Niektorí Slováci si myslia, že sa nemáme ani veľmi pochváliť ľuďmi, ktorí písali históriu. Opak je však pravdou, pretože naša malá krajina má veľa významných ľudí, ktorí sa postarali o to, že svet spoznal rozličné technické novinky. Takým bol aj Slavoljub Eduard Penkala, má na svojom konte viac ako 80 vynálezov!
Všestranný vynálezca Slavoljub Eduard Penkala (*20. apríl 1871 – †5. február 1922) sa narodil v Liptovskom Mikuláši v židovskej rodine. Jeho otec Franciszek Pękała pochádzal z Poľska a matka Mária bola Holanďanka. V roku 1900 sa usadil v Záhrebe, odkiaľ pochádzala jeho manželka Emília, kde pracoval ako úradník ministerstva financií a prijal chorvátske meno Slavoljub. Zrejme aj kvôli tomu obsadil v ankete Najväčší Chorvát obsadil 43. miesto. Právom hrdí však na neho môžu byť aj v jeho rodnom Liptove, pretože v zbierke tohto inžiniera sú vynálezy z chémie, medicíny, mechaniky, fyziky aj letectva.
Bol vymenovaný za kráľovského technického kontrolóra
Penkala väčšinu svojho voľného času trávil nad rôznymi vynálezmi. Aj preto sa mu podarilo zmodernizovať celý svet, hoci o jeho činoch vie len veľmi málo Slovákov. Možno to bolo i preto, že väčšinu svojho života strávil v Chorvátsku. Už ako malý chlapec prejavoval veľký záujem o riešenie technických problémov a stále niečo opravoval doma vo vlastnej malej dielni. Rodičia ho nabádali, aby sa stal lekárom, a tak sa zapísal na lekársku fakultu vo Viedni. Sám ale cítil, že sa rozhodol zle, a tak sa nakoniec presťahoval do Drážďan, kde študoval organickú chémiu. Tu sa aj stretol so svojou budúcou manželkou Emiliou, študentkou hudby. Rok po jeho promócii sa mladí manželia zosobášili a v roku 1900 sa presťahovali do Záhrebu. Penkala považoval mesto za podnetné a čoskoro sa stal vysokým úradníkom rakúsko-uhorského ministerstva financií. Neskôr bol vymenovaný za kráľovského technického kontrolóra. Na znak svojej vernosti svojej novej vlasti prijal chorvátske meno Slavoljub.
Ešte počas štúdia mu stále vŕtali v hlave rôzne technické nápady a vynálezy. Vytrvalá a tvorivá práca priniesla ovocie. V roku 1906 vynašiel revolučnú novinku, „mechanickú ceruzku s umelou náplňou“, ktorú si dal 24. januára na Uhorskom kráľovskom patentovom úrade v Budapešti pod číslom 36 946 zaregistrovať. O rok neskôr už uzrelo svetlo sveta plniace pero, ktoré používame dodnes. Pozoruhodná je skutočnosť, že jeho perá sa volali penkaly. Ako vieme, pero sa po anglicky povie „pen“. V dôsledku intenzívneho štúdia aerodynamiky si nechal patentovať niekoľko vynálezov. Penkalu fascinovali prvé lety bratov Wrightovcov a ďalších priekopníkov letectva, a tak sa rozhodol navrhnúť prvé chorvátske lietadlo. Zapáčil sa mu motýľ Neptis lucilla, podľa ktorého zostrojil v roku 1908 lietadlo. Bolo dlhé 11 metrov a vážilo 330 kilogramov. O dva roky vzlietlo s Dragutinom Novakom, prvým chorvátskym pilotom, s ktorým letel aj Penkala. Keď sa jeho lietadlo vznieslo do niekoľkometrovej výšky, z davu okolo krídel lietali klobúky a ľudia kričali: „Penkala letí!“
Slávny Slovák – Ján Bahýľ, muž, ktorý zostrojil vrtuľník, ale aj ďalších 16 vážnych vynálezov
Významným krokom bolo spojenie s bratmi Mostrovcami
Vráťme sa však ešte k jeho automatickej ceruzke, ktorá zaznamenala prakticky okamžitý úspech na domácom i zahraničnom trhu. Čoskoro nato sa stretol s Edmundom Mosterom, jedným z deviatich detí veľmi uznávaného obchodníka a majiteľa parného mlyna. Bohatstvo rodiny Mosterovcov bolo zarobené usilovnosťou a bystrosťou a Edmund a jeho brat Mavro okamžite rozpoznali obrovský potenciál Penkalovho vynálezu. V auguste 1906 Penkala a Mosterovci založili spoločnosť na výrobu automatickej ceruzky, pričom Mosterovci boli hlavnými finančníkmi. Výroba začala o sedem mesiacov neskôr. Penkalova záhrebská fabrika na výrobu mechanických pier každým rokom narastala. Vďaka moderným prevádzkovým metódam a nebývalej starostlivosti, ktorú venovala svojim pracovníkom, sa stala jednou z najväčších a najmodernejších v Európe. Boli predstavené nové produktové rady, najmä ceruzka s otočným mechanizmom patentovaná spoločnosťou Penkala v roku 1917.
