3.2 C
Nitra
streda, 1 decembra, 2021

TIP na VÝLET: Bojnický zámok – rozprávkový krásavec opradený legendami a povesťami

Kto už niekedy v Bojniciach bol, ten určite prizná, že tamojší zámok patrí medzi najkrajšie na Slovensku, ba možno v celej strednej Európe. Je doslova ako z rozprávky. Bojnický zámok patrí k najnavštevovanejším na Slovensku. Na výlet do Bojníc sa však neoplatí prísť iba kvôli nemu.

Klenotom ho okrem samotnej stavby robia aj umelecké historické zbierky, z ktorých si návštevníci zámku môžu urobiť dokonalý obraz živote uhorskej šľachty na konci 19. storočia. Zámok vybudovali prestavbou hradu podľa vzoru francúzskych romantických stredovekých zámkov. Iba kúsok vedľa neho sa nachádza veľká zoologická záhrada s množstvom zvierat a o kúsok ďalej parádne kúpalisko, z ktorého je nádherný výhľad na zámok. Ak neviete kam na výlet, tak Bojnice sú vynikajúcim tipom.

TIP na VÝLET: Bojnický zámok - rozprávkový krásavec opradený legendami a povesťami
Bojnický zámok patrí k najnavštevovanejším na Slovensku a možno najkrajším v strednej Európe. Je opradený niekoľkými legendami a povesťami a natáčali sa tu rôzne rozprávky, od Šialene smutnej princeznej cez Pán a hvezdár až po Fantagiro. Zdroj: facebook.com

Na mieste súčasného zámku stál niekedy koncom prvého tisícročia len drevený hrádok, ktorý slúžil bojarom Veľkomoravského štátu a neskôr uhorskej šľachte. Túto skutočnosť už dokladá prvá zmienka o Bojnickom podhradí z roku 1113. Fakt, že uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky zabral hrad Bojnice v roku 1299 synom Kazimíra z rodu Hunt-Poznan, vieme priamo z najstaršej písomnej zmienky o stredovekom hrade. Po smrti Matúša Čáka v roku 1321 sa hrad stal kráľovským majetkom, potom však niekoľkokrát zmenil majiteľa. V rokoch 1430-1485 patril francúzskému rodu Onufria Bardy. Práve Onufriovci sa zaslúžili o rozšírenie hradu a vybudovali aj opevnenie, ktoré odolalo i husitským Bratom. Podľa povestí kráľ Matyáš Korvín často navštevoval Bojnice. Úradné listiny diktoval a podpisoval pod lipou nachádzajúcou sa pred vstupom do hradu. Dokumenty vždy končil vetou: „Sub Nostra dilectis Tillis bojniciensibus“, teda „Pod našimi milými lipami Bojnickým.“ V roku 1489 ho Matyáš Korvín venoval svojmu nemanželskému synovi Jánovi. Torzo lipy s obvodom 12 metrov tu stojí dnes.

TIP na VÝLET: Bojnický zámok - rozprávkový krásavec opradený legendami a povesťami
Už vstup do Bojnického zámku ponúka pohľad na jeho dominantné veže. Autor: Jozef Uhlárik

Z hradu sa zásluhou Jána Františka Pálfyho stáva zámok

Po smrti Jána Korvína (1496) získal hrad Štefan Zápoľský, ktorý ho držal až do roku 1526. Vtedy dostal mohutné opevnenie, ktoré úspešne odolalo Turkom aj stavovským povstaniam. O rok neskôr kráľ Ferdinand I. venoval hrad rodine  Thurzovcov, ktorí ho upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. V roku 1644 dostal hrad za pomoc v boji proti Turkom Pavol Pálfy, Posledným majiteľom zámku bol Ján František Pálfy, ktorý bol veľkým cestovateľom, zberateľom, znalcom umenia a tiež dobrodincom. Po rokoch úpadku a stagnácie hrad prestaval do barokovej podoby romantického zámku. Celá stavba bola odrazom jeho vycibreného vkusu a zámocké interiéry slúžili ako expozície pre skvosty privezené z ďalekých ciest (najmä z Arábie a Afriky). Pálffy zasvätil celý svoj život nielen zberateľstvu, ale i prestavbe zámku podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire. Pri tejto dvadsaťročnej prestavbe sám Ján František Pálfy kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Asistoval mu pri nich prešporský architekt Jozef Hubert, a na stavbe sa zúčastnili i remeselníci a kamenári z južného Tyrolska. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov (1889 – 1910).

