1.1 C
Nitra
nedeľa, 5 februára, 2023

Je Rusko na Ukrajine naozaj agresorom? Alebo je to celé inak? Pýta sa Dalimír Solčanský

Už československý prezident Klement Gottwald kedysi povedal: „Kto nejde s nami, ide proti nám!“. A toto známe príslovie sa používa aj dodnes, najmä v súvislosti s udalosťami, ktoré sa odohrali v ostatných dvoch rokoch. Či už ide o COVID-19 a očkovanie experimentálnymi vakcínam pri nemu, alebo súvislosti s vojnou na Ukrajine. Vo všetkých prípadoch sa našli „odborníci“, ktorí jediní mali pravdu, pričom tá bola oveľa zložitejšia a ukrývala sa úplne niekde inde.

Pri súčasnej vojne na Ukrajine nikto nepochybuje, že Rusko je agresorom, ale kde je pravda, prečo vlastne vojna u našich východných susedov začala, to verejnosti akosi nechce povedať nikto z kompetentných. Situácia sa však pomaly kryštalizuje tak, že pravda predsa len presakuje na povrch. Pomaly, ale predsa. A to napriek tomu, že všetci, čo hovoria niečo iné ako chcú niektorí počuť, sú považovaní za hoaxerov a vytláčaní na okraj spoločnosti. Spomínate si ešte na COVID-19? Tam bola situácia podobná, a teraz sa ľudia pomaly dozvedajú pravdu nielen o samotnej pandémii, ale aj o „slávnych“ experimentálnych vakcínach proti nej. A rovnako zrejme dopadne aj konflikt na Ukrajine, ktorú ruský prezident Putin nazval /špeciálna vojenská operácia“, ale západní politici vojenská agresia. Čo to o vzniku tohto konfliktu píše v statuse aj Dalimír Solčanský, člen hnutia Republika a neúspešný kandidát na nitrianskeho primátora.

Minské dohody sa nikto nechystal plniť, plán bol dať Ukrajine čas

Podľa Solčanského, ale nielen podľa neho, „je len jeden príbeh – Rusko je agresorom. Alebo nie?“ Takto začína svoj status člen hnutia Republika, ktorý vzápätí priznáva, že je milo prekvapený z toho, že čoraz viac západných analytikov sa pýta, aké boli skutočné príčiny konfliktu na Ukrajine. „Doteraz jediný možný príbeh, ako ho prezentoval, nazvime to západný politický a mediálny mainstream znel: Rusko je zo svojej podstaty imperialistickou veľmocou a chce obsadiť Ukrajinu, prípadne rovno oživiť ZSSR,“ píše ďalej Solčanský a dodáva, že mnohí rešpektovaní publicisti sa začínajú pýtať, či je to naozaj tak, a čo stojí za týmto konfliktom. Po minulotýždňovom odhalení Angely Merkel, že Minské dohody sa nikto nechystal plniť a plánom bolo poskytnúť Ukrajine od r. 2014 čas a prípravu na konflikt sa mnohí pýtajú, komu sa dá veriť.

Je Rusko na Ukrajine naozaj agresorom? Alebo je to celé inak? Pýta sa Dalimír Solčanský
Zdroj: FB / Dalimír Solčanský

K výroku Angely Merkel sa vyjadril aj srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý povedal: „To stavia situáciu do úplne nového svetla. Nemení to síce, kto na koho zaútočil, ale mení postoje k tomu, čo sa deje od roku 2014. Tento výrok Merkelovej radikálne mení situáciu v každom zmysle, predovšetkým v politickom zmysle, a pre mňa je to jasný signál, komu nemožno dôverovať.“ Aj britský The Independent podľa Solčanského minulý týždeň zapochyboval o doteraz „jedinom možnom“ príbehu vzniku konfliktu na Ukrajine. V článku s názvom Musíme sa porozprávať o tom, prečo Rusko napadlo Ukrajinu, cituje najprv „mainstreamový príbeh“: Rusko spustilo vojenskú špeciálnu operáciu v suverénnej krajine, aby ju násilím podriadilo svojej vôli. Porušilo každé pravidlo medzinárodného poriadku. Ono je agresorom. Čo sa tu dá ešte povedať?

Vo svete sa pomaly mení názor aj na ukrajinského prezidenta Zelenského

Západ vydal Rusku na konci minulého roka  agresívne varovania

A potom podľa Nitrana otvára nový uhol pohľadu, v ktorom zdôrazňuje, že „Rusko v priebehu rokov vyzývalo na vytvorenie niektorých paneurópskych bezpečnostných mechanizmov, no bolo to iba ignorované alebo odmietnuté (naposledy v decembri 2021)“, a v obave o svoju bezpečnosť sa Rusko rozhodlo zasiahnuť skôr, ako sa západné zámery rozmiestnenia amerických ťažkých zbraní na Ukrajine a príprava NATO na útok buď na Rusko, alebo jeho režim stanú realitou. Autorka podľa Solčanského cituje významných amerických politikov a expertov, ktorí presne pred takýmto postupom USA varovali, ako napr. Henry Kissinger; zosnulý diplomat George Kennan; Jack Matlock, bývalý veľvyslanec USA v Moskve po rozpade ZSSR. A dodáva:

Ak niektorí predstavitelia USA neprestanú požadovať úplnú porážku alebo zmenu režimu v Moskve, tak sa to neskončí ničím iným, ako ešte väčším tlakom na Rusko, ktoré sa stane ešte nebezpečnejším. Vskutku, agresívne varovania, ktoré Západ vydal Rusku na konci minulého roka, zdanlivo na jeho potlačenie, mali v skutočnosti opačný účinok.“ Záverom článku je: „Poďme debatovať o tom, prečo vznikol konflikt na Ukrajine. Bez tejto debaty nemožno pochopiť, čo je potrebné pre trvalý mier. Len keď sa Rusko bude cítiť bezpečne vo svojich postsovietskych hraniciach, budú sa cítiť bezpečne aj jeho susedia vo svojich. To si vyžaduje nové bezpečnostné mechanizmy pre celú Európu. Dovtedy nemôže byť v Európe trvalý mier a hrozba nových konfliktov, aj jadrových, bude pretrvávať,“ končí Dalimír Solčanský svoj status, a na záver prikladá ešte dva linky.

Na Zelenského ma svoj nekompromisný názor aj expolitička Anna Belousovová

Originál článku v The Independent:

https://www.independent.co.uk/…/ukraine-russia-war-west…

Vyjadrenia prezidenta Vučiča:

https://www.politika.rs/…/Vucic-Ako-Kijev-nije-hteo-da…

Dodo Púchovský

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články