Hokejová Nitra po výhre v Nových Zámkoch opustila poslednú priečku. Moje zvedavé otázky som položil kreatívnemu a šikovnému útočníkovi, ktorý prišiel do Nitry z USA, kde žije a kde hokejovo vyrástol, ale na Slovensku je doma! Myslím si, že fanúšikovia uvítajú možnosť „spoznať“ pohyblivého forwarda. Tak slovo dalo slovo a vznikol tento pekný rozhovor. Poďte sa zoznámiť s Phillom KNIESOM.
Phill, pri pohľade na tabuľku sme videli len pred pár dňami Nitru na poslednom mieste. Sklamanie fanúšikov je veľmi veľké a rozčarovanie neskrýval ani Antonín Stavjaňa. Skús zhodnotiť doterajšie pôsobenie minuloročného finalistu a vicemajstra v aktuálnej sezóne z tvojho pohľadu, a prečo sa nám nedarí. Sú naozaj všetci tak výrazne lepší?
Ťažko je určiť len jednu vec, prečo sa nám nedarí. Je ich viac. Myslím, že raz nás v zápase trápi jedna herná činnosť a ďalší zápas niečo iné. Ale dá sa vo všeobecnosti povedať, že je veľa zápasov, ktoré neodohráme celých 60 minút. A v tých momentoch, keď vypustíme našu hru a sústredenie, aj keď len na malú chvíľu, tak super to okamžite využije a trestá. Toto nám najviac škodí. Nedá sa vôbec povedať, že všetci sú výrazne lepší, no my si sami ubližujeme v zápasoch, v ktorých sme aj častokrát lepší ako súper. Je to obrovská škoda.
V čom podľa teba ale zaostávame najviac? Zdá sa, že kondične na tom nie sme až tak zle, aby sme nedokázali udržať zápas vo svižnom tempe celých 60 minút.
Súhlasím, že kondične na to máme. Ale, ako som hovoril, tie chvíle, keď sa zrútime nás najviac ohrozujú. Do veľkej miery je to frustrácia a potom to zle vplýva na psychiku hráča, kopia sa zbytočné chyby.
Z mužstva odišli hráči ako Nemec (draftová dvojka NHL, New Jersey Devils), Samuel Buček (česká najvyššia súťaž, za HC Oceláři Třinec), a zdá sa, akoby Nitre chýbali strelci. V čom je problém nepremieňania toľkého množstva šancí?
Určite taký kaliber hráčov je ťažko nahradiť. Ale preto musíme kolektívne tých gólov dávať viac a musí sa zapojiť každý útok. Tých šancí tiež je dosť a je ťažko povedať, v čom je problém, prečo nevychádzajú podľa našich predstáv. Niekedy možno chýba skúsenosť konkrétneho hráča v danom okamihu, alebo stratil sebavedomie, ale je aj obrovské množstvo situácii, keď máme jednoducho smolu.
Mužstvo trápia zranenia dôležitých hráčov. Do akej miery má tento fakt vplyv na výsledky?
Samozrejme, zranenia nám nepomáhajú. Určite je ťažké pre trénerov spraviť zostavu, keď nie sú všetci k dispozícii a aj vhodne doplniť spoluhráčov, keď chýba niekto, s ktorým máš na ľade chémiu. Ale nedá sa na to vyhovárať, je to súčasť hokeja.
Pod paľbu kritiky sa dostali hráči, ktorí k nám prišli zo zámoria, vrátane teba. Tréner Stavjaňa v jednom zo svojich vyjadrení povedal, že sa práve od nich očakáva viac. Ako sa vyrovnávaš s tým, že sa na teba kladú vyššie nároky, nezväzuje ti to ruky? Ako túto kritiku vnímajú tvoji kanadskí spoluhráči?
Prijímam kritiku, je správne, že také sú očakávania a som rád, že tréner aj vedenie sú úprimní v tomto. Určite sme si všetci predstavovali viac aj od seba a viem, že sme z toho sklamaní. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme sa zlepšili a chceme potvrdiť, že sme hráči, ktorých si predstavovali!
