12.1 C
Nitra
pondelok, 23 mája, 2022

Prof. Jiří BERAN: Vždy som bol proti očkovaniu tehotných a detí, pretože deti majú prirodzenú imunitu

Profesor Jiří Baran je s predstihom najcitovanejší český epidemiológ v zahraničí, so svojimi názormi sa od vlaňajška často dostával do sporu s dominantným prúdom. Absolvoval LF UK v Hradci Králové, do roku 1990 pôsobil ako obvodný vojenský epidemiológ v Kroměříži. Vrátil sa do Hradca na katedru epidemiológie. Od roku 1995 sa podieľa na vývoji vakcín, svoj záujem rozšíril aj na tropické lekárstvo. Z armády odišiel v roku 2001. Rok nato sa stal profesorom epidemiológie. Má stovky zahraničných publikácií a tisíce vedeckých citácií. V novembri 2020 ho web ministerstva zdravotníctva zaradil medzi „známe osobnosti propagujúce dezinformácie“.

Ako hodnotí dnešnú situáciu? Rozhovor poskytol portálu echoprime.cz. Daniel Kaiser sa ho spýtal, čo prináša delta variant koronavírusu, a čo si myslí o raste nepriameho tlaku na očkovanie zamestnancov, mládeže, dokonca detí.

Prof. Jiří BERAN: Vždy som bol proti očkovaniu tehotných a detí, pretože deti majú prirodzenú imunitu
Prof. Jiři Beran, foto echoprime.cz

Svetová zdravotnícka organizácia varuje pred ďalšou vlnou nákaz. Všetci hovoria o delte. Máme sa báť?

Nepochybne s nami tento koronavírus bude ďalej. Teraz prevažuje delta mutácie, o ktorej absolútne presne vieme, že má devätnásťkrát nižšiu úmrtnosť než alfa mutácie. A dvaapolkrát nižší počet hospitalizácií.

To vieme presne odkiaľ?

Z britských oficiálnych čísel zverejnených 25. júna v Public Health England. Základom je analýza 225 tisíc vzoriek, kde bola sekvenovania mutácie alfa, a 92 tisíc vzoriek delty. Masívne čísla, spoločne s výsledkami štúdie, ktorá sa volá SIREN a ktorá sleduje výskyt nových ochorení medzi osobami, čo covid-19 prekonali. Takže delta rozhodne nie je žiadna tragédia, skôr naopak. Základný problém Českej republiky vidím dnes v nedotiahnutom pokrytí očkovaním staršej populácie. Ľudia nad 55 rokov prispievajú k úmrtiam s covidom 98 percentami. Keď som sa naposledy díval na štatistiky, v tejto vekovej skupine chýbalo preočkovat ešte 660 tisíc z celkovo 2,5 milióna ľudí. To je veľa. Ak by sa vrátila napríklad mutácie britská, teda alfa, ktorá mala u odhalených pozitívnych prípadov úmrtnosť takmer dve percentá, môže v tejto skupine u nás zomrieť až 14 tisíc ľudí. Slovenská republika všeobecne testovala viac, takže sa podarilo zachytiť viac pozitívnych osôb, preto išla úmrtnosť na 1,8 až 1,9 percenta. Mimochodom, v Nemecku vtedy zaznamenali úmrtnosť 2,8 percenta. Každopádne delta mutácia má zatiaľ úmrtnosť 0,1, umrie jeden človek z tisícky pozitívne testovaných. Z tohto pohľadu by to nemusel byť problém.

Zmýlili ste sa za ten rok a pol v niečom vážne?

Zle som odhadoval počet ľudí, ktorí ochorenie prekonali. Nakoniec som zistil, že získať ho, teda infikovať sa, nie je tak jednoduché. Myslel som si, že to vlani v lete prebehlo u viac ľudí. Ale na druhej strane ma táto korekcia vedie k presvedčeniu, že aby ľudia chorobu prekonali, musí tomu predchádzať naozaj intenzívnejší kontakt s nakazenými.

Takže ste si pôvodne myslel, že už sme ďalej na ceste ku kolektívnej imunite?

