24.1 C
Nitra
utorok, 21 mája, 2024

Vlastimil Švec: Anarcho-kapitalizmus v kocke

„Anarchia je vrcholným vyjadrením kapitalizmu a kapitalizmus je vrcholným vyjadrením anarchie.“ M.N.Rothbard

Anarcho-kapitalizmus (ďalej ANCAP) je drvivou väčšinou ľudí-odporcov, ktorí o ňom niečo vedia, alebo tento pojem počuli, vyjadrením myšlienok absolútnej sebeckosti, egoizmu a neľudskosti akej je človek schopný. Pokladajú túto myšlienku za naivnú, neuskutočniteľnú, utopickú, kde označujú sympatizantov za bezohľadných egoistov s nulovou EQ šliapajúcich po ostatných ľuďoch. Vtipné na tom je, že ani v jednom diele filozofov ANCAP-u nenájdete čo len zmienku o tom, čo je práve tejto filozofii vyčítané.

Poďme sa spolu pozrieť na základné pravidlá ANCAP-u, na ktorých celá myšlienka stojí.

Subjektívna teória hodnoty (STH) a Nemožnosť interpersonálneho porovnávania (NIP):

STH hovorí o tom, že každý človek má svoj rebríček hodnôt, podľa ktorého vykonáva určité rozhodnutia, a že svoje rozhodnutia dáva najavo alokovaním svojich prostriedkov a nie tým, čo vypustí z úst. Napríklad, ak človek hovorí o tom, že nemocnicu v jeho meste je potrebné zrekonštruovať, ale pri dobrovoľnej zbierke na jej rekonštrukciu nedá ani cent, je jeho ústne vyjadrenie klamom. Ak neprispeje a radšej si domov kúpi nový televízor znamená to, že hodnota televízora je preňho vyššia ako hodnota zrekonštruovanej nemocnice. Ak povie, že jeho priorita je rodina, ale každý večer ide s chlapmi do krčmy znamená to, že hodnota času stráveného s kamarátmi v krčme je preňho vyššia ako hodnota času stráveného s rodinou.

Často sa hovorí, že sestra STH je NIP. Prečo?

Nuž preto, lebo nejestvuje nik, čo by dokázal posúdiť, či čas strávený s kamarátmi v krčme je pre daného jedinca horší variant ako čas strávený s rodinou. Ak teda jestvuje iný jedinec, ktorý naopak trávi čas s rodinou, nemôže povedať, že ten chlap z krčmy robí niečo zle. Áno, robí to inak, ale nie zle, pretože hodnotiteľ nepozná všetky okolnosti rozhodnutia chlapa krčmového typu. Slováci na to majú dokonca aj úžasné porekadlo: „Ak chceš niekoho súdiť, obuj si jeho topánky.“

Ak vo voľbách odovzdáte niekomu hlas, už ho nevlastníte, ste NEMÍ, to je demokracia?

Sledovanie vlastných záujmov, sledovanie vlastných preferencií:

Bol Deepak Chopra anarcho-kapitalista? Deepak Chopra vo svojom predhovore v knižke Prorok napísal: „Ak sa budete niekoho dostatočne dlho pýtať prečo niečo robí, nakoniec skončíte vždy na tej istej odpovedi. Aby som bol šťastný.“ A ja skromne dodávam : „Aby som si splnil vlastnú preferenciu.“ Ak je na mojom rebríčku hodnôt na vysokých miestach pomáhanie ľuďom, starostlivosť o opustené zvieratá, starostlivosť o rodinu, altruizmus, prečo je sledovanie mojich preferencií egoizmom? Ak je však mojim záujmom iba mať vlastné pohodlie bez ohľadu na iných malo by to byť (tým zlý) egoizmom? Ako sa ale potom vyrovnáme s pravidlom NIP? Na základe čoho budeme súdiť človeka, ktorý namiesto pomáhania v útulku si ide skočiť z padáka?

Sledovanie zisku, ziskuchtivosť:

Všetci autori (do jedného) literatúry o ANCAP-e upozorňujú, že pod ziskom táto filozofia nerozumie iba zisk majetkový, či peňažný. Zisk chápe ako pozitívny rozdiel hodnôt obdržaných a investovaných. Pričom o tom, čo je a čo nie je hodnota rozhoduje daný konajúci jednotlivec na základe STH. Štandardne sa pod ziskom rozumie to, že ak niečo kúpim za 10 a predám za 12 tak môj zisk je 2. Ziskom však môže byť aj emócia. Prečo by inak človek šiel na balet, či do kina? Ak lístok stojí 10€ a človek si ho kúpi znamená to, že zážitok získaný pri sledovaní baletu má preňho vyššiu hodnotu ako jeho práca vyjadrená sumou 10€, a ten rozdiel je zisk.

Ak ja niekomu pomáham, potom je hodnota môjho pocitu z pomoci vyššia ako všetky investície, ktoré som do pomoci dal. Teda som v zisku. Neexistuje žiadny človek, ktorý urobí čokoľvek bez zisku. Ak ma svrbí predlaktie a poškriabem si ho, znamená, že hodnota ukončenia nepríjemného pocitu zo svrbenia je pre mňa vyššia ako hodnota energie, ktorú som do poškriabania dal. Teda pracujem so ziskom. Ak ma mama učila, že je treba „nezištne“ pomáhať a ja pomáham, znamená to, že hodnota života v súlade s matkiným učením je pre mňa vyššia ako investovaná energia do pomáhania. A nakoniec: Ak sa nadýchnem, znamená to, že hodnota nádychu je pre mňa vyššia ako hodnota energie potrebnej na roztiahnutie hrudného koša. A rozdiel týchto hodnôt je zisk. Pracujem teda so ziskom. Neexistuje človek, čo niečo vykoná bez vidiny zisku.

