Nad súčasnými slovenskými vládnymi politikmi krúti hlavou stále viac Slovákov. Smutné však je, že stále viac ľudí je nespokojných aj s politikmi, ktorí riadia EÚ, respektíve v jej členských štátoch. A to je viac ako smutné.
Liberálna politika rozdeľuje spoločnosť, podľa niektorých robí viac zlého ako dobrého. Iní to síce vnímajú ako to, čo tento svet potrebuje, realita je však taká, že ľudia potrebujú niečo iné ako len liberálne zmýšľanie, rovnosť či iné nezmysly, ktoré aj tak nefungujú. Ľudia potrebujú jasné vízie a ich plnenie, nie iba umelo rozhádaných obyvateľov, pretože takým sa ľahšie vládne a ovládajú sa. Kam tento svet speje? Kam, to vidíme už teraz a všetko to majú na svedomí politici za posledných pár rokov. Viac o tom napísal v statuse politický komentátor, historik a neúspešný kandidát na prezidenta Eduard Chmelár, podľa ktorého ide o Internacionálu neschopných.
Kde je tá Európa, ktorej smerovanie určovali vizionári?
Chmelár hneď v úvode konštatuje, že z politiky sa vytratili autentické osobnosti. A nielen z tej slovenskej. „V Británii je momentálne témou číslo jeden potvrdenie Borisa Johnsona vo funkcii predsedu Konzervatívnej strany, hoci ho považujú za najslabšieho premiéra v histórii. Pozrite sa na súčasného nemeckého kancelára Olafa Scholza, aký je to obrovský pád úrovne po Angele Merkelovej. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen bola najhoršou ministerkou obrany v dejinách Nemecka, a preto bola po zásluhe vykopnutá smerom hore. O našich tajtrlíkoch ani nehovoriac,“ začína poriadne zostra náš skúsený politický komentátor.
Chmelár nekompromisne: Na čele našej republiky stoja ľudia, ktorí bojujú za cudzie záujmy!
„Kde je tá Európa, ktorej smerovanie určovali vizionári Gorbačov, Kohl, Mitterand? Kde sú štátnici typu De Gaulle, Brandt, Palme?“ pýta sa Chmelár a zároveň dodáva: „Nahradili ich kreatúry piatej ligy alebo marketingové figúrky, ľahko ovládateľné bábky a vyjednávači oligarchie s verejnosťou. Oligarchia už autentických politikov nepotrebuje.“ Nič ale nezostal dlžný ani naším súčasným vládnym politikom, ktorých popularita je na úrovni teploty zmrzliny. „Kto by si bol ešte pred 15 – 20 rokmi pomyslel, že díler vodky s charizmou pingpongovej loptičky môže byť premiérom, že bývalý mafián môže byť predsedom parlamentu, že z neznámej bábiky, ktorá nevie povedať bez papiera ani „ďakujem“ a v zložitosti dnešného sveta je úplne stratená, vyrobia prezidentku republiky?“ opäť sa pýta Chmelár.
Podmienky pre revolúciu ešte nenastali, ale ten čas sa blíži
Podľa neúspešného prezidentského kandidáta je to ako rozprávka so zlým koncom. „Politika sa už dávno stala arénou nízkych pudov, niet v nej ušľachtilých plánov, ani autentických vášní, je to len predstieranie skutočnej činnosti. Čestných ľudí čoraz viac odpudzuje a ak sa aj nájde donkichot našich dní, ktorý by sa chcel pokúsiť to zmeniť, je koalíciou oligarchie a mediokracie ušliapaný, pošpinený, znemožnený,“ píše v závere Eduard Chmelár, ktorý ešte veľavravne dodáva: „Obávam sa, že túto dilemu voľby, ktoré už dávno nie sú férové, nevyriešia. Podmienky pre revolúciu ešte nenastali, ale ten čas sa blíži. Takto svet predsa nemôže fungovať.“
Jozef Uhlárik
