13.7 C
Nitra
štvrtok, 29 septembra, 2022

Chronológia konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou od roku 2014

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok v skorých ranných hodinách oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. Ruské jednotky zaútočili na viacerých miestach na ukrajinskom území.
      

TASR prináša výberovú chronológiu udalostí spojených s konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou od roku 2014. V Doneckej a Luhanskej oblasti si konflikt podľa OSN doteraz vyžiadal okolo 14.000 obetí.

Chronológia konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou od roku 2014

      2013

      28. – 29. novembra – Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísať Asociačnú dohodu s Európskou úniou (EÚ).
      1. decembra – Na kyjevskom centrálnom Námestí nezávislosti (Majdan) sa za účasti približne pol milióna ľudí začali dlhodobé masové pouličné protesty v reakcii na násilný zásah polície proti proeurópskym demonštrantom, ku ktorému došlo deň predtým.

      2014

      22. februára – Proruský ukrajinský prezident Viktor Janukovyč bol parlamentom zosadený z funkcie. Poslanci ukrajinského parlamentu zvolili za dočasného prezidenta Ukrajiny vtedajšieho predsedu parlamentu Oleksandra Turčynova.
      27. februára – Ozbrojení muži bez označenia obsadili v noci sídlo regionálnej vlády a parlamentu v Simferopole, metropole Krymskej autonómnej republiky na Ukrajine.
      16. marca – Konalo sa referendum o štatúte Krymu, v ktorom podľa oficiálnych výsledkov 96,7 percenta voličov podporilo opätovné pripojenie Krymského polostrova k Rusku, pričom účasť predstavovala 83,1 percenta.
      18. marca – Krymská republika a mesto Sevastopol boli vyhlásené za subjekty Ruskej federácie. Kyjev ani väčšina medzinárodného spoločenstva tento krok neuznali.
      7. apríla – Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku. Proruskí demonštranti tiež prenikli do sídla Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Luhansku a v tamojšej zbrojnici sa zmocnili zbraní.
      13. apríla – Kyjev sa rozhodol zakročiť proti proruským separatistom na východe Ukrajiny a spustiť „rozsiahlu protiteroristickú operáciu“ s účasťou ozbrojených síl.
      27. apríla – Došlo k vyhláseniu Luhanskej ľudovej republiky, ktorá bola potvrdená referendom 11. mája 2014. Obe samozvané republiky mali tvoriť tzv. Novorusko.
      17. júla – Na východe Ukrajiny zostrelili malajzijské dopravné lietadlo. Zahynulo všetkých 298 ľudí, ktorí sa nachádzali na palube Boeingu 777 smerujúceho z Amsterdamu do Kuala Lumpuru.
      5. septembra – Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísali na rokovaniach v bieloruskom Minsku v prítomnosti zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodu o prímerí v regióne Donbas.

      2015

      12. februára – Po zlyhaní dohody o prímerí z Minska bola v tomto meste podpísaná nová mierová dohoda. Uzavreli ju zástupcovia tzv. normandskej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Ukrajina, Rusko). Dohodu podpísali aj zástupcovia separatistov.

      2017

      1. septembra – Nadobudla účinnosť Asociačná dohoda Ukrajiny s EÚ.

      2018

      11. júla – Lídri členských štátov NATO vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje sily, ktoré má umiestnené na území Ukrajiny, ale aj separatistických oblastí Gruzínska a Moldavska.

      2019

      20. mája – Po víťazstve v aprílových prezidentských voľbách na Ukrajine sa funkcie hlavy štátu ujal Volodymyr Zelenskyj.

      2021

      začiatok apríla – Rusko začalo s presunom vojakov na anektovanom Krymskom polostrove a pri rusko-ukrajinských hraniciach v blízkosti území kontrolovaných proruskými separatistami.
      16. júna – V Ženeve sa stretol americký prezident Joe Biden so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, hovorili aj o konflikte na Ukrajine, avšak nijaký zlom rokovania nepriniesli.
      november – Rusko opäť začalo zhromažďovať v hraničných oblastiach s Ukrajinou značné počty svojich vojsk – podľa rôznych zdrojov išlo o cca 100.000 vojakov, ich počet sa ďalej zvyšoval. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg varoval Moskvu pred vojenskou agresiou.
      1. decembra – Ruský prezident Putin vyhlásil, že Kremeľ bude od Západu žiadať záruky, že NATO nebude rozmiestňovať svoje vojenské sily a techniku v blízkosti ruských hraníc a že sa nebude ďalej rozširovať smerom na východ.
      7. decembra – Konal sa virtuálny summit amerického prezidenta Joea Bidena a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina. Šéf Bieleho domu varoval ruského prezidenta pred vážnymi ekonomickými sankciami v prípade ruskej invázie na Ukrajinu.

      2022

      január – Napriek intenzívnemu diplomatickému úsiliu sa nepodarilo nájsť riešenie napätej situácie.
      17. januára – Bieloruský prezident Alexandr Lukašensko oznámil, že Bielorusko a Rusko uskutočnia vo februári spoločné vojenské cvičenia. Následne začali ruské jednotky prichádzať do Bieloruska.
      22. januára – Americké veľvyslanectvo v Kyjeve požiadalo rezort diplomacie USA, aby schválil odchod všetkých jej zamestnancov. Viaceré krajiny začali z Ukrajiny sťahovať svojich zamestnancov.
      7. februára – Viac než päť hodín trval rozhovor prezidentov Ruska a Francúzska, Vladimira Putina a Emmanuela Macrona. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa s Putinom stretol 15. februára. Medzi predstaviteľmi Ruska a európskych štátov resp. USA sa uskutočnilo tiež viacero telefonických rozhovorov.
      11. februára – Prezident USA Biden odporučil všetkým americkým občanom na Ukrajine, aby stadiaľ vzhľadom na hrozbu útoku zo strany Ruska ihneď odcestovali. Podobné inštrukcie vydalo viacero krajín.
      21. februára – Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty a vyslať do nich ruské ozbrojené zložky.

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články