15.8 C
Nitra
utorok, 24 mája, 2022

Ingrid Opatovská: Násilie takmer vždy vedie k ďalšiemu násiliu a preto ho nie je možné tolerovať

Kdesi som čítala, že úcta k životu musí začať úctou k ženám. Navonok síce uznávame hodnotu ženy, avšak v skutočnosti s tým máme často problém. Prečo to vravím? Obzrime sa kriticky okolo seba. Doma, na pracovisku, ale i na sociálnych sieťach. Tolerovanie neúcty je prvým krokom k prehliadaniu alebo dokonca k tolerovaniu násilia.

Ako je to aktuálne v našej spoločnosti? A ako proti násiliu odvážne bojovať? O problematike násilia na ženách som sa porozprávala s odborníčkou, policajtkou mjr. Mgr. Ingrid Opatovskou, ktorá sa tejto téme venuje viac ako 20 rokov.       

Ingrid Opatovská: Násilie takmer vždy vedie k ďalšiemu násiliu a preto ho nie je možné tolerovať
mjr. Mgr. Ingrid Opatovská

Ingrid, kde pracujete a ako dlho?

V Policajnom zbore pôsobím už 29 rokov a na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru pracujem 25 rokov, kde som prešla rôznymi funkciami.

Ako ste sa začali angažovať v rámci problematiky domáceho násilia? A čo vás viedlo k tomu, aby ste sa tejto téme venovali aktívne i naďalej?

S problematikou domáceho násilia som sa prvýkrát stretla v roku 2002, kedy som pôsobila ako členka Združenia príslušníčok Policajného zboru a začali sme spoluprácu s Alianciou žien Slovenska práve počas mediálne známej kampane „Každá piata žena je týraná“, ktorej cieľom bolo informovať verejnosť o problematike domáceho násilia. V rámci Združenia príslušníčok PZ som spolupracovala s rôznymi subjektmi zaoberajúcimi sa  pomocou obetiam domáceho násilia a zúčastnila som sa rôznych vzdelávaní a konferencií. Podstatnou spoluprácou v tejto oblasti bola v máji 2007 návšteva Ministerstva vnútra Českej republiky v Prahe, kde sme v rámci našej spolupráce navštívili občianske združenie poskytujúce pomoc obetiam násilia „Bílý kruh bezpečí“. 

Podobná organizácia vznikla aj na Slovensku, boli to Poradne obetiam násilia, ktoré poskytovali bezplatné psychologické, právne a sociálne poradenstvo obetiam násilia. Niekoľko rokov som pracovala vo svojom voľnom čase ako konzultantka pre poradňu Pomoc obetiam násilia v Trenčíne. Venovala som sa prednáškam o poskytovaní krízovej intervencie pre obete domáceho násilia pre rôzne spolupracujúce organizácie.

V novembri 2015 sa stala tragická udalosť v našom kraji a to konkrétne v Starej Turej. Bola som na mieste udalosti ako členka tímu post traumatickej intervenčnej starostlivosti KR PZ Trenčín spolu so služobnou psychologičkou, kde sme plnili úlohy v oblasti krízovej intervencie pre pozostalých a samozrejme pre kolegov z obvodného oddelenia, ktorí boli celou udalosťou otrasení. Práve vtedy sa mi vnukla myšlienka, že policajti by sa mali v tejto oblasti vzdelávať, aby nedochádzalo k zbytočným omylom, ktoré majú fatálne následky.

V roku 2017 sme preto zriadili pracovnú skupinu k problematike domáceho násilia, ktorej účelom bolo vzdelávanie policajtov prvého kontaktu v uvedenej problematike. Pri vzdelávaní policajtov sme spolupracovali s Koordinačno-metodickým centrom pre rodovo podmienené a domáce násilie v Bratislave. Projekt vzdelávania príslušníkov PZ som prezentovala aj v RTVS v relácii Silná zostava.