Ľudia často vo svojich komentároch píšu, že hráčom chýba srdce na ľade. Súhlasíš s nimi?
Vôbec nie! Verím, že všetci hráči dávajú do zápasov všetku silu a energiu. Vidím totiž každý deň, ako sa pripravujeme a ako sme dobití po zápasoch. Vieme, že sa nám nedarí, ale nedá sa to pripisovať tomu, že by sme nehrali srdcom. Veľmi chceme vyhrávať a nezáleží na tom, proti komu nastúpime!
Pristavím sa na chvíľku pri nitrianskom publiku. To má na Slovensku výbornú povesť a často sú v domácom prostredí šiestym hráčom na ľade. Do akej miery vnímaš počas zápasu reakcie divákov? Dokážeš zablokovať atmosféru a sústrediť sa len na svoju hru?
Keď mám byť úprimný, tak úplne zablokovať sa to nedá. Ale je to paráda a rád to vnímam. Je to cítiť a fakt ťa to motivuje. Samozrejme, na ľade sa sústredíš na hru, ale aj keď tých ľudí nevidíš, určite ich počuješ, hlavne, keď je v zápase nejaký veľký moment. Oni vedia vycítiť, kedy nás treba hnať vpred a kedy zabrať. Je to veľká pomoc.
Presilovky tvoria dôležitú časť úseku hry a dnes často práve tie rozhodujú zápasy. Tie nám tiež bohvieako nejdú, často sa hráči ponúkajú na streľbu. Čo vám ako hráčom najčastejšie vyčíta tréner?
Asi viac sa tlačiť do striel, tečujeme málo pukov, alebo urobiť priamo ťah na bránu. Niekedy máme príliš veľa prihrávok, sme v rohoch a nedostaneme sa ani k strele. Keď to moc kombinačne nejde, tak strely musia byt prioritou a z toho niečo vždy príde. Máme šikovných hráčov, ktorí vedia tie puky dorážať.
Keby si mal ako hráč, ktorý je v podstate neovplyvnený, porovnať trénera Stavjaňu a Sejejsa, v čom sa ich práca líši? Skús fanúšikom priblížiť hlavné rozdiely, ktoré vidíš v tréningových procesoch počas pôsobenia jedného a aj druhého.
Najväčší rozdiel v tréningových procesoch, by som povedal, je ten, koľko strávime času na ľade. Sejejs sa snažil na ľade veľa vysvetľovať a ukázať nám systémové veci počas tréningu. To nám niekedy narúšalo tréningové tempo a mohli sme byť dlhšie na ľade. Stavjaňa spraví radšej kratší tréning, ale vo veľmi vysokom tempe a intenzívnosti, a systémové veci si radšej preberáme vopred pri tabuli, alebo na videu v kabíne.
Na Slovensko si prišiel zo zámorskej hokejovej školy. Ako ty vnímaš našu slovenskú ligu v komparácii s tou v Amerike? Čo je u nás dobré a nie je tam a čo by si naopak ty privítal u nás?
Ťažko sa porovnáva Univerzitná súťaž s profesionálnou. V NCAA sú mladí a šikovní hráči, takže tá hra má rýchlosť a šťavu. Hráči mladého veku a dobrej kvality sú tu tiež a pridávajú sa k starším, ktorí majú už veľa skúsenosti a tvoria hru na vysokej úrovni. Predsa len, hru tu ovplyvňuje aj väčšie klzisko. Tu sú, napríklad, zápasy vonku oveľa bližšie ako tam, keď sme cestovali za zápasmi cez celú Ameriku. Ale je to skvelé si zahrať hokej na takej úrovni a pri tom vyštudovať prestížny titul, ktorý ti pomôže do budúcnosti. V tom je veľká výhoda.
Hokejovo si odmalička vyrástol v USA. Rozprávaš plynule po slovensky, nakoľko si synom slovenských rodičov. Si tiež držiteľom slovenského pasu. Navštevoval si Slovensko pred pôsobením v Nitre?
