Slovensko sa môže popýšiť viacerými osobnosťami, ktoré ho preslávili prakticky po celom svete. A nejedná sa vôbec o ľudí, ktorí žili v tomto či minulom storočí, ale aj v tých skorších. O to je cennejšie vedieť, že z našich končín vyšiel šikovný a múdry človek už v 18. storočí.
Poznáte porekadlo „Aký otec, taký syn?“ Tak presne túto ľudovú skúsenosť potvrdzuje náš slávny vynálezca Jozef Karol Hell. Bol synom Mateja Kornela Hella, hlavného banského strojmajstra a konštruktéra, ale aj staviteľa štiavnických tajchov v Banskej Štiavnici, a bratom Maximiliána Hella, astronóma svetového významu. Aj keď mal vysokú banícku hodnosť, dokázal chápať aj potreby obyčajných baníkov. Zasadil sa nielenže o zvýšenie ich mzdy, ale zachránil štiavnické bane pred zatvorením svojím nezvyčajným spôsobom odvodňovania baní, pre ktoré bola voda hlavným nepriateľom.
Zaslúžil sa o vznik obdivuhodného systému vodných nádrží – tajchov
Banská Štiavnica bola totiž hlavným dodávateľom striebra v Uhorsku. Syn Jozef smelo kráčal v otcových šľapajach. Narodil sa v Banskej Štiavnici a už od detstva rád počúval rozprávky o permoníkoch i rôznych zaujímavých banských strojoch, ktoré pomáhali baníkom v ich ťažkej a nebezpečnej práci. Na potoku si staval malé vodné kolesá a premýšľal, ako to všetko funguje. Dokonca občas pobavil svojho otca rôznymi nákresmi podivuhodných strojov. Banské čerpadlá založené na pohone vodných kolies však časom nestačili. Keď v Banskej Štiavnici vznikla banícka škola, Jozef začal na nej v roku 1737 študovať mechaniku a hydrauliku u významného profesora Samuela Mikovínyho z matematiky, mechaniky a hydrauliky.
Vedcom svetového významu bol Slovák aj Štefan Anián Jedlík zo Zemného
Už o rok bol pomocníkom svojho otca a od r. 1744 strojmajstrom, neskôr hlavným strojmajstrom erárnych baní v Banskej Štiavnici. Po absolvovaní školy sa učil u otca M. K. Hella o stavbe, konštrukcii a údržbe čerpacích a dopravných banských strojov. Spolu s otcom a vedcom, matematikom, kartografom a staviteľom Samuelom Mikovínim sa zaslúžil v okolí Banskej Štiavnice o vznik obdivuhodného systému vodných nádrží – tajchov, zdroja energie pre banskú a úpravárenskú techniku 2. polovice 18. storočia, ktorá patrila medzi vtedajší vrchol banskej techniky v baníctve.
Princíp vzdušného čerpacieho stroja sa využíva dodnes
Preslávil sa dômyselnými banskými strojmi a čerpadlami. V polovici 18. storočia bola väčšina slovenských rudných baní zatopená vodou. Vtedajší primitívny spôsob čerpania vody z baní na ich odvodnenie nestačil, navyše vyžadoval veľa ľudí a koní na pohon gápľov. Pozorovaním obyčajnej detskej hojdačky navrhol ako dvadsaťročný riešenie pákového vahadlového stroja, ktorý by pracoval oveľa výkonnejšie. Prvý pokus s novým čerpadlom síce úspešný nebol, pretože jeho stroj sa rozbil na márne kúsky. Mladý konštruktér by sa bol vtedy zrejme od hanby najradšej pod zem prepadol. Ako správny bojovník sa však nevzdal a spolu s otcom po niekoľkých dňoch a prebdených nociach našli chybu, ktorá spôsobila zlyhanie stroja.
Dokonca pomocou nového vodostĺpcového stroja poháňaného vodou z vyššie položených nádrží zachránil, ako pred rokmi jeho otec, štiavnické bane pred zatvorením a po prvýkrát sa tak preslávil ako vynálezca. Jeho vodostĺpcový a vzdušný čerpací stroj, ktorými podstatne prispel k rozvoju banskoštiavnického baníctva v 18. storočí, boli vyvrcholením feudálnej banskej techniky na úseku čerpacích zariadení a postavili slovenské baníctvo na čelo svetového technického rozvoja. Vodostĺpcový čerpací stroj bol najdokonalejším čerpacím strojom svojej doby. Rozšíril sa aj do ďalších krajín a s malými úpravami, napr. V Banskej Štiavnici, sa udržal až do polovice 20. storočia. Princíp vzdušného čerpacieho stroja sa dodnes využíva pri čerpaní nafty.