Od roku 2020 som členkou  Regionálnej platformy pre pomoc obetiam trestných činov, ktorá združuje pomáhajúce subjekty. Mojim celoživotným poslaním je pomáhať a chrániť a preto túto prácu robím a mám ju rada. Ja som mala to šťastie, že som vyrastala v láskyplnej kompletnej rodine a stále mám skvelých rodičov a súrodencov, ktorí ma neustále vo všetkom podporujú. Veľmi dobre si uvedomujem, že mám obrovské šťastie a som za to naozaj vďačná. Nie je to však samozrejmosť a preto každý kto môže, by mal pomáhať ľuďom, ktorí také šťastie nemajú.          

Čo o násilí hovoria štatistiky? Koľko prípadov týrania alebo domáceho násilia evidujete ročne vo svojom regióne? Čo viete povedať o číslach na Slovensku?

Čo sa týka štatistík, musím povedať, že pod pojmom domáce násilie sa nachádza niekoľko trestných činov. Naša legislatíva nepozná trestný čin domáceho násilia.  Ide teda o niekoľko trestných činov spáchaných v súvislosti s domácim násilím. Spomeniem len niektoré a to predovšetkým: Týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona (ďalej len TZ), Nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 TZ, Nebezpečné prenasledovanie § 360a TZ, Ublíženie na zdraví podľa § 155 až § 158 TZ, Sexuálne zneužívanie podľa §201 a § 202 TZ, Vražda podľa § 145 TZ a mnohé ďalšie. 

Ľudský hyenizmus. Ťažko zdravotne postihnutú Janku niektorí ľudia urážajú, ba vyhrážajú sa jej smrťou! A to len za to, že jej ktosi pomáha

Pre porovnanie by sme mohli vybrať rok 2019 pred pandémiou COVID 19  a minulý rok 2021, kedy bola pandémia súčasťou nášho života. Čo sa týka trestného činu Týrania blízkej a zverenej osoby (§208 TZ), v roku 2019 bolo evidovaných 405 prípadov v rámci SR. V roku 2021 v čase pandémie bolo 432 prípadov, takže bol zaznamenaný nárast.

V rámci nášho KR PZ v Trenčíne v roku 2019 sme evidovali 51  prípadov Týrania blízkej a zverenej osoby (§208 TZ) a v roku 2021 to bolo 39 prípadov, takže my sme zaznamenali pokles. Čo sa týka však trestného činu Nebezpečného vyhrážania (§360 TZ), tam sme v rámci KR PZ v Trenčíne zaznamenali nárast, pretože v roku 2019 bolo evidovaných 217 prípadov a v roku 2021 až 254 prípadov (Zdroj: EŠSK, MV SK).

Ingrid Opatovská: Násilie takmer vždy vedie k ďalšiemu násiliu a preto ho nie je možné tolerovať

Podľa štatistík teda pozorujeme istý nárast evidovaných prípadov. Máte však aj iné informácie o násilí páchanom na ženách, ktoré by mohli potvrdiť  tento nárast v súvislosti s pandémiou, čiže viac ako v iných obdobiach?

V každom prípade obdobie pandémie bolo pre mnohé rodiny, kde vládne násilie veľmi ťažkým obdobím. Bol zaznamenaný nárast volaní na krízové linky, na čo upozorňovali mnohé neziskové organizácie, ktoré sa touto činnosťou zaoberajú. Polícia však ku všetkým prípadom pristupuje rovnako, v rámci svojich oprávnení a povinností v zmysle zákona o Policajnom zbore.  

Kedy vznikli prvé zákony o domácom násilí? Dá sa hovoriť o pokroku v priebehu rokov? Ako tento pokrok vnímate?

Som hrdá na to, že som bola od začiatku pri tvorbe legislatívy k domácemu násiliu. Úzko sme spolupracovali s mnohými mimovládnymi organizáciami a to najmä Alianciou žien Slovenska a Koordinačno-metodickým centrom pre prevenciu násilia na ženách a podieľali sa na mnohým metodických pomôckach pre policajtov v tejto oblasti.

Prvé legislatívne zmeny začali v roku 2002 a veľkou mierou k nim prispela najmä vyššie spomenutá Aliancia žien Slovenska, ktorá pri ich príprave spolupracovala s viacerými právničkami a právnikmi. Počas nasledujúcich rokov bolo prijatých množstvo legislatívnych zmien v Trestnom poriadku, Trestnom zákone, v zákone o Policajnom zbore ako aj ďalších všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o obetiach). Týmto zákonom sa do slovenského právneho poriadku preniesli európske štandardy vo vzťahu k právam a ochrane obetí trestných činov.

