Súčasné vedenie Nitry má unikátnu vlastnosť. Aj dobrý úmysel vie domrviť tak neskutočne, že si proti sebe poštve obyvateľov mesta.
Najnovším príkladom je osadenie fragmentov Berlínskeho múru pod Zoborom.
Problémom nie je vyčlenená suma, ale princíp
Treba uznať, že desať tisíc eur, ktoré narýchlo schválilo mestské zastupiteľstvo na tento zámer, zase nie je enormne vysoká suma. A to ani v katastrofálnej finančnej kondícii, do ktorej Nitru priviedlo Hattasovo vedenie.
Problém je inde. Keďže je mesto v tak katastrofálnej finančnej kondícii, muselo Hattasovo vedenie zobrať desať tisíc eur z rozpočtu na opravu chodníkov a ciest. Teda z boľačky každého mesta. Nitru nevynímajúc.
Už ste išli so svojim dieťaťom do ZŠ na Tulipánovej ulici, alebo do materskej školy na Wilsonovom nábreží? Alebo ste šoférovali po jednosmerke na Palánku? Alebo bývate pod Kalváriou či na Klokočine, kde cesty a chodníky vyzerajú ako by práve po nich prešli armády piatich spriatelených štátov Varšavskej zmluvy? Ak áno, tak viete, prečo bude týchto desať tisíc eur chýbať.
Práca chvatná málo platná
Za iných okolností by voči zámeru vybudovať dôstojné verejné priestranstvo venované koncu totality protestoval len málokto.
Lenže to „za iných okolností“ znamená, že vedenie mesta by v dostatočnom predstihu takýto zámer odkomunikovalo. Povedzme rok vopred. Najprv s poslancami, následne s médiami a verejnosťou. V dostatočnom predstihu by sa pripravil zámer, projektová dokumentácia, alokovali by sa potrebné finančné prostriedky a pristúpilo by sa k realizácii. Tak aby všetko prebehlo načas. Výsledkom by mohla byť plnohodnotná revitalizácia zanedbanej a nevyužívanej lokality v úplnom centre mesta.
Lenže pod Zoborom to chodí inak. Mesiac pred 17. novembrom sa zobudia, dotrepú do Nitry fragmenty Berlínskeho múru (aj to nie všetky) a začínajú zmätky.
Najprv kvôli tomu, že musia hneď všetko odprezentovať. Sebaprezentácia je pre PR-imátora prvé-posledné, a tak fragmenty Berlínskeho múru musí hneď nadránom v svetlách reflektorov a objektívov kamier preberať uvítacia delegácia radnice. Mestskí poslanci sú rovnako zmätení ako ich voliči, lebo o tomto zámere počujú prvýkrát. Nevedia kde, čo, kedy a za koľko. A vlastne to tak úplne nevie ani vedenie mesta.
Ďalšie zmätky nastávajú po zistení, že jeden fragment chýba. Ak sa naň bude čakať, tak sa pamätník nestihne vybudovať do 17. novembra. Mohlo by sa to odložiť o rok, ale to už bude po voľbách a pásku by pravdepodobne prestrihával už niekto iný. A to nepripadá do úvahy. Takže rozhodnutie je jasné: pamätník bude stáť do dvoch týždňov, aj keby nemal byť kompletný.
Pristupuje sa k financiám. Tie ale musia schváliť poslanci, ktorí len zbytočne pindajú. „Ako len môžu uprednostniť verejný záujem pred ideologickým? Ako môžu kritizovať, že sa od nich očakáva len formálne schválenie zámeru, ktorý sa de facto už realizuje,“ vynárajú sa otázky v niektorých hlavách počas zasadnutia zastupiteľstva.
A aby zmätkov nebolo málo, tak vychádza najavo, že desať tisíc eur nebude konečná suma. Lebo za tieto financie sa len vyseká časť múriku a vybetónuje sa štvorec, do ktorého sa osadia tri betónové piliere. Preložené do reči bežného obyvateľa: miesto opravy niektorej z uličiek, ktorej stav nám dennodenne strpčuje život, vytvoríme paródiu na námestie, zrelú na revitalizáciu ihneď po jej skolaudovaní. Zmätky tohto druhu sa však budú riešiť až po príchode posledného fragmentu Berlínskeho múru.
…horší ako triedny nepriateľ
Komunisti mali príslovie: „Iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ.“ A treba uznať, že to platí i dnes.
Nech by ste totiž zámer vytvorenia Námestia slobody s fragmentami Berlínskeho múru v meste pod Zoborom kritizovali z akejkoľvek pozície, nepoštvali by ste proti nemu toľko Nitrančanov, ako keď sa realizácie tohto zámeru v dobrej viere chytí premotivovaný PR-imátor závislý od vlastnej sebaprezentácie.
Artur Bekmatov (politik: socialisti)