NAP (Princíp neagresie):

V krátkosti sa jedná o princíp, ktorý hovorí o tom, že v ANCAP-e nie je prípustná agresia. Na časté výčitky o tom, či si myslím, že v ANCAP-e zrazu prestanú byť všetci agresívni odpovedám, že tu nejde o to, že by agresia vymizla. NAP hovorí o tom, že sa má každý právo brániť voči agresii všetkými dostupnými prostriedkami. Tu ANCAP tvrdí že agresia môže byť iba fyzická, alebo hrozba bezprostrednej fyzickej agresie. Je fakt, že ANCAP neprijíma psychickú agresiu ako agresiu v prípade, že jedinec môže z daného vplyvu odísť. Výnimkou sú deti neschopné odísť od rodiny, či mentálne postihnutí. 

Sudca ŠAMKO: Policajná mediálna hra, angažovaní novinári a sudca Branislav Harabin (dokument)

Slobodný trh:

„Slobodný trh je priestor (dnes už aj virtuálny) kde dochádza k dobrovoľnej výmene tovarov, služieb, emócií atď.. (v pojmoch ANCAP sa to volá „statok“) pričom do tejto výmeny nesmie zasahovať nik, kto nie je výmeny priamo zúčastnený.“ Znamená to, že nik, kto nevstupuje priamo do danej výmeny nesmie túto výmenu nijako regulovať. Ak si teda chce niekto kúpiť chlieb, mäso, mlieko, heroín, či magnum devinu a niekto iný mu to chce predať, nesmie byť nik, čo mu v tom bude brániť. Cenu výmeny určujú účastníci výmeny. Pre pochopenie: Ak je na trhu prítomná daň, ktorú účastníci výmeny neplatia dobrovoľne, už sa nejedná o slobodný trh.

Majetkové práva:

Vo filozofii ANCAP-u sú všetky práva, práva majetkové. Tým, že označujú za majetok daného jednotlivca aj jeho ľudské telo, je aj vražda porušenie majetkových práv.

Dobrovoľnosť:

Dobrovoľnosť nie je nejako špeciálne definovaná, ja ju však chápem takto: „Dobrovoľný čin je taký čin, ktorý ak nespravíte nebude nasledovať žiadne obmedzenie, ani reštrikcia.“ Teda napr.: testovanie na COVID pre tých, ktorí tam nechcú ísť ale idú, nie je dobrovoľný čin takisto ako nie je takýto čin „sčítanie obyvateľstva“ pokiaľ to človek spravil iba a len preto, že mu hrozila pokuta. ANCAP pokladá „dobrovoľný čin“ za jeden z pilierov tejto filozofie.

Čo je teda na tejto filozofii zlé, a čím sa líši od všetkých iných modelov usporiadania spoločnosti? Prečo si vyslúžila také odmietanie a prečo je tak neprijateľná?:

Existuje jedno milé heslo: „Ankapáci chcú ovládnuť svet a nechať každého na pokoji.“ Samozrejme, nedá sa brať doslova, nechceme ovládnuť svet, ale chceme určite nechať každého neagresívneho jednotlivca na pokoji. Ankapák je presvedčený, že nik nemá právo nikomu hovoriť ako má žiť. Má nulovú tendenciu nútiť iného človeka do života, ktorý on pokladá za ten najlepší. ANKAP v podstate ani nie je model. Nestavia sa centrálne, nie je to LEGO, ktoré jednotlivec skladá podľa svojich predstáv a všetky figúrky potom robia to, čo hráč chce aby robili. Všetky ostatné modely usporiadania spoločnosti sa snažia ignorovať Subjektívnu Teóriu Hodnôt a vymýšľajú plány, ako by to bolo najlepšie a potom iných ľudí nútia týmto spôsobom žiť.

Príklad? Nech sa páči:

Sledujte dvoch ľudí, ktorí pomáhajú iným ľuďom. Každý mesiac dávajú zo svojho platu určitý obnos peňazí na pomoc menej šťastným. Prispievajú na chod domova dôchodcov, pomáhajú s bežnými opravami a vo voľnom čase usporadúvajú rôzne akcie na rozptýlenie životom unavených menej šťastných. Zatiaľ ich neviete rozlíšiť. Obaja to robia preto, lebo sledujú vlastné záujmy, svoj zisk a preferencie.

Ankapák je ten, čo to robí a iných si nevšíma.

Ankapák NIE je ten, čo požaduje od iných, aby sa správali tiež ako on, poprípade, aby zo svojich vlastných prostriedkov pomáhali aj oni. Dožaduje sa nejakej inštitúcie, aby tým, ktorí nechcú pomáhať, násilím zobrala ich prostriedky a poskytli ich na uhradenie nákladov potrebných na jeho činnosť.

Najväčším „nedostatkom“ filozofie ANCAP je neprijatie zásady, že ľudia musia robiť to, čo im niekto iný nariadi. V monarchii to bol vládca, v demokracii je to väčšina. Princíp zostáva rovnaký. Odporcom ANCAP-u je sloboda neagresívne konajúceho jednotlivca zariadiť si život podľa svojich predstáv a možnosť alokovať svoje zdroje tam, kde sám uzná za vhodné, najväčším nepriateľom.

Text: Vlastimil Švec

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x