Zákon o obetiach definuje pojmy ako obeť trestného činu, obzvlášť zraniteľná obeť či domáce násilie. Ďalej upravuje práva obetí nezávisle od začatia trestného konania, t. j. najmä právo na odbornú pomoc, vrátane právnej pomoci. Taktiež sa zákon o obetiach zameriava na úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov ako aj vytvorenie systému pre poskytovanie odbornej pomoci subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a ich podporu. V každom prípade, čo sa týka legislatívy, myslím si,  že je dostatočná.

Stretávame sa s tým, že mnohé z prejavov ubližovania, či dokonca násilia sa ospravedlňujú alebo zľahčujú, až kým nie je „neskoro“. Čo všetko možno považovať za ubližovanie, domáce násilie alebo týranie?  Aké sú formy?

Násilie má rôzne formy, ktorými si násilník udržia moc a kontrolu nad svojou obeťou. Násilie takmer vždy vedie k ďalšiemu násiliu a preto ho nie je možné tolerovať. 

Prvou formou je fyzické násilie. Sú to facky, kopance, údery päsťou, ťahanie vlasov a škrtenie.

Druhou formou je psychické násilie. Je to vyhrážanie, ponižovanie, zosmiešňovanie a prenasledovanie.

Treťou formou je sociálne násilie, ktorého cieľom je izolovať obeť od svojho okolia. Násilník zakazuje obeti akýkoľvek kontakt s okolím, aby mal úplnú kontrolu nad obeťou.

Štvrtou formou je ekonomické násilie, kde násilník zamedzí obeti prístup k finančným prostriedkom, resp. presne vymedzí rodinný rozpočet.

Poslednou formou je sexuálne násilie. Ide o veľmi závažnú formu sexuálneho zneužívania obete.

Poznámka redaktorky: Pozrite si video Polície SR – Trenčiansky kraj na tému  tu. Dá vám odpovede na ďalšie otázky.

Vieme, že ženy často dlho trpia, nepodávajú oznámenie. Čo je najčastejšou príčinou?  Na čom sa tu dá prípadne pracovať?

Ak sa žena dostane do cyklu násilia, je veľmi ťažké pre ňu urobiť zmenu vo svojom živote. Práve preto, ak sa k tomuto kroku odhodlá je veľmi potrebné, aby policajti zvolili pri podaní trestného oznámenia špecifický prístup k obeti. V súčasnej dobe sú už v tejto oblasti policajti prvého kontaktu vzdelaní a majú k dispozícii metodické pomôcky a tak vedia ako postupovať.

Samozrejme, nie je možné vylúčiť individuálne zlyhania, pretože na obvodných oddeleniach Policajného zboru je veľká fluktuácia policajtov. V tejto oblasti vidím veľkú pomoc v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa vedia o obeť domáceho násilia veľmi dobre postarať. Poskytujú bezplatnú psychologickú, sociálnu a právnu pomoc a niektoré aj núdzové bývanie.       

Na koho sa teda môže žena, prípadne iná týraná osoba obrátiť? Ako  by ste odporučili postupovať?  Sú potrebné konkrétne dôkazy, či svedkovia? Ako rýchlo je možné očakávať zásah polície? Môže sa žena po oznámení cítiť bezpečne a chránená políciou?

Pokiaľ sa násilie stupňuje a pretrváva obete by mali kontaktovať políciu priamo na ktoromkoľvek útvare PZ alebo na tiesňovej linke 158. Po prijatí oznámenia vyšle operačný dôstojník na preverenie udalosti hliadku, ktorá preverí oznámenie a vyhodnotí situáciu na mieste udalosti. Zistia sa informácie od poškodených príp. svedkov, pričom sa dôkladne zamerajú na preverenie podozrivého, či nie je agresívny alebo či nie je pod vplyvom alkoholu, resp. omamných látok a kde sa nachádza.