„Penkalománia“ sa rozšírila po celom svete, v nemalej miere jej pomohlo šikovné reklamné logo zobrazujúce priateľského muža so špicatým nosom a veľkým uchom s automatickou ceruzkou zastrčenou za chrbtom. Spoločnosť sa diverzifikovala na ďalšie písacie potreby a príslušenstvo patentované spoločnosťou Penkala. Ako podnik rástol, bola v Berlíne zriadená druhá továreň. Spoločnosť funguje dodnes, avšak pod menom TOZ. Automatická ceruzka a pero sa postupom času stali všade vyhľadávaným hitom, či už na domácom alebo zahraničnom trhu. Aj vďaka Penkalovi je kvalita ebonitu na výrobu gramofónových platní vyššia. K jeho prvým vynálezom patril termofor, akýsi predchodca termosky, brzdy na železničné vagóny, anóda batérie. Patrí k zakladateľom firmy Elevator Chemical Manufacturing Co., ktorá sa špecializovala na výrobu chemikálií rôzneho druhu, pečatiaceho vosku alebo takzvanú „Radium Vínovicu“ – patentovaný liek, ktorý sa využíval pri liečbe reumatizmu.
Slávny Slovák, Štefan Banič – vynálezca padáka, ale aj vizionár prvého snežného skútra
Vynálezca sa podieľal na rozvoji a civilizácii Európy
Do Penkalovho portfólia patria i dômyselné držiaky na perá – klipsy, ktoré sú dnes už úplnou samozrejmosťou. Išlo o to, aby sa pero neobrátilo „hore nohami“ a nevytiekol atrament. O jeho genialite nikto nepochybuje, ale na priekopníka vo vývoji a výrobe písacích potrieb, pravítok, uholníkov, puzdier na ceruzky, korektorov a držiakov na perá vyrobených v drevárskej divízii záhrebskej továrne a iných „drobností majstrov“ verejnosť pomaly zabúda. Môžeme bez výčitiek povedať, že Penkala sa podieľal na vývoji európskej civilizácie. „Tatko, tá zubná kefka mi škriabe ďasná,“ – zvolala malá dcéra Thee budúceho vynálezcu Eduarda Penkalu, ktorej sa ťažilo umývať si zuby klasicky a často sa pred umývaním ukrývala. Čo mal nešťastný otec robiť. Jednoducho vymyslel príjemnú rotačnú zubnú kefku a dcéra bola spokojná. Možno i takto nejak vznikol ďalší Penkalov vynález.
Penkalova tvorivá práca sa pribrzdila v roku 1919, keď dostal maláriu. Nikto nevedel, kde ho komár poštípal. Bojoval o život a jeho rodina si myslela, že neprežije. Po desiatich dňoch vysokej teploty a horúčky sa mu podarilo prebrať. Kým sa Penkala v januári 1922 vydal na svoju poslednú cestu hlavného kontrolóra, zrealizoval viac ako osemdesiat vynálezov. Cestou v zlom počasí sa vrátil domov vyčerpaný, premočený a chorý. Lekári diagnostikovali ťažký prípad zápalu pľúc. Eduard Penkala zomrel v deň, keď bol prijatý do nemocnice, vo veku skoro päťdesiat rokov. Zanechal za sebou štyri deti, pričom najmladší Krunoslav v tom čase ešte nemal ani osem rokov. Slovenský rodák, o ktorého genialite nikdy nebolo pochýb, bol na vrchole svojich tvorivých síl. Penkalov bol zlatým článkom v reťazi patentov na písacie potreby a príslušenstvo z dvadsiateho storočia, a vďaka jeho úspechom môžeme právom tvrdiť, že sa podieľal na rozvoji a civilizácii Európy. Vďaka nemu mohli ľudia prestať používať husie perá s atramentom. Pochovaný je na záhrebskom cintoríne Mirogoj.
Vedec svetového významu – takým bol náš Štefan Anián Jedlík zo Zemného
Dodo Púchovský a Miroslav Deglovič