Áno, už veľakrát! Keď som bol mladší, tak s rodinou sme chodili raz, alebo dvakrát do roka. Kde už s bratom sme trochu vyrástli, tak to nebolo už tak jednoduché a časté aj kvôli povinnostiam, ale sme ešte prišli tak každý druhý rok.
Ak mám dobré informácie, je známe, že tvoj brat reprezentoval USA na olympiáde v Pekingu. Čo hovorí na tvoj slovenský angažmán v Nitre? Podporuje ťa? Sleduje zápasy? Radí ti?
Tešil sa zo mňa, že sa vrátim na Slovensko, a že vyskúšam súťaž aj v Európe. Samozrejme, podporuje ma a radí, keď sa dá. Tiež ma nabitý program na Univerzite, ale občas stihne pozrieť zápas. Bývalo obdobie, kedy sa učil od mňa, ale už je to viac naopak, haha.
Ako sa ti páči v Nitre a ako si strávil sviatky?
Nitra sa mi veľmi páči! Pekné mesto a máš tu všetko. Aj to mám blízko domov za rodinou v Bratislave. Sviatky som teda strávil u starých rodičov v Bratislave. Je to užasné môcť byť s nimi viac času.
Aké sú plány Philla Kniesa ohľadom ďalšieho pôsobenia? Vieš si predstaviť pokračovať v Nitre aj tú nasledujúcu sezónu?
Nerozmýšľal som moc o ďalšej sezóne. Máme veľkú zodpovednosť teraz pred sebou vytiahnuť Nitru v tabuľke vyššie a celý fokus je iba na tom. Ale poviem, že videl by som sa v nitrianskom drese aj v budúcnosti. Verím totiž, že po ťažšom období sú vyhliadky na dobre časy. Bolo by naozaj skvelé byť súčasťou tých hráčov, ktorí sa po roku nevzdali a otočili nepriaznivé obdobie na úspešnú budúcu sezónu!
Tento ročník je model súťaže nastavený tak, že posledné mužstvo automaticky zostupuje do nižšej súťaže a bude musieť o návrat bojovať. Ciele teamu sa zrejme trošku zmenili z tých, ktoré boli na začiatku sezóny. Momentálnou prioritou je teda vytiahnuť Nitru na vyššie miesta, ale aké sú ambície Nitry, ak nejaké ešte vidíš? Zabojuje Nitra o play-off?
Cieľom je vyhrať každý zápas, do ktorého nastúpime. Samozrejme, máme stále dosť zápasov na to, aby sme sa ešte dostali do play-off, prípadne aspoň do kvalifikácie a zabojovali o účasť vo vyraďovacej časti. O zostupe nebudem ani hovoriť.
Po víťaznom zápase so silnými Novými Zámkami sme sa odlepili od dna tabuľky. Čaká na nás Banská Bystrica a potom doma Michalovce. Čo bude podľa teba rozhodujúce, aby sme sa mohli tešiť z výhry vonku aj doma práve s týmito súpermi?
Musíme hrať aktívne a zodpovedne. Keď hráme v dobrom tempe a správne tak to pôjde. Šancí vďaka útočnej kreativite bude dosť, oni prídu, ale nemôžeme si vymýšľať čo chceme. Musíme hrať, čo si povieme.
Je o tebe známe, že si veľmi pohyblivý hráč, nebojíš sa predbránkových súbojov a odovzdávaš maximum. Je niečo, s s čím ty sám nie si spokojný v rámci svojej hry, a čo by si chcel zlepšiť?
Verím, že všetko, čo robím sa da zlepšiť, aj silne silné stránky, ktoré mám. Hokej už je o veľkom pohybe a rýchlosti, a tým smerom to bude ešte viac pokračovať, tak na tom stále pracujem. Rád by som dával viac gólov, tak určite chcem strelu a zakončenie zlepšiť, to je tiež moja priorita.