V každom prípade polícia zasahuje ihneď po oznámení. Ak hrozí priame nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia, podozrivému v zmysle Trestného poriadku bezodkladne obmedzia osobnú slobodu a so súhlasom prokurátora  podozrivého zadržia. Ak je to nevyhnutné, policajti aplikujú aj oprávnenie „Vykázanie zo spoločného obydlia“ v zmysle zákona o Policajnom zbore na 14 dní. 

V prípade, že nehrozí bezprostredné ohrozenie, hliadka zhromaždí všetky potrebné informácie od zúčastnených osôb pre stanovenie ďalšieho postupu v zmysle Trestného poriadku, resp. zákona o priestupkoch.

Problémom k správnemu vyhodnoteniu na mieste udalosti je najmä neochota oznamovateľov po príchode hliadky spolupracovať s políciou. Existuje tenká hranica medzi priestupkom a trestným činom, preto je potrebné, aby zúčastnené osoby pravdivo a presne opísali situáciu a uviedli všetky okolnosti, ktoré viedli až k tomu, že jediným východiskom bolo volať políciu.

Poškodení často nevedia ako sa domáhať predbežného opatrenia na súde, prípadne ďalšie informácie dôležité k vyriešeniu ich situácie, preto je veľmi prospešné obrátiť sa na mimovládne organizácie (intervenčné centrá), ktoré poskytujú obetiam násilia bezplatné psychologické, sociálne a právne poradenstvo.

V súčasnosti máme v každom kraji akreditované intervenčné centrá, kde žene poskytnú bezpečie a bezplatné poradenstvo aj s núdzovým ubytovaním. V Trenčianskom kraji máme akreditované intervenčné centrum Bezpečný ženský dom  LUNA, s ktorým máme veľmi dobrú spoluprácu.

Pozn. redaktorky: V Nitrianskom kraji máme Centrum Slniečko, ďalšie nájdete na linku pod článkom.        

Ingrid Opatovská: Násilie takmer vždy vedie k ďalšiemu násiliu a preto ho nie je možné tolerovať

Čo vám robí najväčší problém pri riešení prípadov? A čo by vám pomohlo, aby ste prípad vyriešili čo najúspešnejšie?

Hlavným problémom objasňovania skutkov domáceho násilia je nedostatok dôkazov a vo všeobecnosti je núdza o svedkov, prípadne sa jedná o svedkov, ktorí majú právo odoprieť výpoveď.

Pre orgány činné v trestnom konaní je preto veľmi náročné bez ďalších dôkazov v krátkom čase od prijatia oznámenia,  či zadržania podozrivého objektívne posúdiť, či došlo k spáchaniu trestného činu. V prevažnej miere ide najmä o trestný čin Týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. V týchto prípadoch sa stáva, že týraná osoba nevyhľadala ošetrenie u lekára, aj keď samotné týranie bolo na nej páchané dlhodobo, prípadne s väčším časovým odstupom.

Myslíte si, že sú ľudia dostatočne citliví a informovaní o tejto téme? Ako by mal reagovať človek, keď sa dozvie o domácom násilí páchanom cudzou osobou? Ako prípadne pomôcť obeti domáceho násilia?

Musím povedať, že ľudia sú v súčasnej dobe dostatočne informovaní o tejto problematike prostredníctvom televízie ako aj sociálnych sietí. Veľkú pozornosť jej venuje aj samotný  Policajný zbor. Máme zákony, interné predpisy a metodické pomôcky upravujúce túto oblasť. Robia sa preventívne aktivity, prednášky a vzdelávania.

Pokiaľ máme podozrenie alebo vedomosť o tom, že niekde vedľa nás sa násilie odohráva treba kontaktovať políciu, ktorá vec preverí a bude postupovať v zmysle zákona. V každom prípade odporúčam zavolať na tiesňovú linku 158, kde policajt prijme oznámenie, posúdi situáciu a vykoná adekvátne opatrenia. Neodporúčam samostatne zasahovať, ak na to nie ste fyzicky vybavený, pretože môžete spôsobiť viac škody ako úžitku.     

