15.1 C
Nitra
streda, 22 mája, 2024

Snowden v roku 2013 zverejnil detaily prevádzkovania „globálneho programu dohľadu“ alebo „hromadného sledovania“. Stal sa z neho ruský občan

Vyniesol tajné dokumenty: Hlavnou informáciou boli detaily programu „globálny program dohľadu“ alebo „hromadného sledovania“.

Dokumenty, ktoré z prostredia National Security Agency (NSA) vyniesol ich kontraktor Edward Snowden, sa z jeho rozhodnutia odstali do rúk popredných európskych médií. Niekedy v prvej polovici roka 2013 sa na druhý pokus skontaktoval s novinárom britského denníka The Guardian Glenom Greenwaldom. Ten sa stal hlavným kontaktom pre sprostredkovanie Snowdenových informácií širokej verejnosti. Prvý text s objavil práve v Guardiane, 5. júna. Nasledovali ďalšie médiá po celom svete – Der Spiegel, Washigton Post, New York Times a iné. Tejto téme sa v roku 2014 (aktualizácia 2016) venoval aj portál euractiv.sk.

Citujeme z neho: „Hlavnou informáciou boli detaily spôsobu, akým americká NSA v spolupráci s britskou, austrálskou a kanadskou tajnou službou prevádzkuje „globálny program dohľadu“ alebo „hromadného sledovania“. Prvým programom, o ktorom sa  začalo písať bol tzv. program PRISM – ktorý umožňoval prístup k dátam spoločností ako Google a Yahoo. Tak mali americké orgány prístup k metadátam miliónov Američanov aj Európanov.

Nemecký Der Spiegel následne na báze Snowdenových dokumentov koncom júna 2013 informoval o tom, že USA odpočúvali priestory európskych inštitúcií a mali prístup aj k ich elektronickej komunikácii. Medzi odpočúvanými priestormi mala byť aj budova Justus Lipsius, v ktorej v Bruseli sídli Rada Európskej únie. Okrem pravidelných stretnutí ministrov sa tam konajú aj summity lídrov. Ďalším cieľom mala byť delegácia EÚ vo Washingtone. V októbri vyšla na svetlo informácie, že USA sledovali mobilný telefón nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, spolu s ďalšími svetovými politikmi. Snowden tiež verejne obvinil NSA, že prevádzkuje aj priemyselnú špionáž. V USA čelí sám Snowden obvineniu zo špionáže a krádeže vládneho majetku. Žije na úteku v Rusku, kde dostal dočasný azyl.

Snowdenove odhalenia v každom prípade viedli k spusteniu globálnej diskusie o povahe súkromia a rovnováhe medzi efektívnou ochranou pred bezpečnostnými hrozbami a ochranou ľudí pred zásahmi do súkromia zo strany štátu. V USA už vyústili do istej reformy fungovania tajných služieb.“

Reakcia Európy

Únia neprišla bezprostredne po zverejnení informácií s jednotnou reakciou. Nemecká kancelárka, ktorá sa javí byť najprominentnejšou „obeťou“ sledovania v EÚ, mala niekoľko ostrých komentárov, informoval euractiv.sk. Sledovanie „medzi priateľmi“ označila za „neakceptovateľné“ a sledovanie prirovnala k praktikám komunistickej nemeckej tajnej služby – Stasi. Európsky parlament nakoniec zareagoval spustením špeciálneho vyšetrovania škandálu v rámci výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti (LIBE). Ten zorganizoval sériu vypočutí a vypracoval správu s odporúčaniami pre ďalší postup.

Tlak na médiá

V auguste 2013 sa k škandálu pridal rozmer nátlaku na médiá, ktoré pracovali s informáciami od Edwarda Snowdena. Britské orgány zadržali partnera Glena Greenwalda Davida Mirandu na londýnskom letisku a pod nátlakom od neho žiadali prístup k jeho elektronickým zariadeniam. Britská polícia si tiež v priestoroch redakcie denníka The Guardian  vynútila zničenie pevných diskov, ktoré obsahovali časť citlivých materiálov. Udalosť kritizovala Rada Európy odvolajúc sa na článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Nepriamo ju podporila aj eurokomisárka Viviane Redingová.

Britský denník Guardian ako odpoveď na stupňovanie tlaku zo strany britských orgánov s cieľom získať alebo zničiť uniknuté materiály, obnovil strategickú spoluprácu s americkým denníkom The New York Times, s ktorým spolupracoval už na afére Wikileaks.

