Zmena klímy má dôsledky na celú prírodu. Veľmi citliví sú na ňu najmä ovocinári, ktorí sú zo „zbláznenej“ prírody už doslova zúfalí. Keď má byť zima je pomerne teplo, a keď má byť teplo, pretože stromy sa prebúdzajú a začínajú kvitnúť, udrú mrazy.
Scenár „pomýlenej“ prírody sa v ostatných rokoch začína prejavovať stále viditeľnejšie. Nie inak tomu bolo na sklonku konca tohtoročnej zimy a začiatku jari, kedy pomerne teplé počasie vystriedali mrazy. A výsledok? Ovocné stromy, ktoré už začali pomaly pučať napadol mráz a zničil tak časť úrody. Akú, to ovocinári ešte presne nevedia, ale škody budú podľa nich veľké. A to nielen na ovocí, ale aj v ich ekonomike, pretože opäť museli vytiahnuť osvedčené „zbrane“, aby aspoň čo-to zachránili. Sami však veľmi dobre vedia, že vyhraté ešte nemajú.
Škody z marcových mrazov môžu navýšiť májové
Marcové mrazy nielenže postavili ovocinárov do pozoru, ale ich aj poriadne zamestnali. Tam, kde boli prízemné mrazy, ktoré by mohli poškodiť črtajúcu sa tohtoročnú úrodu, robili ovocinári všetko možno aj nemožné aby z nej zachránili najviac. Hoci ovocinári predbežné škody ešte zrátané nemajú, už teraz ale vedia, že malé nebudú. A to ich ešte čaká nevyspytateľný apríl a aj začiatok mája, teda až po troch „zmrznutých“ Pankráca, Serváca a Bonifáca (12.-14.5.), vrátane Žofie. Ovocinári teda musia dávať veľký pozor na mráz vo vegetačnom období, keď už sú rozvinuté puky, pretože jarné mrazy mimoriadne ohrozujú všetko kvetenstvo, ktoré už na stromoch je.
Dobré víno sa dá spraviť prakticky z každého ovocia. Ako na to? Poradí vám odborník Miloš Ševčík
„Aj nám narobili marcové mrazy celkom slušné škody. Aké, to teraz neviem, múdrejší budeme o niekoľko dní. Dosť nám však pomrzli skoré odrody marhúľ, ale na koľko percent to vyčísliť teraz ešte neviem, ale škody budú určite veľké,“ netají Dušan Szabó, ktorý má pri Dulovciach v okrese Komárno veľký ovocný sad. V ňom doteraz počas marcových mrazov museli už štyrikrát prikurovať parafínovými sviecami. „Teraz nám už všetky mrazy uškodia, takže ak prídu ďalšie, škody budú len narastať. Vyhraté teda ešte rozhodne nemáme,“ priznáva Szabó, podľa ktorého sú poškodené aj čerešne. Našťastie, slivky sa ukazujú, že sú v poriadku.
Kým ovocinári rátajú škody, vinári sú zatiaľ v kľude
Veľké škody na ovocí má po marcových mrazoch aj pestovateľ Emil Schultz, ktorý má veľké sady vo Dvoroch nad Žitavou pri Nových Zámkoch. „Áno to máme, hoci sme použili protimrazovú závlahu, a tam, kde ju nemáme sme zadymovali parafínovými sviečkami alebo kúrili pieckami na pelety. Ak by sme to neurobili, škody by boli výrazne vyššie, hoci už aj teraz sú veľké,“ prezradil majiteľ Schultzových sadov, podľa ktorého majú najviac poškodené slivky, ktoré neochraňovali a tiež jablká a broskyne. Väčšinou to ale bolo na parcelách, ktoré neochraňovali, pretože ovocinárstvo má veľa hektárov a z hľadiska finančných nákladov jednoducho všetko ochrániť nejde.
„Tam, kde sme použili protimrazovú závlahu alebo sme robili protimrazové opatrenia je poškodenie minimálne, inde je potom väčšie. Múdrejší z hľadiska škôd budeme až o pár týždňov, keď budú tie plody väčšie a my uvidíme, koľko ich na stromoch zostalo. Prirodzene, všetko sa môže skomplikovať ďalšími mrazmi, ktoré môžu prísť aj do polovice mája, takže vyhraté z hľadiska úrody ešte rozhodne nemáme,“ dodal Emil Schultz, ktorému ako ovocinárovi robia najväčšie vrásky na cele 15-16 stupňové januárové či februárové teploty, po ktorých začnú stromy pučať, a následné mrazy zničia črtajúcu sa úrodu.
Ľadové víno predsa len bude! Bude ho však podstatne menej ako inokedy
„Nás sa zatiaľ marcové mrazy ešte takmer nedotkli, lebo u nás začína vinič rašiť trochu neskôr. Trošku bolo na juhu vyklíčené chardonnay, prikurovať sme ale nemuseli. U nás v Topoľčiankach sme boli zatiaľ v pokoji. Nám by mohli poškodiť mrazíky koncom apríla, prípadne začiatkom mája,“ skonštatoval Miloš Ševčík, výrobný riaditeľ Château Topoľčianky.
Dodo Púchovský
