20.1 C
Nitra
štvrtok, 23 mája, 2024

Žiarska hlinikáreň sa stala nešťastím pre tamojší región. Ľudia z Horných Opatoviec pred ňou doslova zutekali

Industrializácia Slovenska spôsobila, že viaceré obce úplne zanikli. Dôvodom bola nielen výstavba vodných elektrární či priehrad, pre ktoré boli viaceré obce zatopené, ale v niektorých prípadoch aj výstavba priemyselných tovární, ktoré ľudí v ich okolí doslova vyhnali do dýchateľnejšieho a zdravšieho prostredia.

A práve takou obcou boli aj Horné Opatovce, dedina pri Žiari nad Hronom, ktorej obyvatelia práve kvôli fabrike zutekali preč, takže doslova zmizli z mapy Slovenska. Áno, Horné Opatovce zanikli krátko po výstavbe hlinikárne pri Žiari nad Hronom na začiatku 50-tych rokov minulého storočia. Hlavným dôvodom prečo ľudia opustili svoje domovy bolo zničené životné prostredie, ktoré malo nielen na prírodu, ale najmä na jej obyvateľov doslova smrteľné následky.

Žiarska hlinikáreň sa stala nešťastím pre tamojší región. Ľudia z Horných Opatoviec pred ňou doslova zutekali
Hlinikáreň, ktorú nechali komunisti postaviť vedľa Horných Opatoviec najskôr vykántrila včely, potom začal mať problémy dobytok a napokon sa pre výskyt rozličných chorôb museli z dediny odsťahovať aj ľudia. Zdroj: Archív Vladimír Sklenka

Počiatočnú radosť vystriedal strach o zdravie

Hlinikáreň pri Žiari nad Hronom sa teda stala pre Horné Opatovce pomyselným hrobom. Strategické rozhodnutie vedenia ÚV KSČ vybudovať pri Žiari nad Hronom hlinikáreň malo smrteľný dopad nielen na životné prostredie, ale aj na ľudí v obci, ktorá pomerne dobre prosperovala v poľnohospodárstve. „Patrila medzi najstaršie, ktoré vznikli v Žiarskej kotline. Toto územie sa spomína už v roku 1075, keď uhorský kráľ Gejza založil benediktínsky kláštor v neďalekom Hronskom Beňadiku, ktorý je druhým najstarším na Slovensku. Kráľ im potom daroval územie s osadou, ktorá sa stala majetkom benediktínskeho opátstva,“ zaspomínal si na minulosť Horných Opatoviec historik a publicista Vladimír Sklenka. Prvými obyvateľmi veľmi starobylej obce mali byť hájnici. Od roku 1253 sa obec spomína ako Apáthy de Grana, v roku 1761 už ale nesie názov Opatovce. V Horných Opatovciach, kde sa stavala hlinikáreň, našli archeológovia veľkomoravské osídlenie dokonca už z 9. až 10. storočia.

Žiarska hlinikáreň sa stala nešťastím pre tamojší región. Ľudia z Horných Opatoviec pred ňou doslova zutekali
V Horných Opatovciach žilo v asi 220 domoch okolo 1300 obyvateľov, ktorí sa venovali prevažne poľnohospodárstvu. Zdroj: Archív Vladimír Sklenka

Po II. svetovej vojne bola na Slovensku bieda, lebo jediné, čo tu ako tak fungovalo, bolo súkromné poľnohospodárstvo. Hoci Opatovce boli bohatá dedina s úrodnou pôdou, ľudia v Žiari nad Hronom a okolí napriek tomu privítali, že v ich regióne v rámci sovietskej industrializácie vyrastie nová fabrika. Navyše, keď im sľúbili aj pomerne vysoké platy. Prvý hliník sa v podniku ležiacom v tesnej blízkosti Horných Opatoviec začal vyrábať v roku 1953 a prakticky okamžite sa na prírodu a ľudí začali valiť prvé fluorové exhaláty a exhaláty z polycyklických uhľovodíkov, ktorým ale komunisti nevenovali v tom čase žiadnu pozornosť. „Exhaláty spôsobovali, že najskôr začali v okolí hynúť včely, potom začal chorľavieť dobytok a kravy na paši umierali, napokon sa vplyv jedovatých látok prejavoval aj na ľuďoch, ktorých v nej žilo v asi 220 domoch vyše 1300. Bola to totiž jedna z najväčších obcí v regióne, a zároveň i akýsi stredobod opátskeho panstva,“ vraví historik.

