Čo by ste povedali na príbehy, ktoré šokujú a dojímajú zároveň? Príbehy napadnutia kvôli sexuálnej orientácii, alkohol, drogy, násilie? Že nie sú vhodné pre slabšie povahy? A možno sa práve s takými príbehmi stretajú vaše deti. Naši tínedžeri. Vedeli ste, že do súťaže Panta Rhei Award 2022 bol nominovaný silný tínedžersky román s témou, na ktorú sa často pozeráme cez prsty a radšej o nej nerozprávame? O tejto knihe, ale i o ďalších zaujímavých témach som sa porozprávala s jej autorkou Kristínou Ježovičovou.
Kristínka, všimla som si, že viaceré knihy ste tvorili v spoluautorskom tandeme. Spolupracovali ste takto napríklad s Evou Hraškovou, Michaelou Mihokovou, Luciou Braunovou. Čo vám takáto spolupráca prináša?
Veľa inšpirácie a podnetov, nových pohľadov na niektoré situácie, ktoré sa odohrávajú v životoch hrdinov. Každá z autoriek má niečo iné za sebou, čítajú niektoré rovnaké knihy ako ja, ale aj iné, ktoré formujú čitateľský i pisateľský vkus. Takéto spolupráce sú veľmi veľkým obohatením, nielen autorským, ale aj ľudským.
Patríte k 50+? Aké sú vaše šance na trhu PRÁCE? Hovorí o tom kariérna mentorka Dáša POLIEVKOVÁ
Ak by ste mali porovnať prácu v tandeme a samostatné písanie, ako by ste to popísali?
Obe písania majú svoje čaro. Práca v tandeme sa podobá na spoločenský tanec vo dvojici. Dbáme na svoj tanečný priestor, premýšľame o ďalších krokoch, niekedy myslíme na to, aby sme si nešliapli na špičky, ale často sa aj prekvapujeme zaujímavými kreáciami, raz vedie jedna a potom druhá a niekedy aj obe naraz, nakoniec vybrusujeme našu choreografiu. Samostatné písanie je pre mňa o niečo hĺbavejšie, viac intímne a akoby necenzurované. Hranice únosnosti mám posunuté, takže sa nemusím pozerať na to, ako ďaleko zájdem pri určitých situáciách v deji.
Píšete nielen pre dospelých, ale aj pre mladých čitateľov. Vyšli vám tri silné tinedžerské romány. Jeden z nich Nelám mi srdce bol dokonca nominovaný v súťaži Panta Rhei Award 2022. Aká bola vaša reakcia na nomináciu?
Neverila som vlastným očiam, ušiam, ani mozog to spočiatku nespracoval. Svedčia o tom nečakané výkriky radosti, ktoré pobavili celú rodinu. Nominácia v Panta Rhei Awards odzrkadľuje fakt, že kniha Nelám mi srdce zaujala a dostala sa medzi čitateľov, z čoho sa veľmi teším. Najmä kvôli tabuizovaným témam, ktoré v YA príbehoch riešim a o ktorých je potrebné hovoriť.
V knihe Nelám mi srdce sa môžeme stretnúť napríklad i s témou napadnutia kvôli sexuálnej orientácii. Téma na ktorú sa často pozeráme cez prsty a radšej o nej nerozprávame. Prečo ste si takúto tému zvolili ?
Práve preto, čo ste napísali v otázke a mám medzi známymi ľudí, ktorí mali podobné skúsenosti s napadnutím v dávnejšej minulosti, a pozrime sa, čo sa deje v poslednej dobe… Ako sa vraví, história sa opakuje. Škoda, že nielen tá dobrá. Verím, že čítanie kníh dopomôže k väčšej tolerancii a empatii.
Dáša POLIEVKOVÁ: Veľký záujem medzi mladými ľuďmi je o prácu, kde sa MENEJ pracuje a VIAC zarába
O vašej knihe pre mládež Nevyslovené by sa dalo povedať, príbeh, ktorý šokuje a dojíma zároveň a pritom nie je vhodný pre slabšie povahy. Zdá sa, že tejto knihe nikto nie je normálny. Venujete sa v nej viacerým ťažkým témam – alkohol, drogy, násilie. Kde beriete inšpiráciu pre svoje príbehy?
Inšpirácie čerpám zo života, z mojich tinedžerských rokov, z kníh, ale aj z udalostí, ktoré ovplyvňujú každého z nás. Napríklad, knihu Nevyslovené som napísala bezprostredne po smrti Chestera Benningtona z Linkin Park, ktorý priznal, že bol v minulosti sexuálne zneužívaný, bral drogy, vyzeralo to, že sa z toho dostal… no žiaľ, spáchal samovraždu.
Ktorú zo svojich kníh máte vy najradšej a prečo?
Mám rada všetky svoje knihy, aj keď nie sú dokonalé – možno práve tú nedokonalosť mám na nich úplne najradšej, ale ku každej sa viaže trochu iná emócia a priniesla mi niečo iné do života. Zakaždým, keď sa na niektorú pozriem, spomeniem si, čo som cítila pri jej písaní. Niekedy radosť, inokedy relax, pri ďalšej smútok, ale aj nádej. Emočne ma najviac zničila a zároveň ma akosi zacelila kniha Nevyslovené.
Čo momentálne pripravujete?
Momentálne pripravujeme na vydanie ďalšiu knihu o mládeži. Bude o dievčati z veľmi zlých sociálnych pomerov, rodina sa o ňu nezaujíma, kašle na školu, no má talent na tanec. V knihe nebude chýbať ani milostná zápletka, keďže do triedy príde nový chalan, ktorý naopak pochádza z usporiadanej rodiny. Na svoje si prídu čitatelia, ktorý obľubujú drámu i lásku. Zatiaľ viac neprezradím, na mojich sociálnych sieťach sa dozviete čoskoro bližšie informácie.
Popri písaní sa venujete prekladom kníh. Ktorý jazyk je vašou dominantou? A aké knihy ste doteraz prekladali?
Na výške som študovala nemecký jazyk a literatúru, čiže nemčina. Dosiaľ som preložila tinedžerskú fantasy knihu Nemiluj ma, ktorá je zaujímavá gréckou mytológiou, historickú YA detektívku Kufor z neba a tri časti milej série pre deti o koníkovi Srdiečko.
Eva Hrašková: Keď po niečom veľmi túžiš, spojí sa celý vesmír, aby si to dosiahla
Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase, teda keď práve nepíšete alebo neprekladáte?
Venujem sa svojej rodine, pečeniu, chodím na prechádzky, sledujem seriály a filmy, veľmi veľa čítam a počúvam hudbu.
Máte nejaké životné motto?
Myslím si, že snívať je dôležité, ale snažím sa neulietavať, aby ma nebolel pád z veľkej výšky. V životopisnej knihe o sestrách Brontëových som objavila výrok od Charlotte a súhlasím s ním: Drž sa pri zemi, tam nehrozí ti pád.
Čo by ste odkázali našim čitateľom?
Raz sa ma v jednom rozhovore, tuším som mala vtedy vydané tri knihy, spýtali, čo by som odkázala čitateľom. Moja vtedajšia odpoveď je podľa mňa stále aktuálna: Čítanie je ako zákonom schválené nazeranie do cudzích okien. Avšak nie ďalekohľadom, ale exkluzívne a celkom zblízka. Preto čítajte a smelo nazerajte.
Pýtala sa Lucia Balagová
