-2.9 C
Nitra
nedeľa, 5 februára, 2023

Prof. Peter STANĚK: Jediným spôsobom riešenia súčasnej globálnej situácie môže byť riešenie na lokálnej, regionálnej úrovni

Prof. Ing. Peter Staněk, CSc. je slovenský ekonóm, prognostik, a čoskoro už bývalý samostatný vedecký pracovník Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Známy ekonóm pôsobil ako ekonomický poradca predsedov vlády SR Vladimíra Mečiara, Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Jeho témou je nielen ekonomika, ale aj rozpočtová politika, finančné trhy, globalizácia. Bol spoluautorom hospodárskej politiky Slovenska a medzinárodných projektov v oblasti transformácie.

Prof. Peter STANĚK: Jediným spôsobom riešenia súčasnej globálnej situácie môže byť riešenie na lokálnej, regionálnej úrovni
Peter Staněk (zdroj: Euractiv.sk  TASR/Martin Baumann)

Je pravda, že ste dostali po rokoch na SAV výpoveď?

K tomuto sa už nebudem vyjadrovať, to je to už nie je môj problém a tým to pre mňa končí. Poviem len, že zo SAV odchádzam 31. decembra.

Je vám to ľúto?

Viete, ono je to tak, že keď niekde robíte 30 rokov, tak máte k tomu miestu určitý nostalgický vzťah. Ale padlo také rozhodnutie, takže to tak asi malo byť. Mimochodom, už mám 75 rokov, takže to neriešim. Budem sa venovať písaniu kníh, dostal som už nejaké ponuky.

Keďže nie som súčasťou mainstreamu a naopak, pani prezidentka ma vyhlásila za vzorového hoaxeara, tak to bola len otázka času, kedy ma prepustia. A teraz na to majú aj zákonný dôvod, keďže ľudia nad 70 rokov musia byť prepustení k 31. 12. a podľa zákona vám síce môžu obnoviť kontrakt podľa finančnej situácie alebo iných podmienok inštitúcie, tak sa to vyriešilo takto. Je to zbytočné rozmazávať, ja som sa rozhodol takto.

Ako to, že už nie ste súčasťou mainstreamu? Pamätám si, keď ste sa ešte úplne bežne vyjadrovali k ekonomickým záležitostiam Slovenska…

Ale posledné tri roky už nie, žiadny priestor tam nie je, ja sa už k ničomu nevyjadrujem. Nech si každý rieši svoj problém. Nechcú ma a ja chodím len tam, kde ma pozvú.

MUDr. Radoslav Čičala: Strach využívajú psychopati ako svoju živnú pôdu. Nebojte sa

Z toho všetkého, čo prežívame, v akom štádiu slobody alebo totality sa nachádzame?

Odpoviem vám presne, náhodou mám pred sebou materiál z Národnej banky Slovenska, ktorá predpokladá, že zhruba 60 percent domácností si pohorší a 39 percent nepocíti vplyv inflácie a súčasných ekonomických zmien. Tvrdia, a zacitujem to presne, že vo veľkej časti populácie dôjde ku zvýšeniu príjmov v období 2023 až 24 o 22 až 24 percent! Teda, že porastie ich príjem. Z čoho? No, to neviem z čoho, oni to nekvantifikujú, ale majú matematický model a, napríklad, vychádzajú z porovnania toho, že v druhom kvartáli sa priemerné mzdy v ekonomike medziročne zvýšili o 7,4 percenta. Ale reálne mzdy poklesli o 5 percent, tak neviem, z čoho vychádzajú, že si väčšina polepší či nepolepší. Dokonca podľa tejto správy sa v 39 percentách domácností situácia zlepší. Toto je odpoveď na to, kde na nachádzame.

Je to reálna prognóza?

Prosím vás, aká prognóza to je? To je ďalší spôsob vykladania vlastných želaní a predstava do budúcnosti. Povedzte mi, kde sa zvýšia platy o 24 percent? To je starý spor o tom, že ekonometri vypočítajú, aká bude budúcnosť. Tak nech si spomenú na predvídanie krízy v rokoch 2008 až 2013. Oni to pokojne publikujú, všetci sa na to budú odvolávať a bude to v poriadku.

