Podľa titulku by sa mohlo zdať, že 45-ročný Košičan Ján Podolinský si spoza recepčného pultu „zasadol“ priamo na najvyšší post v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), no nie je tomu tak. Košičania Janka poznajú dlhé roky. Poznajú ho však aj čitatelia časopisu Blind revue, ktorý nevidiacim a slabozrakým pomáha pri „objavovaní“ a zdokonaľovaní sa vo svete asistenčných technológií.
Na nedávnom 9. zjazde ÚNSS bol Ján Podolinský zvolený za predsedu tejto organizácie a pomyselný štafetový kolík tak preberá po zakladajúcom členovi, RNDr. Branislavovi Mamojkovi. Zaujímalo nás, aké plány a predsavzatia bude mať v novej funkcii.
Vaše meno nevidiacim nie je celkom neznáme, roky vediete časopis, zaoberajúci sa technológiami uľahčujúcimi život ľuďom so zrakovým znevýhodnením – Blind revue. Predstavte sa našim čitateľom.
JP: Ako už bolo uvedené som z Košíc aj keď pôvod z pomerne malej dedinky od Trebišova. Mám 45 rokov, som ženatý a máme dve dcéry. Pred príchodom do ÚNSS som pracoval v softvérovej spoločnosti pri vývoji softvéru na mieru. V ÚNSS som nastúpil ako recepčný no čoskoro som začal pracovať s klientmi v procese sociálnej rehabilitácie. Tá tvorí moju hlavnú pracovnú náplň doteraz.
Slovák, ktorý si podal ruku s Lady Di
Čo si pod tým má predstaviť vidiaci človek, ktorý zrakovo postihnutého videl len v nejakej televíznej reportáži?
JP: Vyučujem našich klientov pracovať s počítačom, mobilným telefónom a rôznymi aplikáciami za pomoci asistenčných technológií.
Čo vás do Únie priviedlo?
JP: Po rapídnom zhoršení môjho zraku som musel ukončiť predchádzajúce zamestnanie. V tom čase som absolvoval rehabilitačný proces v ÚNSS a zároveň sa uvoľnilo miesto na krajskom stredisku v Košiciach. Oslovili ma či by som to nezobral. Nemal som inú prácu a tak som sa stal recepčným.
Kedy nastalo rozhodnutie kandidovať na post predsedu ÚNSS?
JP: Priznám sa, že rôzni ľudia do mňa vŕtali už dávnejšie. Tak naozaj som sa rozhodol až v lete tohto (2022) roku.
Aké sú vaše plány na tomto poste?
JP: V prvom rade chcem dosiahnuť, aby sme tvorili jeden tím, ktorý ide jedným smerom. Popri tom mám v pláne rozšíriť aktivity ÚNSS a v neposlednom rade pokúsiť sa do členskej základne pritiahnuť mladých ľudí. ÚNSS má 32 rokov, za ten čas ste jej druhým predsedom.
Aké je to, preberať vedenie organizácie po človeku, ktorý bol viac, ako 30 rokov jej „tvárou“?
JP: Zatiaľ si to nejako neuvedomujem. Je to príliš čerstvé. Každopádne som nastavený pozerať sa najmä dopredu. Pamätať na minulosť, avšak nejako sa k nej neviazať.
Predchádzajúce obdobie bolo zamerané na budovanie a stabilizáciu organizácie ako aj na definovanie a prevádzkovanie dôležitých aktivít. Tieto chcem zachovať a pracovať na ich rozvoji a ďalšom skvalitňovaní. Nie som na to sám. Vo vedení organizácie ostávajú tak p. Mamojka ako aj ďalší skúsení členovia a pribudli mladí dynamickí ľudia. Tí všetci tvoria tím, ktorý sa bude musieť, spolu so mnou, popasovať s výzvami, ktoré pred nami stoja.
Ste človek pred 50tkou, predpokladám teda, že sa chcete zamerať aj na túto generáciu. Máte už nejaké predstavy, ako zatraktívniť organizáciu pre strednú generáciu?
JP: Zmenili sme stanovy organizácie, tak aby sme podporili záujmové kluby. Tieto majú celoslovenskú pôsobnosť a sú zamerané na ľudí s rovnakými záujmami (napríklad profesné – maséri, IT špecialisti; športové – kolkári, showdownisti/stolný tenis pre nevidiacich; pozn. red.). To by mohlo podporiť vzájomné združovanie sa ľudí.
Boli časy, keď sa so zrakovo postihnutými ľuďmi rátalo aj v oblasti odborných aktivít. Nemáte pocit, že sú z tohto procesu ako keby „vytlačení“?
To je ďalšia vec, ktorú plánujem – viac zapájať ľudí so zrakovým postihnutím do odborných aktivít ÚNSS a tak ich aktivizovať pre členstvo ako aj prácu pre hnutie zrakovo postihnutých.
Dnešná doba veľmi nepraje dobrovoľníctvu a dobrovoľným aktivitám. Viete, ako zatraktívniť aj túto stránku Únie?
JP: V prvom rade chcem túto oblasť viac spropagovať. Plánujem vytvoriť program pre dobrovoľníkov, ktorý by si, „dobrovoľníčenie“ u nás, mohli uvádzať vo svojom životopise ako komplexnú dobrovoľnícku činnosť. Takýto údaj zvyšuje atraktivitu mladých ľudí u zamestnávateľov. Tento prístup by mohol byť obojstranne prínosný.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov v novej funkcii.
Eka Balašková
