Slovensko je síce malá krajina, napriek tomu sa môže popýšiť viacerými slávnymi hokejistami, ktorí ju preslávili prakticky po celom svete. Ktorý z nich bol ten NAJ… si celkom netrúfajú povedať ani odborníci, na čom sa ale zhodujú, že jeden bol predsa len výnimočný – Stan Mikita.
Stan Mikita, ktorý sa pôvodne volal Stanislav Guoth (niekde sa uvádza aj Gvoth – pozn. red.), bol kanadský hokejista slovenského pôvodu, člen Hokejovej siene slávy a zároveň najproduktívnejší hokejista v NHL v 60. rokoch. Stana nazývali aj „Čierny jastrab zo Slovenska“, pretože celú kariéru, teda dlhých 22 rokov hrával za slávne Chicago Blackhawks, a podľa legendárneho hokejistu Bobby Hulla bol Stan najväčším hokejistom všetkých čias.
„Divotvorná“ cesta do Kanady
Stan sa narodil ako Stanislav Gvoth v liptovskej dedinke Sokolče, jednou z obcí zatopených v roku 1975 priehradou Liptovská Mara. V roku 1948 jeho rodinu navštívil strýko Joe Mikita, ktorý žil v Kanade. Keďže na Slovensku bola chudoba a zúril komunizmus, navrhol Stanovým rodičom, že si s manželkou jedno dieťa zoberú so sebou do Kanady. „Raz večer u nás debatovali na túto tému s rodičmi. Bol som hladný, a tak som sa zamiešal do rozhovoru. Mama mi prikázala vrátiť sa do postele. Rozplakal som sa, pretože som chcel aspoň krajec chleba. Mama si myslela, že plačem preto, lebo ma nechcú pustiť, a tak povedala, že si ma môžu zobrať,“ spomína Stan Mikita na to, ako sa dostal do Kanady. Malý Stan mal vtedy iba osem rokov a vôbec netušil, čo ho v Kanade čaká.
Navyše, nevedel ani slovo po anglicky, a tak sa v škole v kanadskom meste St. Catharines prebíjal ako sa dalo. Raz popoludní zbadal pred domom na ulici nejakých chlapcov hrať s gumenou loptičkou hokej. Aj keď nemal s touto hrou žiadne skúsenosti, postupne sa mu začalo dariť. Dokonca aj v škole, najmä na hodinách matematiky. Ako 9-ročný sa dostal do žiackeho hokejového družstva, ktoré organizovala Kanadská légia. Už od piatej ráno sa pustil do tvrdého tréningu na ľade. Staré korčule mal vypchaté ponožkami a papierom, ako chrániče mu slúžili časopisy omotané okolo nôh. Úžasný talent podporil nesmiernou vôľou a húževnatosťou. Keď ako 18-ročný nastúpil do klubu Chicago Blackhawks, a po roku sa stal profesionálom, splnil sa mu životný sen.
K Slovensku sa vždy hrdo hlásil
V roku 1961 priviedol svoje mužstvo k víťazstvu v Stanleyho pohári. Dokonca ako prvý hráč sa preslávil tým, že začal používať zahnutú hokejku, hoci so zlým zakrivením. Dostal sa k nej celkom náhodou, keď sa mu pri tréningu zasekla do štrbiny mantinelu. Keď ju vytiahol, pripomínala banán. „Zasekol som hokejku o dvierka na striedačku. Snažil som sa ju vytiahnuť, a keď sa mi to podarilo, videl som, že je ohnutá. Nahnevane som napálil puk a cítil som, že je to úplne iný pocit. Bobby Hull civel, keď strely lietali ako tryskáč,“ zaspomínal si Mikita na to ako v roku 1963 prišiel k zahnutiu svojej hokejky.