Vy ste boli aj spolutvorcom hospodárskej stratégie Slovenska. Bola tam vízia vývoja Slovenska…

Áno, v 2008. Všetko sa splnilo. Bohužiaľ. Žiaľ, boli to dva materiály, ktoré skončili v šuplíku. Nikto s nimi ďalej nepracoval a nikto na ne ani nenadväzoval. Lebo hlavný problém Slovenska dnes je v tom, že nemáme žiadnu strategickú víziu na roky dopredu, v ktorej by sa odpovedalo na základnú otázku dôležitú pre podnikateľský sektor. Ide o odhadnuteľné podnikateľské prostredie. To znamená, aby ste vedeli, aké môžu byť o päť rokov dane, odvody atď. Keby som bol cynik, tak poviem, že vďaka niektorým materiálom, ako je zelený údel a podobne, by ste mohli kvantifikovať predpokladané parametre budúceho vývoja. Dokonca ARDAL, agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, by mala riešiť to, kedy budú vrcholové hladiny dlhovej zodpovednosti Slovenska a podľa toho formovať, ako by sa mohlo vyvíjať daňové zaťaženie a podobne. Keďže však ekonómia už dávno nie je vedou,  je politickou službou, tak tieto veci neočakávajte.

Dôchodková reforma vytvára časový nesúlad medzi novými výdavkami a úsporami, upozorňuje šéf rozpočtovej rady

Táto vláda však rozdáva peniaze, ako keby po Ficovi zostala plná špajza. Stále počúvame o Pláne obnovy, ako to vlastne je?

Nezabudnite, plán obnovy je 750 miliárd, plus ďalších 23 miliárd, ale 90 percent z toho sú úvery. Znamená to, že ich musíte raz začať splácať. Nie náhodou som otvoril otázku dlhovej služby, tá bude extrémne vysoká v rokoch 2023-27-28.  A my máme začať splácať prostriedky z fondu obnovy v roku 2027. Takže normálny minister financií by s tým kalkuloval a spočítal, akú finančnú rezervu bude musieť vytvoriť aj na splácanie peňazí z fondu obnovy.

Normálny bežný človek nie je ekonóm, toto nevidí, ale skôr ho zaujíma, odkiaľ sa tie peniaze berú?

Nezabudnite na dve veci. Prvou sú peniaze z eurofondov, o tých sa už ani nehovorí, všetci hovoria len o Pláne obnovy. A druhá vec: Nezabudnite, že Európska centrálna banka natlačila v posledných dvoch rokoch viac ako bilión euro, nekrytých peňazí, a hlavná inflácia vzniká práve z toho, že tlačíte obrovské množstvo nekrytých peňazí. Proste, stačí papier, farba a vybavené, ďalej to neriešite. Takže, nie je problém natlačiť tzv. helikoptérové peniaze, potom ich dať bankám a banky by nimi mali pracovať. Ale, ECB natlačí bilióny euro, dá ich komerčným bankám a tie ich majú dať obyvateľom, podnikateľom a podobne. Paradoxné je, že 90 percent tých peňazí sa vráti späť do ECB pri záporných úrokových sadzbách. Ako je to možné, nikto nechce úvery? 

My dnes vôbec nehovoríme o jednej veci: prítomnej polarizácii spoločnosti, ktorá znamená vývoj bohatých a chudobných, a o zadlženosti obyvateľstva. Veď tá zadlženosť je obrovská! Predstavuje viac ako je HDP, HND a nikoho to nezaujíma? Nikto si neuvedomuje, že ak máte obrovskú zadlženosť obyvateľstva, tak aj keď im ponúknete vynikajúce podmienky, tak si nebudú brať úvery, pretože ich nedokážu splácať? To isté sa týka podnikateľov. Práve preto hovorím, že ekonómia dnes pravdepodobne už nie je vedou, pretože na tieto veci sa nezameriava, neodpovedá na otázky, nehľadá dôsledky a tvári sa, že jej stačí päť makroekonomických čísiel, na základe ktorých pomocou makroekonomických modelov vypočíta budúci vývoj.

Žijem v regióne, kde sa nezvyšujú platy, ľudia si nevedia nájsť primeranú prácu. Všimla som si, že sa možno aj práve preto začínajú správať lokálne, vymieňať si svoju prácu formou výrobkov, dokonca sa tu hovorí o vzniku lokálnej meny. Je to cesta?

Lokálny trh jednoznačne. Jediným spôsobom riešenia súčasnej globálnej situácie môže byť riešenie na lokálnej, regionálnej úrovni. Preto sa dnes v Európe diskutuje o tom, že sa máme vrátiť k Európe regiónov. Začínajú dva významné trendy, napríklad, francúzska EDF veľmi výrazne podporuje regionalizáciu ekonomiky. To znamená, vytváranie lokálnych zdrojov, úložísk energie, zároveň s tým sa čoraz výraznejšie presadzuje tendencia, ktorá vychádza z logiky: Predstavte si, že vznikla globálna ekologická katastrofa, nebudete mať napr. elektrinu, vodu, ako to budete obstarávať? Obstojíte vo veľkých celkoch? Nie, obstojíte v malých regionálnych systémoch. 

