15.1 C
Nitra
sobota, 25 mája, 2024

Je súčasná vláda neústavná? Malo by teoretické vyhlásenie mobilizácie oporu v Ústave? Tu je odpoveď

Nedávno ma zaujal príspevok na facebooku, v ktorom autorka pripomenula, že na Slovensku máme odvolanú a dočasnú vládu.

Píše, že „keďže Ústava Slovenskej republiky nedefinuje možnosť odvolanej vláde pokračovať až do termínu riadnych volieb, potom by z toho logicky malo vyplývať, že daná vláda je neústavná.“

Autorka tvrdí, že opoziční parlamentní poslanci si napriek tomu, že „SaS opäť raz oklamala voličov a podporila odvolanie vlády, dnes podporila jej zotrvanie takmer o rok. Keďže Ústava Slovenskej republiky nedefinuje možnosť odvolanej vláde pokračovať až do termínu riadnych volieb, potom by z toho logicky malo vyplývať, že daná vláda je neústavná. A pretože v hypoteticky nových voľbách, ktoré sa mali konať, by bol zvolený aj nový parlament, potom je nielen vláda, ale aj parlament neústavný. A v tom prípade budú všetky nové zákony, aj po schválení prezidentkou, až do nových parlamentných volieb neplatné. Pretože platí zásada “z nepráva nemôže vzniknúť právo“ Súčasná nelegitímna vláda a parlament si môžu vymáhať plnenie novoprijatých zákonov len násilnou formou, ale nie legálnou. Preto aj v prípade teoretického vyhlásenia vojny a prípadne mobilizácie, by toto nemalo mať oporu v Ústave. Právnici, môžete ma opraviť.“

Je súčasná vláda neústavná? Malo by teoretické vyhlásenie mobilizácie oporu v Ústave? Tu je odpoveď

Oslovila som preto Advokátsku kanceláriu Cimmermann s.r.o. a požiadala ich o právny názor k tejto veci.

Vyjadrenie autora v článku:

„A pretože v hypoteticky nových voľbách, ktoré sa mali konať by bol zvolený aj nový parlament, potom je nielen vláda, ale aj parlament neústavný.“

K citovanému vyjadreniu je potrebné uviesť, že podľa čl. 73 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len  „Ústavy“) Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na 4 roky. Funkčné obdobie poslanca, ak nie sú naplnené iné dôvody v zmysle čl. 81a Ústavy, končí dňom skončenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky reagujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky prijala dňa 25.01.2023 ústavný zákon č. 24/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Na základe tejto novely Ústavy bol čl. 73 Ústavy doplnený o odsek 3, ktorý znie nasledovne:

„Prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 možno skrátiť na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa určí čas vyhlásenia a konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky môže predložiť najmenej pätina poslancov. Uznesenie o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Skrátené volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky uplynie dňom konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.“

Roman LAML: Dvojtvárnosť našej SÚČASNEJ politickej ELITY. Ako sa vysporiadať s totalitnou minulosťou?

Národná rada Slovenskej republiky dňa 31.01.2023 v súlade s čl. 73 odsek 3 Ústavy  schválila uznesenie, ktorým skrátila volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky a určila termín volieb do Národnej rady Slovenskej republiky na deň 30.09.2023.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky v súčasnosti nie je neústavným orgánom, nakoľko bola kreovaná na základe volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020, volebné obdobie súčasnej Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle čl. 73 Ústavy bolo 4 roky, pričom funkčné obdobie sa skrátilo po novele Ústavy č. 24/2023 Z. z. a následne uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1958 zo dňa 31.01.2023. Nakoľko Národná rada Slovenskej republiky bola ústavne kreovaná nie je možné považovať zákony prijaté po odvolaní vlády Slovenskej republiky a po novele Ústavy č. 24/2023 Z. z. za neplatné.

Názor o tom, že zákony prijaté po odvolaní vlády sú platné podporujem aj znením čl. 86 Ústavy, kde sa uvádza pod písmenom a), že do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä uznášať sa na Ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú. Vzhľadom na skutočnosť, že čl. 86 Ústavy nebol poslednou novelou č. 24/2023 Z. z. dotknutý, je potrebné predpokladať, že Národná rada Slovenskej republiky takéto oprávnenie má aj naďalej. Toto vyjadrenie nevychádza len z výkladu čl. 86 Ústavy, ale aj z ďalších článkov a logického výkladu, nakoľko podľa Ústavy je Národná rada Slovenskej republiky jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, pričom pokiaľ by sme prijali vyjadrenie uvedené v článku neexistovala by na Slovensku v súčasnosti inštitúcia, ktorá by mohla prijímať ústavné zákony a zákony.

Tvrdenie uvedené v článku sa nezakladá na žiadnych logických ani ústavne udržateľných argumentoch, nakoľko z vyššie uvedeného vyplýva, že schvaľovanie zákonov prebieha na základe Ústavy, a preto neplatí zásada „z nepráva nemôže vzniknúť právo“ tak ako to uvádza autor vo svojom článku.