Nitru čaká finálový turnaj Kontinentálneho pohára, ktorý sa bude hrať v Angers. Aké šance vidíš pre Nitru?
Nepoznám tých súperov moc dobre, okrem Asiago, ktorí tu boli, ale určite všetci budú kvalitní. Bude to náročné, ale keď budeme hrať s našimi silnými stránkami, ktoré naše mužstvo má, tak nevidím dôvod, prečo sme by neboli úspešní.
Komentátori majú zmätok vo vyslovovaní tvojho priezviska. Niektorí ťa volajú „Nís“, iní „Knies“, dokonca som započul aj „najs“. Buď taký dobrý a upresni im výslovnosť svojho mena 🙂
Po slovensky „Knies“ je správne! Tak ako sa píše, aj sa vyslovuje. Ale v Amerike to nevedeli povedať, tak tam sme sa dohodli že ma budú volať „Najs“.
Ako tráviš svoj voľný čas?
Snažím sa ho využiť, keďže posledných päť rokov som pri hokeji študoval a nebolo ho moc veľa. Ešte si preberám nejaké veci, aby som to nezabudol, ale určite je viac toho voľného času. Dovoľuje mi to mať príležitosť sa zaoberať viac svojim telom a mojimi výkonmi. Veci ako strava, regenerácia, mentálny tréning, atď. S tým mi pomáhajú starší hráči, čo už dlhšie hrajú profesionálne, aj realizačný tým. Samozrejme, sledujem brata a kamarátov v rôznych ligách a ešte pozerám iné športy, hlavne NFL. Keď je predĺžené voľno, tak zvyknem tráviť čas s rodinou, alebo cestujem a spoznávam viac z Európy.
Obľúbená hudobná skupina/interpret?
V poslednom období najviac počúvam Machine Gun Kelly a Morgan Wallen. Sú na úplne opačných koncoch hudobného spektra, ale obaja sú užasní. 🙂
Jedlo, ktoré nikdy neodmietneš?
Bryndzové halušky a sushi.
Máš nejaké zvláštnosti ako sú rituály pred zápasom, ktoré ti prinášajú šťastie?
Nepovedal by som, že mám rituály na šťastie, ale viac sa zameriavam na to, aby som sa cítil pripravený k tomu, čo príde fyzicky a psychicky. Zápasy bývajú ťažké. Cez hymnu rozmýšľam nad všetkým, za čo som vďačný a to ma veľakrát ukľudní pred veľkým zápasom.
S kým si v kabíne najviac rozumieš?
Ťažko vybrať jedného, máme dobrý kolektív a snažím sa vychádzať s každým dobre. Bývam vedľa pár Kanaďanov, tak trávim s nimi aj viac času. Ešte z Lackom a Solenským si rozumieme tým, že sme prišli z podobného prostredia v NCAA.
Kto má v kabíne z hráčov najväčší rešpekt?
Určite naši starší a skúsení hráči, čo už vyhrali titul alebo hrali v najvyšších súťažiach, či v Európe alebo aj v Amerike v NHL. Hráči ako Švárny, Hrnka, Mezei, Pupák, O´Connor.
Zadaný/single?
Single!
Na záver by som ťa chcel poprosiť, o pár slov k fanúšikom a našim čitateľom, ak je niečo, čo by si im chcel povedať, tak nech sa páči.
Nedá sa to dať do slov, ako sme vďační za vašu podporu, aj keď v posledných zápasoch sa da povedať, že sme si ju nezaslúžili. Ukazujete, čo to znamená milovať hokej a svoje mesto. Keď už za nič iné, tak iba za to, by som vedel dať celé srdce do toho. To neexistuje všade, a v Amerike môžu iba snívať o takej atmosfére. Môžete byť na to hrdí. A od nás môžete čakať, že dáme všetko za Nitru, aby sme ešte zachránili túto sezónu a spravili z nej úspešnú.
S Phillom Kniesom sa rozprával športový fotograf a redaktor Mário Jarolím Šturdík.
Foto: Mário Jarolím Šturdík