To znamená, že by sme mali uvažovať  tzv. kritickou infraštruktúrou v regionálnom rozmere pre prípad prírodných a vojnových katastrof. Znova sme na regionálnej úrovni. Ja sám pripravujem projekt, ktorý sa zaoberá potravinovými, liekovými a energetickými bankami v samosprávnych štruktúrach, pretože vy, keď budete mať problém, kam sa pôjdete sťažovať? Starostovi. Keď vám vyhlásia radiačný poplach, kam pôjdete, do Bratislavy? Alebo pôjdete za starostom, aby vám dal jodid draselný, aby ste  ho mohli použiť dve hodiny potom, ako k tomu došlo a tým si mohli zachrániť život?  Čiže, preto regióny. Táto koncepcia regiónov už bola nastolená dávnejšie, potom do toho vstúpil kovid a všetko sa to pozastavilo. Ale tento koncept regionalizácie Európy je nastavený už minimálne štyri roky. Nikto tu dnes nerieši fenomén kritickej infraštruktúra štátov, na koľko máme zásoby, napríklad, potravín na Slovensku. Mimochodom, ani nie na týždeň. Poliaci majú zásoby potravín asi na 2,3 roka.  A tak si potom položíte otázku, kto je tu zodpovedný?

Župan Branislav BECÍK: Zlaté padáky skončili! Bývalé vedenie vyplatilo NEZÁKONNE tisíce ako odmeny

Na toto ale musí byť aj politická vôľa..

Ja sa na to pozerám ako pragmatik. A keďže vývoj prírodných  zmien a prírodného prostredia je nesmierne rýchly a rozsiahly svojimi dopadmi, tak proste musím zvažovať to, čo bude podmienkou prežitia a čo nebude podmienkou prežitia.  Preboha, všetci sa tu hrabeme na tom svojom mravenisku, vôbec si neuvedomujeme, že nejde o globálne otepľovanie, ale o teraformáciu prírodných podmienok na povrchu planéty Zem. Tak znie skutočný rozmer prírodných zmien. Globálne otepľovanie vyhovuje tým, ktorý na ňom zarobia a nebude vyhovovať tým, ktorí na zložia na 168 biliónov euro do roku 2030 v podmienkach Európskej únie. Viete, koľko je to peňazí, ak ročný produkt EU je 28 biliónov? Z čoho to chceme financovať, to akože nikomu nedochádza?

Ako ste sa vy, ekonóm, zabezpečili na dôchodok? Poradíte aj nám?

Ako sa zmenila hodnota euro od roku 2008, keď sme vstúpili do menovej únie? O koľko klesla hodnoty úspor? O 36 percent. Vy nepoznáte štúdiu svetovej banky, ktorá jasne ukázala, že druhý pilier je iba čiastočným riešením penzijného pilieru a v žiadnom prípade nenahradí prvý pilier? A viete, že v Čile prvých dvanásť rokov  Pinochet nariadil, že musia fondy investovať iba do presne vybraných akcií? Do piliera v Chile vstúpilo iba 41 percent ľudí, iba tých najbohatších. Vy si nepamätáte najväčšie podnikové penzijné fondy napr. v USA, ktoré boli vytunelované? Je to tak desať,  pätnásť rokov dozadu. Keď sa chcete zabezpečiť na dôchodok, moja posledná odpoveď: Zamyslite sa nad tým, prečo je diera v dôchodkovom systéme. Odpoveď je veľmi jednoduchá, pretože štát roky za svojich poistencov, čo obnáša 3,2 milióna ľudí, platí do sociálnej poisťovne iba 48 alebo 32 percent povinnej poistnej zmluvy, tento rok je to 34 percent. Takže, keď tam vzniká diera, je to zásluhou štátu, aby štát vykázal minimálny deficit. Jedinýkrát sa platilo 100 percent povinnej poistnej sumy , a to bolo v roku 1996 za Mečiara, za Fica to bolo v priemere 60 až 65 percent. To isté sa týka zdravotníctva. Takže, nespoliehajte sa ani na druhý pilier. Treba tlačiť nato, aby štát plnil svoje záväzky a platil za zamestnancov sto percent poistnej sumy do sociálnej poisťovne. Potom by bol prvý pilier solventný, a to sa podržte, do roku 2048!

A politici to nevedia?

A čo by nevedeli, vedia to veľmi dobre. Politici robia presne to, čo sme im dovolili. To je všetko. A keďže väčšina ľudí si povie, že nemá čas sledovať takéto veci, že im nerozumie, tak máte odpoveď. Zaujímať sa o veci verejné. Keď je to kvalifikovaný  a zodpovedný volič, ktorý volí s plnou vážnosťou svojej zodpovednosti, tak nemôžu  vznikať takéto excesy. Ale keď je volič od slova vôl a nezaujíma ho nič, tak nech sa potom nečuduje.

Čítajte na ďalšej strane: Hospodárska stratégia Slovenska (dokument)>>>

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články