Aj DOHODA O SKONČENÍ PRACOVNÉHO POMERU môže byť podpísaná pod nátlakom. Ako sa brániť? Radí nitriansky advokát JUDr. Juraj Gajdoš

Vo vzťahu k ďalšiemu obsahu článku je potrebné uviesť vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky, že Národná rada Slovenskej republiky si nemôže vymáhať plnenie novoprijatých zákonov, nakoľko takéto oprávnenie jej nevyplýva z čl. 86 Ústavy a ani iného článku, nakoľko nad dodržiavaním zákonov a ich vymáhaním majú dozor, resp. ich vykonávajú iné orgány štátu.

Pokiaľ sme vyjadrili presvedčenie, že zákony prijaté Národnou radou Slovenskej republiky sú v súčasnosti prijímané v súlade s Ústavou, štátne orgány, ktoré dohliadajú na plnenie zákonov a vymáhajú ich plnenie konajú legálne a nie protizákonne, resp. protiústavne, tak ako to naznačuje autor uvedeného článku.

Vyjadrenie autora v článku:

„Keďže Ústava Slovenskej republiky nedefinuje možnosť odvolanej vlády pokračovať až do termínu riadnych volieb, potom by z toho logicky malo vyplývať, že daná vláda je neústavná.“

Autor uvedeného článku vyjadril svoj názor na neústavnosť pokračovania vlády Slovenskej republiky, nakoľko podľa neho Ústava nedefinuje možnosť odvolania vlády. S týmto názorom sa však nemožno stotožniť, nakoľko v čl. 115 odsek 1, odsek 3 Ústavy je ústavne vyriešená otázka pokračovania činnosti vlády po vyslovení nedôvery vláde Slovenskej republiky, tak ako jej bola vylovená dňa 15.12.2022. Na základe ustanovení Ústavy, ktoré nižšie citujem, prezident Slovenskej republiky vládu podľa odseku 1 odvolá, avšak podľa odseku 3 prezident po odvolaní vládu rozhodnutím vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky poverí vykonaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády.

Čl. 115 odsek 1: „Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.“

Čl. 115 odsek 3: „Ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu podľa odseku 1, rozhodnutím, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r); výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky.“

Na základe čl. 115 odsek 3 Ústavy Prezident Slovenskej republiky dňa 16.12.2022 rozhodnutím č. 454/2022 Z. z. zverejneným v Zbierke zákonov podľa čl. 102 ods. 1 písm. u) a čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky poveril vládu Slovenskej republiky, ktorej Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1927 z 15. decembra 2022 vyslovila nedôveru, a ktorú na základe uvedeného uznesenia podľa čl. 115 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 231-2022-OP zo 16. decembra 2022 odvolal, vykonávaním jej pôsobnosti v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r) Ústavy Slovenskej republiky až do vymenovania novej vlády.

V zmysle čl. 115 odsek 3 v spojitosti s čl. 119 Ústavy je však vláda po jej odvolaní a poverení Prezidentom Slovenskej republiky obmedzená vo svojej činnosti, pričom práve v čl. 115 odsek 3 Ústavy sú uvedené obmedzenia vo vzťahu k pôsobnosti vlády po jej odvolaní.

Odvolaná vláda Slovenskej republiky v zmysle čl. 115 odsek 3 veta za bodkočiarkou, potrebuje predchádzajúci súhlas Prezidenta Slovenskej republiky na výkon pôsobnosti pri vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady, ako aj o ďalších otázkach, ktoré ustanoví zákon.

Matovič je veľmi zlý politik, ktorý žije z toho, že rozdeľuje spoločnosť a rozosieva nenávisť, tvrdí Ján Krošlák

Vláda Slovenskej republiky po svojom odvolaní a poverení Prezidentom Slovenskej republiky v zmysle čl. 119 písmeno c), d), g), h), i), j), k), l), nemôže rozhodovať o programe vlády a o jeho plnení, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých členov, o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným zákonom, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu, o tom, že požiada o vyslovenie dôvery, o udelení amnestie vo veciach priestupkov.

Z vyššie uvedeného, teda vyplýva, že aj odvolaná a následne poverená vláda môže po rozhodnutí Prezidenta Slovenskej republiky pokračovať vo vykonávaní svojej pôsobnosti, teda takéto pokračovanie vlády nie je neústavné.

V prípade odvolanej vlády je však potrebné detailne skúmať výkon jej pôsobnosti a jej rozhodnutia, nakoľko pokiaľ by vykonávala niektoré oprávnenia v zmysle čl. 119 písmeno c), d), g), h), i), j), k), l), tieto jej rozhodnutia by boli v rozpore s Ústavou, nakoľko vláda po odvolaní tieto svoje právomoci nemôže vykonávať.

Záver

Vo vzťahu k názoru autora článku o teoretickom vyhlásení vojny a prípade mobilizácie je potrebné uviesť, že vláda Slovenskej republiky aj po jej odvolaní a následnom poverení Prezidentom Slovenskej republiky môže podľa čl. 119 písmeno n) rozhodovať o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu. Na rozhodnutie podľa čl. 119 písmeno n) Ústavy nepotrebuje súhlas Prezidenta Slovenskej republiky.

(henaďu)

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x