Len nepriaznivé počasie zachránilo Progresívne Slovensko od hroziaceho fiaska, keď sa na míting na podporu Zuzany Čaputovej prihlásilo chabých dvesto ľudí. Je veľa dôvodov, prečo je takáto forma predvolebnej kampane vyslovene perverzná. Ten prvý prekvapujúco zaznel z denníka Sme.
Ako nečakaný závan zdravého rozumu pôsobí komentár Petra Tkačenka, ktorý pripomenul organizátorom, že politici sa nevelebia, ale kontrolujú a že manifestácie na podporu hlavy štátu sa nezvolávali ani za komunistov. Trochu ho poopravím, lebo takéto akcie sú charakteristické práve pre severokórejský režim, a teda pre psychotické diktatúry. Už zámienka na zvolanie tohto mítingu je pochybná. Progresívci tvrdia, že na prezidentku sa valia „hnusné útoky“, že je nimi zneistená, či má vôbec kandidovať a že sa jej chcú zastať. Nič z toho nie je pravda.
Zuzana Čaputová nečelí nijakej kampani, mnoho ľudí čelí oveľa horším útokom, a pritom nemajú žiaden z benefitov hlavy štátu, vrátane početnej ochranky. Progresívci už tradične nerozlišujú medzi legitímnou kritikou a osobným útokom, pričom treba poznamenať, že oprávnená kritika prezidentkiných krokov nijako nevybočuje z demokratického štandardu. Ochranu a podporu potrebujú ľudia, ktorí denno-denne zápasia o vlastnú dôstojnosť, ale ktorých sa Zuzana Čaputová nikdy nezastala, keďže sa zaoberá iba sama sebou. Úsmevná je aj zámerne šírená historka, že vraj pani magisterka zvažuje, či sa má vôbec opätovne uchádzať o prezidentský úrad. A to v čase, keď je už Zuzana Čaputová niekoľko mesiacov v permanentnej kampani a nerobí takmer nič iné okrem pestovania vlastného imidžu. Scenár bol nasledovný. Údajne „mlčiaca väčšina“ (podľa predstáv progresívcov) vyjadrí mohutnú podporu súčasnej nájomníčke Prezidentského paláca a ona skromne oznámi, že všetko citlivo zvážila, že nemôže sklamať dôveru ľudí a že ju napokon predsa len prehovorili a ona sa obetuje… Tento scenár však nevyšiel, lebo, uznajte, s necelými dvoma stovkami účastníkov nemožno tvrdiť, že má masovú podporu. Opakované zväzácke výkriky progresívcov na sociálnych sieťach („Sme s vami, pani prezidentka!“) navodzujú dojem, akoby bola magisterka Čaputová v ohrození. V skutočnosti sú v ohrození samotní progresívci, a tak potrebujú pomoc Prezidentského paláca, na ktorú sa môžu vždy spoľahnúť.
Nepriatelia štátu? Vládne nám garnitúra, ktorá podlieha cudzím záujmom
Preto sa Zuzane Čaputovej servilne podkladajú aj za cenu otvorených lží. Tvrdia, že sa štyri roky neúnavne zastáva hodnôt slušnosti, demokracie a rovných práv pre všetkých. Ale to nie je pravda. Zuzana Čaputová sa vypočítavo zastávala len tých, ktorých mohla využiť vo svoj prospech. Nikdy sa neohradila voči kriminalizácii legitímnych názorov, nikdy nepodporila vulgárne napádaných ľudí z opozície, ani slovom sa napriek mnohým výzvam nezastala najznámejšieho väzňa svedomia Juliana Assangea. A k tej falošnej až zvrátenej hre na slušnosť som sa už vyjadril tu: https://www.youtube.com/watch?v=3xuHA1Kl-qw&t=9s
Ešte zvrátenejšie pôsobia mená podporovateľov. Nájdeme medzi nimi staré známe firmy: Richard Stanke, Táňa Pauhofová, Alexander Bárta, Kristína Tormová, Pavol Čekan, Fero Joke, Róbert Bezák… Prečo zvrátené? Lebo práve títo ľudia nemajú žiaden morálny kredit na to, aby si dnes mohli otvárať ústa. Mlčali pri všetkých škandáloch tejto vlády, nezastali sa ľudí, ktorým upierali práva, ktorí zbytočne umierali, neozvali sa dokonca ani pri decimovaní kultúry zo strany štátu, ale odrazu cítia potrebu (vždy pripravení) zastať sa – papalášov?? Preboha, čo je toto za malomeštiactvo? Richarda Stankeho či Jána Koleníka budem uznávať v divadle, ale v týchto veciach nie sú žiadnou autoritou, žiadnym občianskym vzorom, pretože v kľúčových okamihoch sa zachovali zbabelo a pokrytecky, pretože vtedy, keď sa mali postaviť na obranu demokracie a právneho štátu, hanebne mlčali. A s nimi práve tak isto väčšina novinárov. Anku Žitnú vyhodili z TA3 za odvysielanie rozhovoru s profesorom Harvardskej univerzity Jeffreym Sachsom a ja sa pýtam, ako je možné, že tento bezprecedentný útok na slobodu prejavu zostal bez odozvy žurnalistickej a umeleckej obce? Lebo nie je z ich názorového košiara?