Čo je podľa vás rozhodujúcim činiteľom v situáciách násilia? Charakter, kultúra, alkohol, drogy, náboženstvo, vzdelanie, psychická trauma?

Je veľmi ťažké určiť, čo je tzv. „spúšťačom“ príčin násilia páchaného na ženách. Násilie páchané na ženách je prejavom historicky nerovných mocenských vzťahov medzi mužmi a ženami. Príčiny domáceho násilia vidia experti v rôznych skutočnostiach. Možno ich zhrnúť do niekoľkých bodov. Je to najmä nepriaznivá ekonomická a sociálna situácia, ekonomická závislosť na druhom partnerovi, nízka vzdelanosť rodičov, alkoholizmus, gamblerstvo a psychické poruchy, prežívanie patriarchálnych mýtov o rodine, zlá výchova detí a  zanedbávanie zo strany rodičov. 

Ako je to so špeciálnymi zariadeniami, ktoré pomáhajú obetiam násilia? Spolupracujete s niektorým? Aká je tu forma podpory?

V Trenčíne máme bezpečný ženský dom LUNA, s ktorým máme veľmi dobrú spoluprácu a sme radi že tam ženám poskytujú komplexné psychologické, sociálne a právne poradenstvo a núdzové bývanie. Práve v oblasti domáceho násilia je veľmi potrebná spolupráca všetkých pomáhajúcich profesií.

Trpia obete postihnuté nejakou formou násilia psychickými ťažkosťami? Kde môžu hľadať pomoc?

Samozrejme, stáva sa, že obete násilia trpia rôznymi duševnými poruchami ako následok týrania a tak je veľmi potrebná psychologická starostlivosť. Dokonca v niektorých prípadoch  aj hospitalizácia na psychiatrickom oddelení.

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa pomocou obetiam domáceho násilia poskytujú bezplatné psychologické poradenstvo.

Mnohokrát sa vraví, že žena si za násilie môže sama. Provokovala. Dokonca i ak ju znásilnia, často sa stretávame s týmto postojom. Aká je vaša skúsenosť?

Skúsenosti expertov ukazujú, že s problémom domáceho násilia sa ešte stále spája množstvo mýtov a predsudkov. Práve tieto mýty a predsudky nedovoľujú ženám zažívajúcim násilie, aby rozprávali o svojej situácii a dostali tak adekvátnu pomoc. Existuje obrovský rozdiel medzi faktami a jednotlivými názormi na túto tému.

Ženy sa neodvážia vyjsť so svojim problémom na verejnosť a hľadajú vinu najmä u seba. Takýto postoj legitimizuje násilie v určitých situáciách a vinu za násilie pripisuje obeti.

Za „provokáciu“ býva často označené už to, že žena má vlastný názor, navštívi svoju priateľku alebo si dovolí muža kritizovať.

Muži často pociťujú ako provokáciu správanie, ktoré sami u seba považujú za samozrejmé. Násilné správanie ospravedlňujú tým, že správanie ženy označia ako „chybné“. Jedným z cieľov je zmanipulovať obeť natoľko, aby si o sebe začala myslieť, že nemá žiadnu hodnotu a násilie si zaslúži. Ak jeho obeť nebude mať žiadne sebavedomie, vďaka ktorému by mala silu zbaliť sa a ujsť bude to mať páchateľ oveľa ľahšie. Hanba, strach a vina sú len mechanizmami, ktoré sa u žien spustia automaticky. Po čase uveria, že sú menejcenné a odchod od partnera by aj tak nezvládli.

Zaujal vás tento rozhovor? Otvoril vo vás ďalšie otázky? Viete kto je považovaný za obeť trestného činu? Kto sú obzvlášť zraniteľné obete? Chceli by ste vedieť viacej o možnostiach odškodnenia alebo poznať zoznam aktuálnych intervenčných centier? Toto všetko a oveľa viac nájdete na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky tu.

Rozhovor pripravila Lucia Balagová

Téme týrania žien a detí sa vo svojej tvorbe, ale i svojou dobročinnosťou venuje aj spisovateľka Zdenka Wenzlová Švábeková. Rozhovor so Zdenkou si môžete prečítať tu.

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články