Vianočný čas by mal byť časom pohody a pokoja, lenže ten predvianočný je najmä o strese, nakupovaní, upratovaní, varení, pečení a zháňaní darčekov. Kto si spomína na časy pred rokom 1989 ten musí uznať, že vtedy bolo pri zháňaní darčekov a nakupovaní podstatne viac adrenalínu ako dnes.
Dnešný predvianočný zhon je v porovnaní tým za socializmu úplne iný. Kto v tých časoch žil ten vie, že zohnať niektoré potraviny bolo doslova nadľudské úsilie, a rovnaké tom bolo aj s darčekmi, pretože zaujímavého a hodnotného tovaru v obchodoch až tak veľa nebolo. Aj preto pred obchodmi tvorili rady nakupujúcich, ktorí si počas Vianoc chceli dopriať to, čo si počas roka veľmi dovoliť nemohli. Stoly sa preto zaplnili jednoduchými jedlami, ale i ovocím, ktoré bolo často nedostatkovým tovarom, stromčeky boli síce vyzdobené skromnejšie, zato pod nimi bolo kopec darčekov. Ale čo bolo najdôležitejšie, doma konečne zavládol pokoj.
Dlhé rady kedysi aj dnes, rozdiel bol však niekde úplne inde
Počas socializmu sa v obchodoch čakalo aj dlhých radoch nielen na banány či citrusové plody, ale dokonca aj na mäso. Niektoré potraviny boli dokonca na prídel. Pamätáte sa, ako ste si nemohli zobrať napríklad dve kilá banánov, lebo na ostatných by už neostalo? Exotické ovocie bolo jednoducho luxus, ktorý sa do našich končín dostal len zriedka. „Mandarínky sa k nám vozili najmä na Mikuláša, pred Vianocami prišli aj pomaranče a banány. Lenže kúpiť si toľko, koľko ste chceli jednoducho nešlo,“ hovorí Janette, ktorá si zaspomínala na časy spred vyše tridsiatich rokov. Aj dnešné obchody sú síce plné ľudí, ktorí tvoria pred pokladňami dlhé rady rovnako ako kedysi, teraz majú ale ľudia plné košíky tovaru, na aký by pred revolúciou čakali márne.
Vianočné stromčeky
Za socializmu mala väčšina rodín živé stromčeky, ktoré sa dali vtedy zohnať bez väčších problémov. Mnohí si ich šli odrezať priamo do hory, pretože vtedy sa tento druh „nakupovania“ až tak nesledoval a netrestal.
Niektoré rodiny si však už zadovážili aj umelé stromčeky, ktoré však pripomínali skôr metly či nejaké pomôcky na umývanie riadu.
TOTO nám za socíku chýbalo. Zaspomínate si ešte na nedostatkový tovar v obchodoch?
Ozdoby za socializmu
Svetelné reťaze – veľký výber síce nebol, za to boli naše, československej výroby a ľudia sa nebáli nechať ich zasvietené aj celú noc. Spomínate si ešte na hríbiky, zvončeky, šišky, snehuliakov, stromčeky či len také obyčajné podlhovasté? A takmer všetky boli v štyroch maximálne piatich farbách, bez blikania. Zvláštne nebolo ani to, že niektorí ľudia si namiesto svetelných reťazí dávali na stromček normálne sviečky, na ktorých zapaľovali oheň.
Sklenené ozdoby – také, aké poznáme v súčasnosti rozhodne neboli. Boli v prvom rade jednoduché, a nie raz doslova gýčové. Však kto si nespomenie na fúkaných Mikulášov, pripínacie šišky so „sukničkami“, sklenené vtáčiky s umelými chvostami, pestrofarebné postavičky z guličiek, rozličné zvončeky s obrázkami.
Sklenené gule a kvapky – mnohé boli oveľa skromnejšie vyzdobené ako tie súčasné, nie raz doslova gýčové, na jednoduchom vianočnom stromčeku ale vynikali, pretože boli dosť veľké a tiež pestrofarebné.
Špice na stromčeky – jedinečné ozdoby, ktoré sa nedali prehliadnuť, pretože boli na najvyššom mieste a osamote. Aj tie boli iné ako v súčasnosti, ba mnohé mali pripomínať dobu, v akej sa žilo, lebo mali tvar päťcípej hviezdy.
Salónky a čokoládové kolekcie – kedysi boli mimoriadne populárne a vianočný stromček si bez nich väčšina domácností ani nedokázala predstaviť. Mnohé však do Vianoc ani nevydržali, pretože deti ich stihli pojesť. Dnes si ich už vešia na stromček iba veľmi málo domácností, čím najmä deti oberajú o čaro tajomného vyprázdňovania sladkých ozdôb.
Rozličná iná výzdoba – na vianočnom stromčeku boli pomerne populárne aj umelé skladacie snehové vločky, mnohí mali zase na vianočnom stole postavený skladací plechový stromček, na podstavci ktorého boli štyri sviečky a teplo z plameňa z nich rozkrútilo vrtuľu na jeho vrchole. Na nej boli zavesené guličky, ktoré udierali do zvončekov a tým dotvárali vianočnú atmosféru.
Komunistickí pohlavári dovolili za socializmu sláviť Vianoce ako sviatky pokoja a mieru, pretože kresťanské, ako ich poznáme dnes, boli zakázané. Ľudia ich aj napriek tomu vnímali ako najkrajší kresťanský sviatok v roku, čomu zodpovedali aj vyzdobené stromčeky v ich domácnostiach, a napriek nie veľkým zárobkom i množstvá darčekov pod nimi. Boli to jednoducho sviatky, kedy bola rodina pohromade, vládol pokoj a každý sa usiloval byť k svojmu okoliu ešte milší ako bol po celý rok.
Čo poviete, nestálo by za to, najmä v tejto hektickej a na dobré medziľudské vzťahy nežičlivej dobe, vrátiť sa o aspoň 30 rokov naspäť?
Jozef Uhlárik
