Bežní ľudia zvyknú hovoriť, že jedným z najdôležitejších povolaní je byť lekárom či zdravotnou sestrou. Svoje o tom vedia všetci, ktorí majú problémy so svojím zdravím. Žiaľ, dnes sa stále vypuklejšie ukazuje, že chorými nie sú iba ľudia, ale aj samotné slovenské zdravotníctvo. A ako sa ukazuje, môže byť ešte horšie!
Na sociálnych sieťach sa z času na čas objavia skúsenosti bežných Slovákov s lekármi či zdravotnými sestrami, za ktorými prišli o pomoc. Smutné je, že zväčša sú to iba tie zlé, lebo tých je, zdá sa, viac ako tých dobrých. Mnohí sa sťažujú, že tí, ktorí im mali pomôcť, sa k nim správajú akoby boli menejcenní a nie raz ich pošlú domov nielen s nadávkami, ale, a čo je najhoršie, i poriadne nevyšetrených či neošetrených. Stalo sa to aj dvom ľuďom, ktorí napísali statusy na profil Nekŕmte nás odpadom a tam opísali svoje šokujúce príbehy.
„Dnes máme najhoršiu skúsenosť so slovenskou nemocnicou, čo sa dnes stalo, bolo úplne nevídané!“ píše na úvod statusu muž, ktorý má so správaním sa zdravotníckeho personálom tiež zlú skúsenosť. „Dnes večer sme dostali telefonát, že chlapec vo veku asi 12 rokov si rozrezal nohu, a že zákazník potrebuje okamžitú prepravu do nemocnice, s čím sme, samozrejme, nemali problém, prísť do domu osoby žiadajúcej o taxislužbu. Čo sa ku mne dostalo, keď moja žena odviezla pacienta do nemocnice, dieťa malo 12 cm ranu a 5 cm hlbokú a silné krvácanie a personál v kežmarskej nemocnici mal tú drzosť kričať na dieťa, ktoré bolo zranené, kým moja žena nešla po chlapcovu mamu, ktorá sa starala o svoje ďalšie deti a bol v sprievode člena rodiny,“ opisuje dej udalostí zrejme majiteľ taxislužby.
„Teraz majte na pamäti, že cestovné sa pridáva na km, keď sa moja žena konečne vrátila s chlapcovou mamou, nemocnica prinútila matku upratať krv!,“ napísal a položil ešte otázku: „Preto si platím zdravotne poistenie len preto, aby som bol zanedbaný a zhanobený?“ zakončil svoj štipľavý status poriadne nahnevaný majiteľ taxislužby, ktorý nevychádzal s údivu z toho, ako sa dokážu k malým pacientom, ale aj ich doprovodu správať zdravotníci, ktorí by im mali v prvom rade pomôcť a nie sa k nim správať akoby boli…
Zdravotníci opäť zlyhali! Ďalší neuveriteľný príbeh, ktorý zdravotníkom neurobil dobré meno
Ako je možné, aby sa takto správal človek k človeku?
Aj ďalší status opisuje nepochopiteľné správanie sa zdravotníkov. „Takto neľudsky bolo „postarané“ o moju babku v Žilinskej nemocnici,“ začína svoje rozprávanie pisateľ, ktorý opísal svoj zážitok z interného oddelenia žilinskej nemocnice. „Predstavte si slniečko, pláž, more a vy oddychujete na lehátku. Krásna predstava. Však? A teraz si predstavte, že prídete do nemocnice na návštevu za svojou mamou a nájdete ju na posteli ležať s krvavými rukami v špinavom fľakatom krvavom pyžame na špinavej fľakatej krvavej posteli, prikrytú perinou s veľkými žltohnedými fľakmi,“ pokračuje žena v opise toho, čo v zdravotníckom zariadení zažila. „Verím, že je vaša predstavivosť oveľa väčšia, lebo si ešte treba predstaviť: Na zemi zhúžvané krvavé vreckovky. A na posteli vidíte zaschnuté krvavé stekance. Z nočného stolíka pri posteli vychádza neskutočný zápach, a tam nájdete poskladaný uterák, v ktorom sú zvyšky zo stolice a špinavý toaletný papier,“ šokuje pisateľka.
„Ak si viete toto všetko predstaviť, tak ma možno pochopíte, že som neriešila otázky: Čo? Prečo? Ako je to možné? Na vozíku som previezla svoju mamu do sprchy, a tak som sa snažila jej vrátiť dôstojnosť. Pri sprchovaní jej prúd vody vyplavil z oblasti konečníka zvyšky zasušenej stolice a kúsky toaletného papiera. Nechcela som plakať, ale slzy sa rútili prúdom po mojej tvári, tak ako sa voda rútila zo sprchy po už čistom tele mojej mamy. Vyžiadala som si čisté posteľné prádlo. Čistučkú, voňavú, vykúpanú mamu som uložila do čistej postele. Perina, ktorou som ju mala prikryť mala ale stále tie veľké žltohnedé fľaky. Opäť som vyzvala personál, aby jej vymenili obliečku. Máte pocit, že je toto všetko neskutočné? Nie. Toto všetko sú pravdivé slová,“ napísala v závere šokovaná pisateľka, ktorá ešte dodala: „A ja sa pýtam, ako je možné, že vrchné sestry, lekári, dopustia, aby sa sestričky a sanitári takto správali ku pacientom. Aby sa takto správal človek ku človekovi…“
Nemocnica reagovala
„Zdieľame odpoveď, ktorú sme ako reakciu na zverejnený príspevok odoslali autorke: Úprimne nás mrzí status, ktorý sme si prečítali a okamžite kontaktovali oddelenie. Relevantné informácie, ktoré sme následne zistili, sú však odlišné od tých, ktoré ste uviedli,“ reagovala dotknutá nemocnica na sociálnej sieti.
