21.8 C
Nitra
pondelok, 23 mája, 2022

Hrôza! Putin nechal uviesť odstrašujúce, teda jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti. Toto urobí iba mozog úplného šialenca

Tak tu už končí každá zábava. „Mierotvorca“ z Kremľa nariadil v nedeľu armáde uviesť ich odstrašujúce, teda jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti. Svoju vojnu teda povýšil o ďalší level k absolútnej hrôze.

Ešte pred pár dňami by žiadny súdny človek nepredpokladal, že ruský prezident Vladimir Putin napadne celú Ukrajinu, čím rozdúcha prvý plamienok vojny, aká tu nebola už dávno. Naposledy sa v Európe bojovalo v bývalej Juhoslávii, ktorá sa po občianskej vojne rozpadla na viacero menších štátov. Čo teda teraz hrozí Ukrajine? A čo hrozí Európe či svetu?

Šéf Kremľa sa totiž rozhodol vyhrážať niečím, čo tu ešte nebolo. Jadrovými zbraňami! A tu teda už naozaj končí každá sranda, ba nastupujú, a absolútnym právom, tie najvážnejšie obavy.

To, čo bolo ešte nedávno sci-fi je dnes, žiaľ, smrteľná realita

Ak zostaneme ešte chvíľu na Balkáne, tak si povedzme, že do vojny v Juhoslávii sa vtedy zapojili aj vojaci NATO. Bombardovanie trvalo od 24. marca do 10. júna 1999 (78 dní) a zúčastnili sa ho Spojené štáty americké, Veľká Británia, Nemecko, Kanada, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Turecko ale i ďalšie krajiny NATO. Na tie vojnové hrôzy ľudia v bojujúcich regiónoch dodnes nedokážu zabudnúť, alebo zabúdajú len veľmi ťažko. Bojovalo sa totiž prakticky všade a obete boli aj na strane civilistov a dokonca nevinných detí!

Schematické rozdelenie konfliktov:

  • 1991 vojna v Slovinsku
  • 1991-95 vojna v Chorvátsku
  • 1992-95 vojna v Bosne a Hercegovine (Operácia Deliberate Force)
  • 1998-99 vojna v Kosove (Operácia Allied Force)
  • 1999-2001 konflikt v oblasti Preševo
  • 2001 Macedónsky konflikt

Zo zahraničných mocností sa v konflikte vojensky angažovalo NATO a najmä USA. Ich primárnou úlohou bolo zabezpečiť mierový proces, použili však aj silové prostriedky. Fakticky stáli na strane nepriateľov Srbska. V kosovskej fáze vojny bombardovali Srbsko, aby ho tak prinútili ku kapitulácii. V konflikte sa diplomaticky angažovalo aj Rusko, ktoré stálo prevažne na strane Srbska. Teraz tieto dve mocnosti, vrátane NATO, stoja proti sebe opäť. No tentokrát to má celé na svedomí Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu.

Ukrajina: Ráno, do ktorého by sme sa nechceli zobudiť

Vojna na Ukrajine začala 24. februára masívnym útokom ruských vojsk. To, čo sa predtým zdalo nereálne a skôr v oblasti sci-fi, sa teraz stalo skutočnosťou a tvrdou realitou. Každá vojna má ale nejaký základ. Kým v Juhoslávii eskalovali etnické a náboženské problémy, na Ukrajine je problémom zrejme niečo iné. Asi aj to, o čom píše Zuzana Belicová, sestra Igora Matoviča v jednom zo svojich statusov. „…keď ukrajinskí fašisti v roku 2014 za spevu ukrajinskej hymny a pokrikov „Rusi, usmažte sa!“ za živa upálili 48 rusky hovoriacich občanov, vrátane žien a detí, ktorí nesúhlasili s novou vládou, ktorá vznikla na základe protištátneho puču po Majdane v Kyjeve…“ Nech už je tak či onak vojna je zlo, na ktoré doplácajú najmä ženy a deti. Tak ako aj teraz. A kým za masakre v Juhoslávii stáli pred medzinárodným súdnym dvorom v Haagu Slobodan Miloševič, Radovan Karadžič či Radko Mladič, ale aj ďalší, tak sa tam možno raz postaví aj Vladimir Putin.

