Patrí jej titul historicky prvej slovenskej Playmate roka 2007. Dlhé roky úspešne pôsobí v modelingu a je v ohnisku pozornosti mediálneho diania. Úspešná a krásna rodáčka z Nitry Eva Cifrová.
Eva, ako sa ti darí tieto dni? Ako sa cítiš s príchodom jari?
E: Jar je pre mňa najkrajším obdobím v roku a keď počujem čvirikať vtáčiky, tak mi až srdce zviera šťastím. Milujem to ožívanie prírody a mám pocit, že ožívam s ňou.
Ani sa nenazdáme a máme tu horúce letné dni. Chystáš sa do nejakej obľúbenej destinácie?
E: S maminkou chcem ísť do Egypta, pretože je to jej obľúbená destinácia, s kamoškami do Malagy, ktorú vybrali baby, ale ja by som veľmi chcela ísť do Mexika, Thajska alebo na Zanzibar. Uvidím, čo sa mi podarí. Obľúbenú destináciu nemám. Rada chodím na nové miesta, kde som ešte nebola. Bolo by mi ľúto chodiť na jedno a to isté miesto, keď vo svete je toľko krásy.
Na tvojom Instagrame je zopár fotografií z Malorky. Čo máš na tomto stredozemskom ostrove najradšej?
E: Na Malorke boli krásne pláže, ktoré som mala možnosť vidieť mimo hlavnej sezóny a užiť si ich bez davu ľudí. Každý deň sme išli na nové miesto.
Máš nejakú závislosť, ktorej by si sa chcela zbaviť?
E:Veľmi by som sa chcela zbaviť závislosti na sladkostiach.
Hana Repová: Vždy musíme nájsť silu opäť vstať, zo zeme nevidíme šance, ktoré nám život ponúka
Si známou milovníčkou zvierat. Mala si zvieratko už ako malá? A ako to máš dnes s domácimi miláčikmi?
E: Začalo to škrečkom, ktorého nám kúpili rodičia. Potom som domov nosila zatúlané zvieratká a keď som mala 14 rokov, priniesla som šteniatko nemeckého ovčiaka. Vedela som, že keď raz vyrastiem a budem bývať sama, kúpim si nemeckú dogu. To sa aj stalo a Lilko sa dožil prekrásnych 11 rôčkov. Popri ňom som brala z útulkov staručkých a hendikepovaných psíkov na dožitie u mňa, alebo psíkov do dočasky. Týždeň pred Lilinkovou smrťou som zachránila iba 3 týždne staré mačiatko, ktoré mi robilo radosť v tom najťažšom období, lebo Lilkova smrť mi zlomila srdce. Z útulku som adoptovala ďalšie mačiatko a tretie prichýlila z ulice.
Videla si niekedy v nejakom človeku/osobnosti svoj vzor? Bol niekto tvojou veľkou inšpiráciou?
E: Áno. Sú to moji rodičia.
So vzormi sa spája náš osobnostný rast. V ktorom období života si cítila, že si prešla zmenou? Možno to bola situácia alebo skúsenosť ktorá ťa nejakým spôsobom navždy poznačila.
E: Myslím si, že človek sa mení celý život a každá situácia ho formuje, či si je toho vedomý alebo nie. Každý človek, ktorého v živote stretneme, nám niečo odovzdá. Preto sa snažím stretávať s ľuďmi, ktorí ma vedia obohatiť svojimi názormi, postojmi a vedomosťami. Aj to je dôvod, prečo si myslím, že by ľudia mali cestovať a vidieť rôznorodosť v kultúrach a spôsobe žitia.
Veľa ľudí sa zaujíma o spirituálne záležitosti, tzv. duchovno, menia spôsob svojho života. Zmenila by si niečo v tom svojom zaužívanom rytme?
E: Zmenila by som hlavne starostlivosť o telo. Kedysi som aktívne cvičila a posledné roky nemám žiadnu energiu. Podarilo sa mi nájsť aj príčinu, ktorou je potravinová intolerancia. Verím, že teraz sa to už zlepší a ja sa vrátim k aktívnejšiemu životu. Snažím sa nemať klapky na očiach a vidieť aj to, čo je vpravo i vľavo, aby som bola otvorená novým veciam a ničoho sa nebála. Strach vie paralyzovať, ale ja chcem ísť ďalej, učiť sa nové veci. Naučila som sa robiť veci tak ako ich cítim a neriešiť, čo si o tom myslia iní.
Medituješ?
E: Pre mňa je meditácia pobyt v prírode. Asi aj preto bývam pri lese.
Čo ťa na živote najviac baví?
E: Rôznorodosť momentov a zážitkov. Nie vždy mám rada, ak je niečo úplne dokonalé. Použijem príklad z dovolenky na Filipínach. S priateľom sme cestovali skútrom na pláž a zrazu začalo pršať. Ja som sa nechcela ukryť pred dažďom, ale pokračovať ďalej. Cítiť ten dážď, vôňu prírody, vidieť ju ako sa odrazu mení. Chvíľami sme sa brodili zatopenými miestami a ja som bola vtedy najšťastnejšia. Nebyť toho dažďa, viem, že by som na tú cestu na pláž zabudla. Takto ju mám v spomienkach ako niečo úžasné.
A čo tvoj partnerský vzťah? Pôsobíš, že si v ňom šťastná a ukotvená.
E: Áno, máš pravdu. Sme spolu už vyše 6 rokov a je to super.
Čomu sa aktívne venuješ vo voľnom čase? Máš nejaké hobby, prípadne svoj osvedčený návod na psychohygienu?
E: Momentálne ničomu špeciálnemu. Cestovanie a príroda je moja psychohygiena.
Čo si pochopila za posledné roky od momentu, kedy svet zachvátili globálne zmeny v súvislosti so šírením vírusu?
E: Možno nebrať niektoré veci ako samozrejmosť.
Aké sú tvoje pracovné plány a spolupráce na tento rok?
E: Následkom kovidu a vojny na Ukrajine, sme museli pozastaviť jarnú kolekciu dámskych a detských topánok. Je to pre mňa frustrujúce, pretože je za tým veľa práce, financií a času. Tieto dni to riešime a verím, že nájdeme spôsob ako pokračovať.
Ak by si mala čarovný prútik, čo by si v našom svete hneď a zaraz zmenila?
E: Ako prvé by bolo, aby môj Lilinko žil rovnako dlho ako ja. S jeho stratou sa nedokážem vyrovnať. Aby žiadne zvieratko na svete netrpelo, čiže by sme všetci boli vegáni:-) A hneď potom by som vymazala ochorenia a zlobu. Ja by som si vlastne vytvorila jeden šťastný svet.
Ktoré miesta v Nitre máš najradšej? Kam sa vždy rada vraciaš?
E: K mojim rodičom na Klokočinu. Ale milujem celú Nitru, pretože som tam vyrastala, túlala sa s kamarátmi, prežívala prvé lásky a priateľstvá. Pre mňa je nostalgia vždy, keď sa vrátim do Nitry. Občas mi je až ľúto vidieť ako sa niektoré miesta menia. Aj keď sú krajšie, modernejšie.
Čo by si zaželala čitateľom Nitranovín, čiže konkrétne Nitrančanom?
E: Milujem nitránčinu! Tak nech ste šeci na porádku, zebrali sa na prechádzku, aj keď sa vám neste, hoci aj čil a pokukali šecko pekné nášho mesta a zapamatuvali si to tak jak já. Lebo Nitra je najvác!
Ďakujem za rozhovor.
Pýtala sa Brigita Tarinová, foto:EC