„Vzhľadom na to, že nemôžeme zdieľať údaje o zdravotnom stave pacienta, nemáme možnosť uviesť kompletné informácie. No dovolíme si zverejniť aspoň časť z toho, čo môžeme. Pacientka absolvovala v daný deň špecifické vyšetrenie, pre ktoré došlo k častejšiemu vylučovaniu stolice a pre ktoré mala pri svojom lôžku aj mobilnú toaletu. Uterák, ktorý spomínate v nočnom stolíku, použila pacientka sama a sama si ho do nočného stolíka vložila. Pri mobilných pacientoch nevstupuje personál do osobných vecí a teda nemôže len tak otvárať šuflíky či skrinky pacientov. Vzhľadom na vyšetrenie, ktoré prebehlo v daný deň, tam mohla uterák vložiť pacientka s najväčšou pravdepodobnosťou len v ten deň, v žiadnom prípade tam nebol dlhšiu dobu. Personálu o tejto skutočnosti pacientka nepovedala. Čo sa týka stolice a kúskov toaletného papiera, ktoré, ako píšete, ste našli v oblasti konečníka, vzhľadom na vyšetrenie, ktoré prebehlo v daný deň, nemôže ísť o žiadnu niekoľkodňovú a starú stolicu, ale aktuálnu stolicu. Stolica a toaletný papier dokáže zaschnúť aj v priebehu pár hodín, to snáď vysvetľovať nemusíme. Pacientov, žiaľ, nekúpeme a nesprchujeme každú hodinu, to skutočne nie je reálne možné zvládnuť.
Každý deň prechádza personál niekoľkokrát všetky izby a realizuje kontrolu, ošetrovateľskú aj lekársku starostlivosť, v ten deň to bolo naposledy okolo 14-tej hodiny – pred návštevami. Od 15-tej začínajú samotné návštevné hodiny, kedy ste na oddelenie prišli. Krv, o ktorej píšete, vznikla akútne, o čom vie aj samotná pacientka – napriek tomu personál neprivolala, i keď bola pri vedomí. Naše sestry a sanitári majú na starosti celé oddelenie a skutočne nie je možné byť 24 hodín denne každú minútu v každej izbe, a tým dupľom na oddelení, kde je napríklad i 12 imobilných pacientov a izby môže personál navštevovať len postupne. Personál by sme radi naklonovali, ale nedá sa to, preto kontrolujú izby a pacientov priebežne, nevedia byť vo všetkých naraz. Akonáhle ste privolali personál, bez akýchkoľvek problémov hneď prezliekli plachtu a vymenili podložku, keďže išlo o akútny problém. Za čo sa ospravedlňujeme a máte pravdu, jediná perina nebola hneď prezlečená, ale až následne. Je nám maximálne ľúto, že ste vaše „rozhorčenie“, ktoré aktuálne prezentujete na sociálnych sieťach, neprezentovali takýmto spôsobom priamo nášmu personálu. Vaša mama sa dnes našim kolegom pri prepúšťaní dokonca ospravedlnila, telefonicky sme sa tiež spojili s rodinou a v prípade, ak máte naozaj úprimný záujem veci riešiť, vedenie oddelenia sa ochotne stretne osobne aj s vami. Niekedy je dobré vypočuť si aj druhú stranu a namiesto písania statusov podfarbených a zveličených vašimi emóciami, konfrontovať najprv veci s osobami, ktoré boli pri tom reálne prítomné.
Vaším vyjadrením ste poškodili meno našej nemocnice, ublížili personálu, ktorý sa v ten deň o vašu mamu staral a z problému, ktorý vznikol chvíľu pred vaším príchodom, ste vytvorili predstavu o tom, že na internom oddelení nechávame pacientov ležať v krvi a stolici niekoľko dní. Nie vždy je starostlivosť dokonalá a nemáme problém si priznať, ak naozaj dôjde k pochybeniu. S rodinou vždy komunikujeme, problém riešime a snažíme sa pochybeniam predchádzať. Toto však ten prípad nebol. Ak máte skutočný záujem o veciach reálne hovoriť a nerobiť z nich senzáciu na sociálnych sieťach, kontaktujte vedenie oddelenia, na ktorom ležala vaša mama a radi sa s vami stretneme, priblížime vám viac o práci na oddelení a možnostiach, ktoré personál v priebehu dvoch hodín pri pacientoch reálne má.“
Dodo Púchovský