Každý skutočný demokrat musí vedieť, že dnes nie je ohrozená Zuzana Čaputová, ale právny štát. Ten právny štát, ktorý pomáha demontovať aj ona sama – svojím selektívnym prístupom k spravodlivosti. Čo to má znamenať, keď sa hlava štátu zaujato vyjadruje k neukončeným súdnym procesom, keď sa zastáva výlučne vládnych politikov a vyvodenie zodpovednosti žiada len od opozičných? Je to výrazné ovplyvňovanie súdnej moci, ktoré treba kategoricky odmietnuť. Prečo je dnes nevyhnutné byť zdržanlivý v neukončených kauzách ako je obvinenie z podplácania v prípade Kažimír? Lebo sme svedkami ostrého predvolebného boja a vybavovania si účtov koalície s opozíciou. Hlava štátu, ktorá sa postaví na jednu stranu, nie je dobrá prezidentka. My musíme mať istotu, že zvíťazí spravodlivosť, nie politický revanš. Keď Heger s Kollárom vykrikujú na tlačovke, že obvinení opoziční činitelia majú prevziať zodpovednosť, nikto nemôže brať vážne výkriky ľudí, ktorí sami neboli schopní vyvodiť zodpovednosť za zbytočné úmrtia tisícov ľudí počas pandémie, ktorí obhajovali plagiátorstvo členov vládnej koalície, ktorí bagatelizovali obvinenia ministrov Mikulca, Vlčana, Naďa a ďalších. A práve tak aj Zuzana Čaputová, ktorá lídrovi opozície na výzvu na zvolanie okrúhleho stola politických strán k riešeniu krízy arogantne odsekla, že ona sa bude rozprávať len s ľuďmi, ktorí dodržiavajú politickú kultúru – a vzápätí vyjadrila plnú podporu hulvátovi Káčerovi po jeho vulgárnej estráde v Michalovciach. Kto vám má veriť, farizeji?
Anka ŽITNÁ: Definitívny koniec v TA3
Táto vláda ako každá nedemokratická junta požiera aj vlastných ľudí. Najprv zneužila šéfa NBÚ na vypínanie nepohodlných webov a dnes ho obviňuje, že vraj nemá dobrú povesť. Rektorka Akadémie policajného zboru Lucia Kurilovská ochotne robila pre ministra Mikulca každú špinavú robotu (vrátane príkazu na vyhodenie Chmelára a Blahu z práce), ale karma je zdarma: svoju úlohu splnila a dnes navrhuje minister vnútra odvolať ju (čo je, mimochodom, mimoriadne hlúpe urobiť to v čase, keď Hlas-SD avizoval, že ju stiahne na svoju kandidátku – lepšiu propagáciu jej urobiť nemohol). To sú praktiky ako z päťdesiatych rokov. Krivia sa tu pravidlá a tí, ktorí ich pomáhali likvidovať, budú napokon zlikvidovaní tiež, aby nebolo možné určiť jasného vinníka. A do toho všetkého zasiahla Saska, ktorá rozbehla vulgárnu petíciu za vyhostenie ruských agentov. No tak to zdokonaľme a vyžeňme odtiaľto všetkých zahraničných agentov: pán Krúpa, baľte si kufre a páľte odtiaľto kade ľahšie! … A teraz vážne: postaviť si kampaň na vedomom rozoštvávaní ľudí je obzvlášť nechutné. Ak tento paranoidný hon na čarodejnice včas nezastavíme, takmer nevyhnutne to skončí zavedením teroru. Vystríham všetkých, aby hamovali.
„Demokrati“ (nie tí Jesenského, ale Hegerovi) sa naparujú, že v normálnej demokracii by už Peter Kažimír dávno odstúpil. Áno, v normálnej demokracii možno. Ale my nežijeme v normálnych pomeroch, žijeme v časoch, keď spravodlivosť nahradila pomsta, keď právny štát neposilňujeme, ale deformujeme. Preto musíme byť ostražití a nesmieme im to uľahčiť. Progresívci so svojím fanaticky zväzáckym prístupom už dnes ukazujú, akú katastrofu pre právny štát by ich víťazstvo znamenalo. Sľúbili očistiť spoločnosť, namiesto toho ju vohnali do slepej uličky odplaty a extrémnej polarizácie. Zuzana Čaputová k tomu výrazným dielom prispela.
Spravodlivosť môže reprezentovať len niekto, kto meria rovnakým dielom pre všetkých. Ona to nikdy nevedela a ani nechcela. Logickejšia by preto bola demonštrácia za jej odstúpenie.
Text a foto: Eduard Chmelár, fb
