19.8 C
Nitra
nedeľa, 22 mája, 2022

M. Slosiarik: Som zvedavý, čo urobí s preferenciami obranná zmluva s USA

Preferencie koaličných aj relevantných opozičných strán sa podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus aktuálne javia ako relatívne stabilizované, otázkou je, či ich nerozhýbu nové témy.

„Sám som zvedavý, čo s nimi spraví téma obrannej zmluvy s USA,“ povedal Slosiarik v diskusii o dlhodobých trendoch vo vývoji podpory politických strán v TASR TV.
      

Určitý tlak na preferencie koaličných strán mohol podľa neho v posledných týždňoch vzniknúť aj v dôsledku zmätočnosti niektorých pandemických opatrení. „Otázne je, či sa to bude prejavovať v preferenciách alebo v tom, že časť voličov jednoducho rezignuje. Mám pocit, že voliči, ktorí chceli prejsť od podpory koalície k podpore opozičných strán, už to urobili,“ konštatoval Slosiarik.
      Dodal, že pokles podpory vládnych strán v období od volieb v roku 2020 sa v plnej miere nepremietol do rastu opozičných a mimoparlamentných strán. „Časť voličov, ktorá prestala podporovať napríklad OĽANO, dnes nevolí nikoho. Vyčkávajú,“ povedal.

Slovensko nesplnilo 16 z 21 odporúčaní protikorupčného orgánu Rady Európy
      

Strana Igora Matoviča podľa neho niesla hlavnú zodpovednosť za boj s pandémiou, a navyše sa jej najmä v roku 2020 nedarilo realizovať priority svojho programu. „OĽANO dnes už až tak výrazne neklesá. Má preferencie na úrovni ôsmich percent a osobne mám pocit, že OĽANO sa akoby vrátilo k pevnému jadru svojich voličov,“ poznamenal Slosiarik.
      

Mimoriadne silný nástup na politickú scénu sa v druhej polovici roka 2020 podaril Hlasu-SD, ktorý ho ukončil ako preferenčný líder s podporou takmer štvrtiny voličov. V roku 2021 však časť tejto podpory stratil. „Naopak, kontinuálne rástol Smer-SD. Táto strana dokázala z menej ako desiatich percent vystúpať na približne 15 percent,“ uviedol Slosiarik.

Právnička Laššáková: Zadržaním Fica sa stal Matovič šéfom volebnej kampane Smeru-SD

Rastie Republika
      

SaS podľa neho výrazne stúpala v roku 2020, v nasledujúcom roku jej podpora mierne klesla na približne 11 až 12 percent. „Napriek tomu je to dnes najsilnejšia koaličná strana a zdá sa, že s relatívne stabilizovaným elektorátom. Z môjho pohľadu, ak by sa mala niečoho obávať, tak iba toho, že by sa objavila nejaká šťuka tejto časti politického spektra,“ konštatoval Slosiarik.
      Hnutie Sme rodina podľa Slosiarika dosahovalo v roku 2020 až dvojciferné preferencie, prešlo však preferenčnou krízou krátko po vzniku Hlasu-SD. „Napriek odchodu časti voličov k Hlasu-SD sa im preferencie podarilo stabilizovať, aj keď nie na veľmi bezpečnej úrovni šesť až sedem percent,“ zhrnul Slosiarik s tým, že strana sa snaží dávať dôraz na sociálne témy.
      

Hnutie Za ľudí podľa Slosiarika aktuálne drží v jednotkách percent a nie desatinách to, že je súčasťou vládnej koalície, a teda je viditeľné. Naopak, Progresívne Slovensko má dobrú šancu v nasledujúcich voľbách postúpiť do Národnej rady SR, aj keď je jeho podpora limitovaná orientáciou na liberálne témy v kultúrno-etických otázkach. KDH podľa Slosiarika dosiahlo v prieskumoch päťpercentnú hranicu, stále však nenašlo spôsob, ako čerpať z poklesu vládnych strán. Nová menšinová strana Aliancia zasa zatiaľ nedokázala dostatočne „predať“ agendu spájania sa a spolupráce politikov z SMK a Mosta-Híd.  
      

„Slovenská národná strana čaká na chybu Pellegriniho, Smeru, možno čiastočne Republiky,“ poznamenal Slosiarik. Z dvojice Ľudová strana Naše Slovensko a Republika má podľa neho väčší potenciál rastu práve Republika.

Zdroj: TASR

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články