TIP na VÝLET: Bojnický zámok - rozprávkový krásavec opradený legendami a povesťami

Želanie sa J. F. Pálfymu splnilo 42 rokov po jeho po smrti

Náhla smrť majiteľa zámku spôsobila, že prestavba nebola úplne dokončená a niektorým častiam hradu zostal barokový vzhľad. Gróf Pálfy zomrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec. Keďže nemal priamych dedičov, čoskoro po jeho smrti vypukli medzi jeho príbuznými spory o dedičstvo. V roku 1923 bola uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Pálffyho a česko-slovenským štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. Dražby umeleckých zbierok grófa Pálfyho sa uskutočnili v rokoch 1924 – 1926. Podľa poslednej vôle chcel gróf Pálfy, aby boli jeho paláce vo Viedni, Budapešti a Bojniciach sprístupnené verejnosti a umelecké zbierky zostali na svojich miestach. Tento veľmi nákladný projekt však rodinu pôvodne bohatého šľachtica natoľko vyčerpal, že po jeho smrti musela byť na celý objekt uvalená nútená správa. V roku 1939 zámok a k nemu patriace pozemky kúpila firma Baťa. Na základe Benešových dekrétov však po vojne pripadol jej majetok štátu. O päť rokov neskôr, 9. mája 1950 zámok vyhorel. Následky požiaru sa odstránili na náklady štátu, a zároveň sa spravila celková obnova zámku, na ktorom sa zriadilo múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Zámok bol v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Želanie, aby sa zo zámku stalo múzeum prístupné verejnosti sa teda Jánovi Františkovi Pálfymu splnilo 42 rokov jeho po smrti.

TIP na VÝLET: Bojnický zámok - rozprávkový krásavec opradený legendami a povesťami
Gróf Ján František Pálfi zomrel roku 2. júna 1908. Jeho telo bolo v roku 1911, teda tri roky po smrti, uložené do honosného sarkofágu z červeného mramoru uprostred spoločnej hrobky na zámku v Bojniciach. Niekoľko desaťročí po grófovej smrti spozorovali zamestnanci múzea podivnú vec – zo sarkofágu začala vytekať neidentifikovateľná tekutina zvláštnej medovitej konzistencie. V prípade grófa Pálfiho bola iniciátorom „senzácie“ aj po desaťročiach od úmrtia prítomná voda. Autor: Jozef Uhlárik

Strašidelná povesť o čiernej pani aj čudesné hlasy vo veži

Podľa povesti žil na Bojnickom zámku ctihodný pán spolu so svojou vernou a oddanou manželkou, o ktorej ľudia hovorievali, že bola stelesneným anjelom. Každý, kto k nej prišiel, našiel u nej potechu a pomoc. Až raz nenadišla osudná chvíľa a v zámku zavládla zloba. Mladý z pán sa po určitej dobe vrátil z dlhej vojny a príbuzní mu nahovorili klamstvá o tom, že kým on bol na bojisku jeho pani sa s cudzími rytiermi zabávala a prehýrila s nimi celé noci. Darmo sa mu jeho nevinná žena zaprisahávala, muž ostal chladný a celú vec nechal rozhodnúť súdu. Zloprajná rodina a falošní svedkovia primäli porotcov k neobvyklému rozsudku- z podozrievania nevery tu prítomná mladá zámocká pani aj s dieťaťom, ktoré sa narodilo po manželovom odchode do vojny, je povinná skočiť z Huňadyho veže do kamennej priekopy. Ak je nevinná, nič sa jej nestane, ak sa prehrešila, tam skončí svoj hriešny život. V deň tejto zlomyseľnej skúšky sa osadenstvo zámku a celé zástupy Bojničanov zhromaždili pod Huňadyho vežou a očakávali, či si to súd a hlavne zámocký pán nerozmyslia. Nestalo sa. Mladá žena spolu s malým dieťatkom v náručí, vedomá si svojej neviny, odporúčajúc sa pánu Bohu, skočila do hĺbky. Namiesto pádu sa zámocká pani aj s dieťaťom vzniesla sa hore, vysoko do nebies. Prekvapení sudcovia a zlomený zámocký pán už chceli odísť, keď sa čosi s rachotom zrútilo do priekopy. Keď sa prišli pozrieť na miesto, kde mala pôvodne skončiť nevinná zámocká pani, našli tam len roztrhané šaty a rozbité hlavy s vyplazenými jazykmi. Boli to hlavy klebetníkov a závistlivcov, ktorých postihol trest za ich smrteľné hriechy. Zarmútený zámocký pán, pohŕdajúc sám sebou, odišiel navždy do kláštora. Odvtedy popri Huňadyho veži počuť čudesné hlasy. To mátožia duše zlých príbuzných. Uvidia ich však len tí, ktorí sú bez hriechu.

TIP na VÝLET: Bojnický zámok - rozprávkový krásavec opradený legendami a povesťami
Ku studni na najstaršom nádvorí na zámku, ktorá je 26 m hlboká a siaha do podzemných priestorov, sa viaže zaujímavá historka. Autor: Jozef Uhlárik