Banskoštiavnické baníctvo dostal na čelo technického rozvoja vo svete
Nasledovalo ďalších osem kvalitnejších strojov a v roku 1753 použil na čerpanie vody vzdušný stroj, kde pohonným prostriedkom bola tlaková voda a stlačený vzduch. Tento princíp sa dodnes využíva pri ťažbe ropy na celom svete. Okrem banských čerpacích strojov vynašiel zariadenie na drvenie rudy, čističku vzduchu a postavil požiarnu striekačku. Ďalekosiahly prínos jeho priekopníckeho diela spočíva najmä v tom, že po prvý raz použil na pohon nový prvok – stlačený vzduch. Jeho myšlienka ožila v 19. storočí v americkej Arizone, kde spodné vody zatopili dve veľké bane. Nasadili tam svoje čerpadlá, ktoré za pol roka bane vysušili. V Pennsylvánii ich zase s úspechom použili na čerpanie ropy z veľkej hĺbky.
Rodák zo Šale Ján Čiernihaus Feketeházy bol konštruktérom Eiffelovej veže
Ich princíp sa používa aj v súčasnosti na ropných poliach, kde sa však už nepracuje so stlačeným vzduchom, ale so stlačeným zemným plynom. Za Hellových čias tento systém nazývali LUFT-Maschine, ale v polovici 19. storočia mu dali v Spojených štátoch názov Air Lift alebo Air Gas. Nik ho však už nespájal s Hellovým menom. Skonštruoval aj zariadenie na čistenie vzduchu v baniach a na vháňanie čerstvého vzduchu do podzemných hĺbok. Všetky tieto revolučné zmeny podstatne zlepšili pracovné i sociálne pomery baníkov a, prirodzene, prejavili sa aj vo výnosoch baní. Ako vrchný strojmajster spolu s profesorom Samuelom Mikovínim dovŕšili mechanizáciu banských pohonov a prenikavo sa zaslúžili o rozvoj štiavnického baníctva.
Popri významnejších projektoch navrhol a realizoval rad menších konštrukčných zlepšení. Svoje vedomosti uplatňoval aj v iných revíroch monarchie. Pracovitý vynálezca, ktorý dostal banskoštiavnické baníctvo na čelo technického rozvoja vo svete zomrel 11. marca 1789 v rodnej Banskej Štiavnici. Hellove stroje osobne obdivoval aj cisár František Lotrinský, manžel Márie Terézie.
Slávnym Slovákom bol aj barón Gregor Friesenhof, ktorý sa však narodil v Petrohrade
Vynálezy a prvenstvá Jozefa Karola Hella:
- 1736 predložil návrh na svoj prvý vynález – vahadlový čerpací stroj
- 1738 postavil drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu odčerpal takmer 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Tieto stroje sa stavali vždy dva nad sebou, aby voda odtekajúca z prvého poháňala druhý stroj na princípe pôsobenia hmotnosti vody na cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia. Tieto dômyselné čerpacie stroje, dovtedy vo svete neznáme, spoľahlivo pracovali štyri roky v štiavnickej bani Sieglisberg a odčerpávali banské vody až z hĺbky 162 metrov.
- 1744 predložil návrh na postavenie vodostĺpcového čerpacieho stroja
- 1749 postavil prvý vodostĺpcový čerpací stroj v šachte Leopold. Nové stroje sa plne osvedčili, boli veľmi výkonné a mali dlhú životnosť (v jednej bani pracovali vyše 60 rokov). Roku 1770 bolo v prevádzke už osem Hellových strojov, ktorými sa zapísal do dejín svetovej techniky.
- 1753 dokončil v šachte Amália stavbu svojho ďalšieho vynálezu, vzdušného čerpacieho stroja
- 1758 postavil pri šachte Königsegg ohňový čerpací stroj vlastnej konštrukcie
- V 2. pol. 18. storočia vzniklo už len niekoľko dôležitých vodných nádrží (Počúvadlo, Klinger a Halčianska vodná nádrž), ktoré postavil spolu s Jánom Lillom (1751 – 1817) a ďalšími staviteľmi.
Dodo Púchovský a Miroslav Deglovič
