V piesni legendárneho speváka Karla Gotta sa spieva „Čas letí ako bláznivý“, a presne toto prirovnanie sa dá použiť prakticky na všetko okolo nás. Platí to ale aj o technike, ktorá napreduje azda míľovými krokmi. Kto by si za čias socializmu predstavil, že bude mať doma také technické „vychytávky“ aké máme dnes?
V socialistickom Československu nenapredovala technika tak rýchlo dopredu ako na „zaostalom“ Západe, napriek tomu sme mali u nás niektoré výrobky, za ktorými je nám ľúto ešte aj dnes. A domáce spotrebiče boli naozaj naše, domáce, pretože s dovezenými sa naši ľudia stretli iba zriedka. Na pultoch v obchodoch prevládali značky ako ETA, Tesla, Orava, Emgeton, ale aj Calex či Tatramat. Za kvalitou ich výroby si v súčasnosti povzdychne nejedna zrelá gazdinka, pretože vydržali funkčné, až na pár drobných opráv, aj niekoľko desaťročí.
Až takmer 50 kg televízor
Do roku 1974 sa u nás používali iba televízory s čierno-bielym obrazom, ale v roku 1974 prišla firma Tesla s modelom prvého farebného televízora. Vtedajšia Tesla 4401 mala aj na to obdobie doslova neuveriteľné parametre. Jeho hmotnosť bola 46 kg a cena sa vyšplhala na v tom čase astronomických 12 400 Kčs (cca 410 eur). Aj preto si bežné rodiny, ktoré v továrňach zarábali podstatne menej, mohli dovoliť farebný televízor až o pár rokov neskôr.
Od gramofónov po walkmany
Spomínate si ešte na gramofóny? V ktorej rodine by sa za minulého režimu jeden nenašiel? Neskôr sa dostali do módy magnetofóny na veľké kotúče, ktoré neskôr nahradili „kazeťáky“. Na začiatku osemdesiatych rokov prišli do módy walkmany, ktorý túžil mať azda každý tínedžer. Pre tých dnešných, ktorí sú naučení na MP3 prehrávače, je to nepredstaviteľný prístroj.
Automatické práčky ako vojaci
Prvé práčky sa v Československu síce začali vyrábať už začiatkom 50-tych rokov, skutočnou revolúciou v praní bol ale rok 1968, keď Národný podnik Tatramat v Poprade prišiel na trh s automatickou práčkou, po ktorej takmer ihneď zatúžila každá gazdiná. Stal sa z nej taký hit, že sa museli pre záujemcov vytvoriť poradovníky. Čo na tom, že niektoré automatické práčky pri praní doslova pochodovali po celej kúpeľni ako vojaci na „buzerpľace“? Hlavné bolo, že prali a žena pri nich nemusela stáť.
Tí šťastnejší mali naparovačku
Nezabudnuteľná je aj hranatá žehlička kosodĺžnikového tvaru ETA 211, ktorá sa koncom 60. rokov mohla pýšiť asi najväčšou žehliacou plochou na svete. Jej dizajnérom bol český rodák Stanislav Lachman. Pri práci sa dala pohodlne odstaviť na bok, na svoju najdlhšiu stranu. Častejšie si však mohli gazdinky kúpiť klasické tvary žehličiek, ktoré sa používajú dodnes. Tí šťastnejší sa tiež mohli pochváliť napríklad modelom s naparovaním značky Rowenta z bývalej NDR.
Jozef Uhlárik