Chronológia konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou od roku 2014

Kto zasiahne na Ukrajine, ten pocíti hnev Putina a „jeho“ Ruska

Šéf Kremľa neuznáva Ukrajinu ako samostatný štát a tvrdí, že je prehnitá korupciou a vládne tam neonacizmus. Invazívne sklony novodobej červenej armády sa začali v roku 2014 Krymom a pokračujú tým, že Moskva nedávno oficiálne uznala existenciu separatistických republík Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika na východe Ukrajiny. Tie sa teraz Putin snaží vraj brániť pred „ukrajinským nacizmom“. Všetci juhoslovanskí vojenskí velitelia a ich hlavní pomocníci by ale boli totiž nič oproti tomu, čo môže teraz spôsobiť Vladimir Putin, a to použitím jadrových zbraní. A že to zrejme myslí naozaj vážne, je badateľné vo viacerých jeho vyhláseniach. Ruský prezident totiž uplynulý týždeň pohrozil tvrdou odvetou proti každej krajine, ktorá priamo zasiahne do konfliktu na Ukrajine. V nedeľu dokonca nariadil armáde, aby uviedla tzv. odstrašujúce, teda jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti.

Západné krajiny pritom obvinil z „nepriateľských“ krokov voči svojej krajine. „Nariaďujem ministrovi obrany a náčelníkovi generálneho štábu ruských ozbrojených síl uviesť odstrašujúce sily ruskej armády do zvláštneho režimu bojovej služby,“ povedal Putin v televíznom vystúpení na stretnutí s ministrom obrany Sergejom Šojguom a náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom. Vedúce krajiny NATO pritom obvinil z „agresívnych vyhlásení“ s tým, že Západ uvalil prísne finančné sankcie na Rusko, vrátane samotného prezidenta. „Západné krajiny nepodnikajú len nepriateľské kroky proti našej krajine v ekonomickej sfére, ale poprední členovia NATO tiež urobili agresívne vyjadrenia na adresu našej krajiny,“ povedal, okrem iného , Vladimir Putin. Že sú slová ruského prezidenta mimoriadne vážne svedčí aj fakt, že Rusko pritom patrí medzi oficiálne jadrové mocnosti.

Jaroslav Naď: Slovensko poskytne Ukrajine palivo a muníciu za vyše 10 miliónov eur

Počty jadrových zbraní medzi Ruskom a USA a NATO sú vyrovnané

Podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá nadobudla platnosť v marci 1970, totiž prináleží oficiálny štatút jadrovej mocnosti štátom, ktoré vykonali pokusný jadrový výbuch pred 1. januárom 1967. Tých bolo päť – USA, ZSSR, Čína, Francúzsko a Británia. Jadrovú bombu neskôr odskúšali aj India (1974), Pakistan (1998) a KĽDR (2006). Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 zostali jadrové zbrane na území štyroch samostatných republík – Ruska, Ukrajiny, Bieloruska a Kazachstanu. Ukrajina pritom zdedila tretí najväčší jadrový potenciál na svete. Americká mimovládna organizácia Iniciatíva proti jadrovej hrozbe (NTI) tvrdí, že išlo o zhruba 2 300 jadrových hlavíc. Najväčším jadrovým arzenálom disponovalo podľa údajov NTI začiatkom 90. rokov Rusko (vyše 30 000 hlavíc) a USA (zhruba 11 000). Zaujímavostí okolo jadrových zbraní ale stále nie je dosť.