Spomínate si ešte na školu za „socíku“? Preťažené nepekné školské tašky, aj „dobrovoľné“ zemiakové brigády?

Žiarska hlinikáreň sa stala nešťastím pre tamojší región. Ľudia z Horných Opatoviec pred ňou doslova zutekali
V Horných Opatovciach mali aj Štátnu ľudovú školu, ktorej riaditeľ opakovane upozorňoval na zhoršujúci sa zdravotný stav detí. Nikto z kompetentných ho ale nepočúval. Zdroj: Archív Vladimír Sklenka

Orodovanie v Prahe k pomoci neviedlo

Ľudia si ale všimli aj to, že na tráve i sušiacej sa bielizni na dvore či oknách je čierny povlak. Prestávali dokonca rodiť i ovocné stromy. Vplyv exhalátov sa čím ďalej tým viac prejavoval aj na novonarodených deťoch, ktoré začali mať zdravotné problémy, ich pokožka bola mastná a tiež špinavá. „Vtedajší riaditeľ obecnej školy opakovane upozorňoval na zdravotný stav detí, ktoré boli bledé, mali bolesti a trpeli nechuťou do jedla. Tradovalo sa, že mali pokazený chrup, čo som pocítil na sebe i ja v čase, keď som bol ešte malý. Ľudia už vtedy začali tlačiť na vedenie obce aby s celou situáciu niečo robili,“ opisuje Sklenka stav v Horných Opatovciach krátko po spustení výroby. Hoci predstavitelia obce chodili orodovať aj do Prahy na ÚV KSČ, kde im sľúbili, že dajú namontovať filter na zachytávanie škodlivín, pomoci sa im nedostalo. Po obci sa teda začali chýriť správy, že ľudia sa z nej budú musieť vysťahovať. Ako sa neskôr ukázalo, boli pravdivé.

Žiarska hlinikáreň sa stala nešťastím pre tamojší región. Ľudia z Horných Opatoviec pred ňou doslova zutekali
Kultúrny dom a obecná škola v súčasnosti. Pamätníkom sa pri pohľade na ne tlačia slzy do očí. Zdroj: Jozef Uhlárik ml.

František Daniel staval Transsibírsku magistrálu. To, čo tam zažil je nielen úsmevné, ale aj zaujímavé

Otvorene sa o vysťahovaní ľudí začalo hovoriť v roku 1962, keď začínali pociťovať vplyv fluóru na sebe aj samotní hutníci z hlinikárne. „V tomto období vydala vláda nariadenie, podľa ktorého mali deti stráviť mimo domu minimálne dva mesiace. Chodili teda na rozličné pobyty do ozdravovní či do škôl v prírode, kde bývali počas roka i viackrát,“ pokračuje historik. Prví obyvatelia Horných Opatoviec sa začali z obce vysťahovávať v druhej polovici 60-tych rokov, lenže nájsť si nové bývanie nebolo také jednoduché. Peniaze, ktoré ako náhradu za ich dom dostali, im nepostačovali na kúpu nového. „Bola to smiešna suma, ba mnohí za záhrady a pozemky nedostali nič, iba za obytné miestnosti,“ vysvetľuje Sklenka stav, aký ľudí v tom období veľmi hneval. Ľuďom však nezostávalo nič iné, iba zo zdravotne závadného prostredia odísť.