Áno. Inak ja som nikdy nerobil príkre súdy. Vlani v lete som sa snažil ukázať, že covid nemá tak dramatickú úmrtnosť. Ďalšie dôraz som kládol na cielenú starostlivosť a prácu so starými ľuďmi. Ľudí starších ako 60 rokov bolo medzi novo pozitívnymi skoro stále okolo dvanástich percent. Pri najväčšom boomu epidémie bolo denne desať tisíc pozitívnych testov, z nich bolo 1200 ľudí starších ako 60 rokov. Za týždeň to robí desať tisíc ľudí, ktorí by sa mali obvolávať. Keď ja som dokázal s jedným telefónnym centrom v Prahe pri štúdii na chrípku pred 18 rokmi obvolať dvakrát týždenne 6,5 tisíce ľudí, prečo by štát nemohol desiatich tisícom ľudí zavolať trikrát počas desiatich dní? Ak by mali záujem, rád im ukážem, ako spracovať telefónny rozhovor, ako inštruovať operátormi, na čo sa pýtať. My sme sa pýtali tých ľudí dookola na príznaky, a keď nejaké mali, dohodli sme príchod zdravotné sestry, aby im doma urobila ster. Vedeli sme, že keď je človeku zle, nepôjde na ster hneď, ale až keď sa mu urobí trochu lepšie. Podľa tohto vzoru sa dnes robia jedny z najväčších štúdií na svete. Viac menej vďaka týmto štúdiám som vo svete citovaný.

Ste považovaný za dezinformátora, za človeka, ktorý v jednej neserióznej štúdii tlačil liek isoprinosine.

S tou štúdií je pravda, samozrejme, úplne niekde inde. Nie som v spojení s farmaceutickou skupinou, čo ten liek vyrába. U iných firiem, pre ktoré som vyvíjal očkovacie látky, by sa snáď dalo povedať, že som zaujatý. Vývoj vakcín bol posledných dvadsať rokov môj hlavný príjem. Ale nie isoprinosine, ten sa mi len zdal ako výborný liek na tú počiatočnú imunosupresiu, teda riešenie jedného z troch problémov covidu.

Vašej štúdii sa hlavne vyčítalo, že bola retrospektívna, že účastníci štúdie nevedeli, že sú účastníci.

V troch domovoch dôchodcov podali lekári pacientom, ktorí boli pozitívne, uvedený liek. Ja som s niekoľkými ďalšími kolegami potom analyzoval dáta úmrtia. Takže áno, sledovanie bolo retrospektívne. Mňa nachytali na jednej veci, ktorú ja som nepovažoval za dôležitú. Keď vykonávate retrospektívnu štúdiu, keď vezmete dáta ľudí s predpísaným liekom a tie dáta zanalyzuje, musíte používať jeden jediný ukazovateľ: odds, odds ratio, takzvanú prevahu zdravých nad chorými alebo živých nad mŕtvymi. My v tej našej štúdii 25-krát napísali, že sme merali odds ratio a akú to odds malo hodnotu. Ale skôr ako išla štúdia k vydavateľovi, poslal som ju na kontrolu kvôli anglickému zneniu. On tam zmenil určité slová a na dvoch miestach pridal slovo prospective. Ako to ponáhľalo, tak som to už nečítal a preposlal. A na tomto slove sa naši kritici otočili. Je to asi, ako keby som vám porozprával o svojom aute, 25-krát vám povedal, že jazdí na naftu, a potom vám raz povedal, že som natankoval benzín. A vy by ste z toho vyvodil, že vás schválne zavádzam a patrím medzi ľudí, ktorí chcú zničiť naftový motor naliatím benzínu. Kto ale pozná parametre retrospektívnych štúdií, vie, že parameter odds ratio nemôžete použiť u prospektívnej štúdie. Avšak zásadným záverom štúdie bol poznatok, že úmrtnosť zhruba 200 ľudí z troch domovov dôchodcov, kde na covid podávali isoprinosine, bola štatisticky významne nižšia ako u ľudí z iných domovov dôchodcov v republike, kde liek nepodávali. Štúdiu sme zhotovili na základe porovnania dát z ÚZIS, ktoré mi láskavo poskytol profesor Dušek niekedy pred rokom. Retrospektívne sledovanie, to som vždy zdôrazňoval, treba brať ako signál pre zhotovenie prospektívnej štúdie. Tá však bola zakázaná.