Časté zranenia hlavy ho zase inšpirovali k tomu, aby nosil špeciálnu prilbu, s ktorou sa na ľade výrazne odlišoval od ostatných hráčov. „Veľakrát som dostal ranu do hlavy a už ma to prestalo baviť,“ priznal sa Mikita. Podľa Bobbyho Hulla vedel nájsť v zápase hráča aj potme a dokázal prihrať tak presne, ako keď niť prejde uchom ihly. Z počiatkoch často trestaného hokejistu sa postupne stal dvojnásobný držiteľ Lady Byng Memorial Trophy (1967 a 1968), trofeje pre najslušnejšieho hráča s vysokými hernými kvalitami! Aj mimo ľadu ostal Stan vždy sám sebou. Láskou k rodnému Slovensku sa nikdy nehanbil, naopak, hrdo sa k nemu hlásil.
Pred smrťou mal veľké bolesti
Mikita zostáva jediným hráčom NHL v histórii, ktorý v tej istej sezóne vyhral trofeje Arta Rossa (šampión bodovania), Harta (MVP) a Lady Byng (športové umenie) a tento čin sa mu podaril v rokoch 1967 a 1968. Celú svoju kariéru strávil v Chicagu, počnúc debutom v NHL v roku 1959, a po odohraní 17 zápasov v sezóne 1979-80 prešiel do dôchodku. Po konci hokejovej kariéry bol stále vnímaný ako jeden z najlepších hráčov v histórii NHL, uctievaný nielen v Chicagu, ale aj v mestách, kde strieľal súperom jeden gól za druhým. Jeden z jeho trénerov, Billy Reay, ho nazval „najkompletnejším hokejovým hráčom“ a Mikita mu pomohol vyhrať dve trofeje Hart Memorial ako MVP NHL v 60. rokoch spolu so štyrmi bodovanými titulmi Arta Rossa a pár trofejami Lady Byng.
Je lídrom kariéry Blackhawks v počtu asistencií (926), bodov (1 467) a odohraných zápasov (1 394), a je druhý za Hullom s 541 gólmi. The Canadian Press ho v roku 2017 zaradil medzi 100 najlepších hráčov NHL všetkých čias. Mikita bol prvým hráčom, ktorého dres vyvesilo Chicago Blackhawks v októbri roku 1980 a o tri roky neskôr bol uvedený do hokejovej siene slávy. To ale už pôsobil ako golfový profesionál! Stan Mikita, nositeľ viacerých hokejových ocenení a člen Hokejovej siene slávy NHL, muž, ktorý bol hrdý na svoj slovenský pôvod zomrel 7. augusta 2018 v Chicagu. Pred smrťou mal veľké bolesti a podľa bývalého brankára Blackhawks a jeho spoluhráča Glena Halla bola pre neho smrť požehnaním. Pomenovali po ňom zimný štadión v Ružomberku.
Štatistiky Stana Mikitu:
Počet štartov a gólov v NHL: 1549 zápasov, 600 gólov, 1017 prihrávok.
Počet reprezentačných štartov a gólov: hrával len v kanadskom reprezentačnom drese, zúčastnil sa na pamätnej prvej sérii Kanada – ZSSR v roku 1972, po ktorej viedol tím javorových listov ako kapitán v stretnutí na pražskom ľade proti čs. reprezentácii (3:3).
Najväčšie úspechy:
- Jedna z megahviezd NHL z čias, keď v tejto súťaži hrávalo iba 6 mužstiev
- Víťaz Stanleyho pohára (1961)
- šesťkrát vo výbere All stars NHL (1962 – 64, 1966 – 68)
- štvornásobný držiteľ trofeje Arta Rossa (1964, 1965, 1968 a 1969) ako najproduktívnejší hráč základnej časti
- dvakrát držiteľ Hartovej trofeje (1967 a 1968) pre naujužitočnejšieho hráča základnej časti NHL
- raz držiteľ Patrickovej trofeje (1976) za mimoriadny prínos hokeju v USA
Dodo Púchovský a Miroslav Deglovič
