Zuza z prezidentského paláca išla do českého parlamentu. Daj-li mi medajli, nebo nedaj-li? Dali. Strčil jej ju do rúk predseda Senátu Parlamentu Českej republiky Miloš Vystrčil. Tú istú Striebornú medailu, ktorú dostávajú pri príležitosti Dňa českej štátnosti významné osobnosti českej vedy, umenia, športu a verejného života. Zuza ju dostala mimo termínu. Vraj za mimoriadnu starostlivosť o pravdu, slobodu, politickú kultúru a vládu práva.
Zasmejte sa aj vy, čo ste sa nikdy nesmiali. Ono nie je žiadnou novinkou, že sa politici naprieč zemeguľou navzájom oceňujú (aj očierňujú) a dávajú si všakovaké, aj štátne, vyznamenania, ale ak je zdôvodnenie stráviteľné, tak tí dole len mávnu rukou. No to nie je Zuzin prípad. Mimoriadna starostlivosť o pravdu? To vážne? Neviem, ako sa dá mimoriadne starať o pravdu (niečo viem o starostlivosti o deti, aj o tej mimoriadnej, o starostlivosti o rodiča, domácnosť, záhradku a pod.), no o pravdu?
Navyše, politici pravdu nehovoria, ani tí vami obľúbení. Tak to skrátka je. Niekedy je to v mene vyšších cieľov, inokedy v mene plných vreciek, niekedy zo strachu, no mimoriadna starostlivosť o pravdu? Som presvedčená, že Zuza pravdu nehovorí (ako je to s jej priateľom a rodinnými príslušníkmi, naozaj s ňou lietajú kade-tade a papajú za štátne peniaze?), dokonca ani slobodu nepodporuje (podpisuje každý zákon z dielne chunty namierený proti občanom) a vládu práva tiež nie (zastáva sa iba „našich“). Zuza je báb(i)ka, ktorá akože politickú kultúru demonštruje tým, že hovorí stíšeným hlasom bez emócií. No a čo, že sú to prázdne frázy obalené do nafúknutej vaty? Ale je to také nekonfliktné…
Ako je to v Orwelovom románe 1984? „Aj názvy štyroch ministerstiev, ktoré nám vládnu, sú dôkazom arogancie, s akou sa prekrucujú fakty. Ministerstvo mieru sa zaoberá vojnou, Ministerstvo pravdy lžami, Ministerstvo lásky mučením a Ministerstvo hojnosti hladomorom. Tieto protirečenia nie sú náhodné ani nevyplývajú z obyčajného pokrytectva; sú nevyhnutným výsledkom používania doublethinku.“
Zuza je len hlava smradľavej ryby. Štát držia v rukách hochštapleri v kostýmoch politikov, ktorí arogantne prekrucujú fakty, podvádzajú (keby len pri diplomovkách) a (ne)dodržiavajú, čo od iných vyžadujú, odvolávajú, čo predtým svätosväte sľúbili (dva pršteky do nebíčka, neoklamem anjelíčka, žiadny ďalší lockdown už nebude, sľubujeme, žiadne povinné očkovanie, môžete nám veriť), hovoria o slušnosti a demokracii, ale svoje posty si bránia cenzúrou a ťažkoodencami v uliciach.
Nuž áno, prišla zmena. V porovnaní s vládou komunistov sme na tom horšie. Ono totiž už niet kam ujsť. Vláda mrzkej luzy je takmer všade. No všetci vieme, ako je to so slovíčkami nikdy a navždy.
Zuzana Huďová, spisovateľka a novinárka
