku povinne pripomienkujúceho orgánu, ako aj na pripomienku nepovinne pripomienkujúceho orgánu a verejnosti. Pripomienky, ktoré neboli zaslané v elektronickej podobe prostredníctvom portálu sa vo vyhodnotení pripomienkového konania neuvádzajú; tým nie je dotknutá povinnosť predkladateľa takéto pripomienky vyhodnotiť.
čl. 15 ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo ohrozenie bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia čl. 10 až 14, čl. 21, čl. 23 až 25 sa nemusia použiť.
Rozporové konanie organizačne pripravili a realizovali (viedli) za Ministerstvo obrany Slovenskej republiky generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky PhDr. Martin Sklenár, generálny riaditeľ sekcie legislatívy a práva JUDr. Daniel Bednár PhD. a za Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky Ľubomír Čaňo, riaditeľ, Odbor transatlantických vzťahov a bezpečnostnej politiky.
Zástupca za včas uplatnenú hromadnú pripomienku, JUDr. Štefan Harabin, hoci ju za tri podporilo vyše 22 000 podpisov, nebol pozvaný na rozporové konanie, na rozdiel od iných subjektov, ktorým to bolo umožnené (napr. Eduard Chmelár, zástupca inej hromadnej pripomienky pozvaný bol).
Aplikácia čl. 15 legislatívnych pravidiel, ktorý umožňuje nepoužitie postupu v zmysle čl. 10 až 14, nebola realizovaná. Nesporne to vyplýva z toho, že nebolo oficiálne rozhodnuté, že čl. 10 až 14, sa nepoužijú a napokon rozporové konanie s inými subjektmi pripomienok prebehlo, dokonca i s hromadnou pripomienkou, ktorú zastupoval Eduard Chmelár.
Martin Sklenár, Daniel Bednár a Ľubomír Čaňo si bez akýchkoľvek pochybnosti nesplnili povinnosti, ktoré im boli uložené v čl. 13, bod 9, tretia veta, čl. 14 ods. bod 9 bod 6, druhá veta, legislatívnych pravidiel, schválených uznesením vlády Slovenskej republiky zo 4. mája 2016 č. 164 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky z 28. septembra 2016 č. 441 a uznesenia vlády Slovenskej republiky z 23. mája 2018 č. 251, vo vzťahu k včas uplatnenej hromadnej pripomienke, ktorej zástupcom bol Štefan Harabin.
Týmto konaním nesporne spáchali trestné činy:
Zneužívania právomoci verejného činiteľa: § 326 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Tr. zák.: verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, z osobitného motívu / § 140 písm. e) / a preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd potresce sa na sedem až dvanásť rokov.
Apartheidu a diskriminácie skupiny osôb: § 424a ods. 1, 2 písm. b), c), Tr. zák., podľa ktorého, kto uplatňuje apartheid alebo rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú segregáciu, alebo inú rozsiahlu alebo systematickú diskrimináciu skupiny osôb ako verejný činiteľ, z osobitného motívu potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
U štátnych úradníkov v pozíciách generálnych riaditeľov sekcii, resp. riaditeľa sekcie ministerstiev obrany a zahraničných veci a európskych záležitosti nemožno prezumovať neznalosť platného právneho stavu a ich vlastných právomoci a z nich plynúcich povinnosti (pozvať zástupcov všetkých hromadných pripomienok na rozporové konanie), lebo by ináč nemohli byť na tomto poste, preto iný záver ako ten, že konali v priamom úmysle zjavne neprichádza do úvahy.
Ich úmysel škodiť záujmom Slovenskej republiky je umocnený i tým, že namiesto zástupcu vyše 22 000 slovenských občanov, sa rozporové konanie konalo za účasti Viktora Brainera reprezentanta STRATPOL, INFOSECURITY, ktorého donormi sú ZÚ USA, NATO, Fridrich Naumann Foundation, čo samozrejme, okrem iného, pri dovedení podstaty do dôslekov, narúša suverenitu a zvrchovanosť Slovenskej republiky.
Pokiaľ Martin Sklenár, Daniel Bednár a Ľubomír Čaňo nekonali hore uvedeným spôsobom z vlastnej vôle, ale na pokyn nadriadeného, prichádza do úvahy trestnoprávna zodpovednosť buď Jaroslava Naďa – ministra obrany Slovenskej republiky, resp. Mariana Majera – štátneho tajomníka Ministerstva obrany Slovenskej republiky, resp. Petra Kozáka – generálneho tajomníka Služobného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky za organizáciu alebo návod na uvedené trestné činy podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo b) Tr. zákona.
Toľko teda obsah trestného oznámenia a teraz bude zaujímavé, ako s ním Štefan Harabin uspeje. Kto sleduje jeho boj so štátnou mocou a jej úradníkmi vie, že jeho úspešnosť v ňom je zatiaľ veľmi vysoká.
Jozef Uhlárik