Žiarska hlinikáreň sa stala nešťastím pre tamojší región. Ľudia z Horných Opatoviec pred ňou doslova zutekali
Najzachovalejšou stavbou, ktorá v Horných Opatovciach zostala je kostol sv. Vavrinca, ktorý bol jedným z najkrajších v banskobystrickom biskupstve a postavili si ho Hornoopatovčania takmer sami. Je na ňom pôvodná veža z roku 1717. Zdroj: Jozef Uhlárik ml.

Na záver guláš, alkohol aj pieseň na rozlúčku

Paradoxom bolo, že mnohí z Hornoopatovčanov sa presťahovali iba o pár kilometrov ďalej, do okresného mesta Žiar nad Hronom, alebo do neďalekého Hliníka nad Hronom, kde bolo družstvo. Doslova hrobom sa pre Horné Opatovce stal aj komín v hlinikárni, ktorý mal byť pôvodne oveľa vyšší, a škodliviny by tak vetry nezanášali nad obec. „Stalo sa ale to, že maďarská vláda voči tomu protestovala s obavami, že tieto škodliviny vietor doveje nad tamojšie územie, a tak naši stranícki súdruhovia z ÚV KSČ ich sťažnostiam vyhoveli a komín spravili takmer o polovicu nižší, čím takmer všetky exhaláty zostávali v kotline nad dedinou,“ dodal na záver Vladimír Sklenka. Definitívny koniec Horných Opatoviec prišiel v júli roku 1969, keď došlo k zrušeniu obce a vymazaniu z mapy Československa. Stalo sa tak po 725 rokoch jej existencie. Životu v Horných Opatovciach uškodil hlavne fluorovodík, polycyklické uhľovodíky, oxid siričitý, oxid hlinitý, arzén, uhlíkový prach a množstvo ťažkých kovov, ktoré vychádzali z miestnej hlinikárne.

Žiarska hlinikáreň sa stala nešťastím pre tamojší región. Ľudia z Horných Opatoviec pred ňou doslova zutekali
Hneď za hlinikárňou je zachovalý cintorín zaniknutej obce Horné Opatovce, ktorej ľudia zomierali na zdravotné následky zamoreného ovzdušia z fabriky. Zdroj: Jozef Uhlárik ml.

Dosť na to, aby sa ľudia od detí nakazili doslova smrteľnou kombináciou ťažkých kovov, ktoré ich de facto pomaly zabíjali. Poslední obyvatelia si ešte predtým v miestnej krčme navarili guláš, popili a zaspievali na rozlúčku. Dnes už z kedysi bohatej obce zostal iba kostol sv. Vavrinca a cintorín, kde niektorí z bývalých obyvateľov chodia zapáliť sviečky na hroby ich príbuzných. Paradoxné je, že dnes už v podstate neexistuje ani samotná hlinikáreň, hoci je v nej namontovaná najmodernejšia technika. KO jej dali vysoké ceny energií, pre ktoré ju jej majitelia v polovici augusta 2022 zatvorili. „Slovalco patrí medzi najekologickejšie a najmodernejšie hlinikárne na svete, a aj preto je nám ľúto, že aj v dôsledku nečinnosti vlády sa ukončí viac ako 70-ročná tradícia výroby hliníka v Žiari nad Hronom,“ skonštatoval generálny riaditeľ fabriky Slovalco Milan Veselý. Kedy v nej výrobu opäť obnovia sa zatiaľ nevie. Podľa Veselého fabrika bude udržiavať technológiu v takom stave, aby ju bolo možné opätovne spustiť. To ju však bude stáť niekoľko miliónov eur ročne a náklady na reštart 226 pecí sa odhadujú na takmer 100 miliónov eur.

Žiarska hlinikáreň sa stala nešťastím pre tamojší región. Ľudia z Horných Opatoviec pred ňou doslova zutekali
Historik Vladimír Sklenka vie o histórii Horných Opatoviec takmer všetko. Sám totiž v ich okolí býval. Zdroj: FB / Vladimír Sklenka

Dodo Púchovský

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x