Amnesty International: Ruská armáda na Ukrajine porušuje humanitárne právo

V roku 1992 podpísali Lisabonský protokol k zmluve START-1 medzi Ruskom, USA, Ukrajinou, Bieloruskom a Kazachstanom. V ňom sa postsovietske krajiny zaviazali, že všetky strategické jadrové rakety nachádzajúce sa na ich území presunú do Ruska. V Kazachstane ich bolo okolo 1 500, v Bielorusku najmenej 80. Kazachstan sa stal bezjadrovým štátom na jar 1995, Ukrajina v júni 1996 a Bielorusko v novembri 1996. Podľa údajov Federácie amerických vedcov (FAS) disponujú všetky jadrové mocnosti sveta teraz 12 700 kusmi jadrových hlavíc, z ktorých je asi 3 000 aktívnych. Podľa FAS ich má zhruba 1 500 Rusko a asi 1 400 USA. Francúzsko ich má 280 a Británia asi 120. V prípade Číny nie sú údaje k dispozícii. „Rusko si vyhradzuje právo použiť jadrovú zbraň v reakcii na použitie jadrových či iných typov zbraní hromadného ničenia proti nemu a jeho spojencom, ako aj v prípade napadnutia Ruska konvenčnými zbraňami, ak by bola ohrozená samotná existencia štátu,“ píše sa v doktríne, ktorú v roku 2010 podpísal vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev.

Ukrajinská armáda vyzvala civilistov, aby sa pripojili k bojom proti ruským jednotkám

Koľko mŕtvych zostane po vojenskom poblúznení Putina?

V súčasnosti je v platnosti len zmluva START-3, ktorú v apríli 2010 podpísali v Prahe vtedajší prezidenti USA – Barack Obama a Ruska – Dmitrij Medvedev. So vzájomným súhlasom môže byť predĺžená o päť rokov, na jej predĺžení sa obe krajiny dohodli vlani krátko pred jej vypršaním. Bývalý prezident a premiér Dmitrij Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom bezpečnostnej rady, teraz na pozadí rusko-ukrajinskej vojny pohrozil, že Rusko by mohlo v reakcii na sankcie prijaté Západom odstúpiť od dohody START-3. Čo by to mohlo znamenať pri slovách Vladimira Putina si vie zrátať každý. Pri vojnovom konflikte za použitia jadrových zbraní nám zrejme nepomôže ani to, že sme v NATO. Sme totiž ukrutne blízko vojenského šialenstva, ktoré rozpútal ruský prezident. Jeho slová o rozkaze uviesť „odstrašujúce sily ruskej armády do zvláštneho režimu bojovej služby“ naháňajú hrôzu.

Chronológia vojenských konfliktov na území bývalého Sovietskeho zväzu

Báť by sme sa však nemali iba my, ale aj samotní Rusi, pretože atómové zbrane má aj USA a NATO. A ak by ich použila jedna strana, čo by bránilo tej druhej na rovnaký krok? A že by s tým Američania nemali žiadny problém hovorí sama história a príklady z Hirošimy a Nagasaki. Kto rozumne zmýšľajúci si ale takéto niečo želá? Nikto! Alebo žeby predsa len niekto? Ak áno, tak potom takýto človek patrí rovnako pred trestný tribunál v Haagu ako juhoslovanskí vojnoví zločinci. Lenže kým ich vyčíňanie malo v Juhoslávii za dôsledok asi 130-tisíc obetí, to, čo by odštartoval Vladimir Putin by bolo oveľa desivejšie a počty mŕtvych, ale aj takých s trvalými následkami z ožiarenia, by sa rátali na milióny.

A toto si neželá určite nikto. Držme preto palce nielen ukrajinskému ľudu, aby boj za svoju krajinu doviedol do víťazného konca, ale aj Vladimirovi Putinovi, aby sa mu vrátilo vnímanie reality a chápanie sveta okolo seba, pretože ľudia v nielen Európe, ale aj v jej okolí, si žiadnu vojnu, a tobôž nie jadrovú, neželajú!

Jozef Uhlárik

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články