Pamiatkou na grófovu lásku ostal vynovený zámok

Historka sa viaže aj k samotnému grófovi Pálfymu. Ten, vraj očarený mladou šľachtičnou z francúzskeho zámku, pripravil pre ňu na svojom panstve bývanie, obdobné jej rodisku. Rodičia však svoju dcéru za cudzinca nedali a zronenému zaľúbencovi pamiatkou na jeho lásku ostal vynovený zámok, na vrchole veže s vencom podobným na tŕňovú korunu. Francúzska kontesa de Janville, kvôli ktorej vraj gróf prestaval nevzhľadný bojnický hrad na romantický zámok, jeden z najkrajších v Európe, na jeho dostavbu nepočkala a vydala sa. Až po svojej smrti prišla na zámok ako duch. Povesť so záhadou má studňa Bojnického zámku, o ktorej sa hovorí, že v nej nikdy nebola žiadna voda. Na jej dne leží obrovský balvan, ktorý podľa povestí zatarasuje vchod do tajnej katakomby. Či ide o pravda sa nedá povedať, pretože kameňom doteraz ešte nikto nepohol a nezistil, ako to s údajnými katakombami je. Ďalšou záhadou je aj Bojnický oltár. Je známe, že oltár patril k najcennejším pokladom čudáckeho grófa, čo dokazuje i zvláštny fakt, že ho vsadil do kaplnky presne na úrovni sarkofágu, akoby mal plniť akúsi dôležitú funkciu aj vtedy, keď bude jeho majiteľ na mieste svojho posledného odpočinku. Bojnický oltár, ktorý zakúpil tento veľký milovník umenia, patrí k najväčším unikátom a najcennejším predmetom zámockých zbierok.

TIP na VÝLET: Bojnický zámok - rozprávkový krásavec opradený legendami a povesťami

Hrozná kliatba sa splnila – z dukátov ostali kamene

Z hodnoverných a dostupných zdrojov je známe, že koncom 15. storočia daroval kráľ Matej Bojnický hrad svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Ján sídlil v Bojniciach aj so svojou ženou Blankou Sforzovou. Podľa povesti hrad a okolie samotnému kráľovi prirástli k srdcu. Krásne prostredie a kúpele, ktoré už vtedy mali dobrý chýr široko – ďaleko, kráľa často lákali na návštevu. V tom období bol správcom zámku kastelán Peter Póky. Tento ľstivý a krutý muž si zaumienil, že Bojnický hrad bude jeho. Často zneužíval dôveru bezstarostného mladého páru, okrádal ich a poddaných zdieral stále väčšími a vyššími daňami. Vyhováral sa, že to robí len v záujme svojho pána, lenže nahonobené dukáty si odkladal do vlastných mešcov a truhlíc. Jedného dňa však prišiel do Bojníc, do chýrnych kúpeľov pod zámkom, na smrť chorý starec, ktorý sa chcel vykúpať v liečivom prameni. Kastelán Póky si ale liečivý prameň privlastnil a nechal si za kúpanie v ňom draho platiť. Darmo ho starec, ktorý nemal čím zaplatiť prosil o zľutovanie, správcovo srdce zostalo tvrdé. Pocestný zastonal, zmeravel a ešte skôr než skonal, vyriekol strašné slová: „Tvoje čierne dukáty, správca, nech sa premenia na kameň a ty sám, zhyň rukou kata pred zrakmi tých, ktorých si ponižoval a zbedačil.“ Stalo sa, a kliatba sa splnila. Póky zdesený vybehol do najvyššej veže hradu, kde mal ukryté nahonobené dukáty. Keď otvoril truhlice, dukáty sa premenili na ploské kamienky. Vystrašený zreval a všetko z truhlíc vysypal von oknom do priekopy. Peter Póky bol za úklady proti svojmu pánovi odsúdený, a na výstrahu rozštvrtený na námestí Sv. Juraja v Budíne roku pána 1496. Zostala po ňom len zlá spomienka a stará povesť.

TIP na VÝLET: Bojnický zámok - rozprávkový krásavec opradený legendami a povesťami
Kúpalisko je nielen vynovené, ale situované do krásneho prostredia s nádherným výhľadom na zámok. Zdroj: facebook.com

Okrem zámku aj parádne ZOO a k tomu kúpalisko

Kto by sa chcel vybrať do Bojníc tak iba zámok nemusí byť miestom kam povedú jeho kroky. Známa je aj zoologická záhrada, kde je vždy čo pozerať malým aj veľkým. Prirodzene, v týchto horúcich dňoch vhodne padne aj osvieženie na kúpalisku. Kto si stihne pozrieť zámok aj zoologickú záhradu a zostane mu ešte nejaký čas, obísť kúpalisko by rozhodne nemal.

TIP na VÝLET: Bojnický zámok - rozprávkový krásavec opradený legendami a povesťami
Návštevníkov Bojnického zámku určite zaujme aj zelený salón, v ktorom je niekoľko zaujímavostí. Jednou z nich je posteľ, ktorá sa opticky javí ako malá, ale v skutočnosti má dĺžku 237 cm. Práve na nej sa točili scénky z rozprávky Princezná Fantagiro. Autor: Jozef Uhlárik

Vstupné
Komplexná prehliadka zámku
Dospelý   8,00 €
Dieťa od 6 rokov do 15 rokov    3,50 €
Otváracie hodiny
Počas sezóny v období od 1. mája do 30. septembra 9:00 – 17:00 hod.
Mimo sezóny v období od 1. októbra do 30. apríla 10:00 – 15:00 hod.
Poznámka
Každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup zdarma, upozorňujeme ale, že kapacity zámku nemôžu postačovať obrovskému záujmu!

Jozef Uhlárik

Prečítajte si tiež

Najnovšie články