„Je pochybné, že Guardian musel zničiť svoje pevné disky a že pána Mirandu zdržiavali niekoľko hodín ako teroristu. Európa nemôže vierohodne šíriť ľudské práva, demokraciu a vládu zákona vo svete ak doma tieto princípy porušuje“, reagovala podpredsedníčka výboru LIBE, holandská europoslankyňa za skupinu liberálov (ALDE) Sophie In ´t Veld.

Parlamentné vyšetrovanie

Európsky parlament bol, podľa článku na euractiv.sk, jediný z parlamentov v EÚ, ktorý vedie vyšetrovanie programov masového sledovania dát Európanov zo strany NSA a ďalších tajných služieb. Výbor EP (LIBE) však nemal možnosť vypočúvať ľudí pod prísahou a ako hovorí jeho vtedajšia podpredsedníčka Sophie int´Veld „má k dispozícii verejnú arénu ako svoju jedinú zbraň“.

Európsky parlament si v rámci prípravy správy ako reakcie na sledovací škandál pozval delegáciu z amerického Kongresu, vrátane predsedu výboru pre spravodajskú činnosť v Snemovni reprezentantov Mika Rogersa (Republikáni). Rogers vedie politický dialóg medzi výborom Európskeho parlamentu, ktorý viedol vyšetrovanie, a Kongresom.

Rogers okrem iného europoslancom vysvetľoval, že nedorozumenie je už v názvosloví a Európania si pod “hromadným sledovaním” (massive surveillance) predstavujú niečo iné, než o čo v skutočnosti ide. “Na každý prekazený teroristický plán v USA pripadajú tri také v EÚ,” tvrdí Rogers. Spolu ich možno kritizovaným programom pripísať 54, prehlásil. “Tak si to prepočítajte.” Priamo tak spochybnil argumenty, podľa ktorých neexistuje priamy dokaz, že sporné dáta pomohli predísť teroristickému útoku.

Ako ďalší dôvod pre extenzívne sledovanie dát uvádza masívnu kybernetickú, hospodársky zameranú špionáž zo strany Číny, ktorá ústi do porušovania práv duševného vlastníctva a reálnych strát amerických a európskych podnikov, vrátane straty veľkého počtu pracovných miest. Rogers tiež tvrdil, že systém dohľadu nad americkými tajnými službami so všetkými svojimi vrstvami – Kongres, Ministerstvo spravodlivosti, súdy a interný systém bŕzd a protiváh – nemá vo svete ani v Európe obdobu. “Skúste taký nájsť, nepodarí sa vám to.“ Pripúšťa ale, že sa vždy dá popracovať na transparentnosti systému.

Varoval pred možnými negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohlo mať pozvanie pre samotného Snowdena na vypočutie do Európskeho parlamentu na vzťahy USA a EÚ. Pozvanie pre Snowden – hoci aj cez video-most – politické vedenie Európskeho parlamentu nakoniec schválil, hoci bolo sporné.

„Nenecháme ho robiť exhibíciu, otázky budú férové a pôjdu do hĺbky. Pokúsime sa o čo najväčšiu interaktivitu. Až potom sa rozhodneme, ako sa k jeho svedectvu staviame“, hovorí Claude Moraes.

Vypočutie zo záznamu sa uskutočnilo v marci 2014.

Bývalý editor The Guardian tvrdil, že snahou amerických tajných služieb je úplná eliminácia súkromia jednotlivcov

V prednahratom videu Snowden odpovedal na vopred zaslané otázky. Okrem iného v zázname hovorí, že ako pracovník americkej tajnej služby mohol „bez toho, aby som vstal od stola“ čítať súkromnú komunikáciu každého z členov tohto výboru ako aj každého bežného občana.

„Prisahám, že je to pravda“, povedal.

Taktiež tvrdí, že so svojimi pochybnosťami o legalite takéhoto rozsahu sledovania hovoril s 10 zodpovednými pracovníkmi vo vnútri agentúry predtým, než sa rozhodol, že jedinou cestou je informácie zverejniť cez tretiu stranu.

V rámci jedného z híringov europoslanci diskutovali na diaľku aj s bývalým editorom Guardianu Glenom Greenwaldom. Ten tvrdil, že snahou amerických tajných služieb je úplná eliminácia súkromia jednotlivcov. Nebezpečenstvo to podľa neho predstavuje preto, lebo to nevyhnutie vedie k zneužitiu voči nepohodlným osobám. Editovaný prepis tejto diskusie nájdete tu.

Zdroj: SITA, novinky.cz, euractiv.sk

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články