Zakázaná?

Áno, to málokto vie, že na isoprinosine mala prebehnúť dvojito slepá štúdia. Zadanie štúdie sme vypracovávali na Úrade vlády vlani na prelome augusta a septembra. Profesor Vladimír Černý, Roman Prymula tam boli, Hanka Roháčová a tiež pracovníci ŠÚKL, predovšetkým pani riaditeľka Priestorovú a pán riaditeľ registračné sekcie Tomáš Boran. Všetci tomu venovali more úsilia, času a predovšetkým skúseností. V noci pred schválením to pán premiér odvolal. Potom som sa v novembri z Lidových novín dozvedel, že sa tou štúdií nechcel špiniť po tom, čo ma niekto označil za človeka, ktorý za štúdiu mal vziať peniaze. Neviem, kto Babišovi tú informáciu dal. Písal som mu: Preboha, ja nemám potrebu sa takto obohacovať. Pravda je, že ma výrobca isoprinosine v rokoch 2017 a 2019 požiadal, či by som nešiel s dvoma prednáškami do Pobaltia a na jednu prednášku do Viedne. Bol som totiž o pár rokov skôr jedným z hlavných výskumníkov účinku isoprinosine na akútne respiračné infekcie. Za tie prednášky som dostal 500 eur … Mám slušné príjmy a 500 eur je pod mojou rozlišovacou schopnosť. Avšak som bol úspešne ohovorený. Myslím, že za tým boli úplne iné tlaky. Tak som v reakcii na odvolanie tej štúdie neskôr aspoň navrhol: Tak urobme jednoduchú vec: Vezmite rodné čísla ľudí, ktorým sa ten liek predpísal, pretnime ich s databázou ľudí, ktorí prekonali covid, a tými, ktorí na neho zomreli. Pre IT špecialistov otázka jedného dopoludnia. Nikto to nechcel urobiť. Na internete teraz obieha dokument, ktorého pravosť sa nedarí nijako overiť a kde táto analýza je vykonaná. Vychádza z nej, že isoprinosine bol u nás predpísaný 180 tisícom ľudí, z toho 150 tisíc prekonalo covid a zomrelo 833 z nich. Úmrtnosť u pozitívne testovaných po isoprinosine predstavovala 0,5 percenta. Celková úmrtnosť v Českej republike je 1,9 percenta. Takže pacient s predpísaným isoprinosine mal triapolkrát väčšiu šancu, že nezomrie. Áno, táto analýza je neoverená. Ale štát svoju analýzu robiť nebude, vraj to nejde kvôli ochrane osobných údajov. A medzitým sa vyjadril doktor Prokeš z Úradu pre ochranu osobných údajov, že ochrana dát nemôže znamenať zásadný problém, pretože takáto štúdia sa za epidémie môže urobiť z emergentných dôvodov.

Ale okrem isoprinosinu tu máme ešte príbeh ivermektínu, nielen u nás, naprieč celým svetom. Apriori nechuť hlavného prúdu, aby sa u novej infekcie experimentovalo s liečbou. Oni stavajú len na prevencii nákazy vakcínou. To bije do očí aj laikovi.

Kladú prekážky tomu, aby sa uskutočnili štúdie, a potom sa odvolávajú na to, že nie sú štúdie. Slovenská republika mohla byť šťukou, keby predložila kvalitné štúdiu o jednom lieku, samozrejme, aj keby štúdia dospela k záveru, že ten liek je na nič. Ako som už hovoril, na príprave štúdie o isoprinosine sa nadreli ľudí z ŠÚKL. Mala by vysoký štandard. Takto je to práca vyhodená z okna. To isté s ivermektínom. Slovenská republika mohla vyhlásiť: Dobre, tu vznikali rôzne nelegálne štúdie, tak my urobíme štandardné štúdiu a zistíme, ako to s tým ivermektínom je. Zase: aj keby bol výsledok kvalitné štúdie negatívny, pre veľa krajín vo svete by to bolo prínosné. Ale opäť nič.

Nakoniec sa štúdia na ivermektín spustila.

Áno, v Brne. Ale povolená bola tuším v máji, pritom teraz už nenájdete dosť chorých ľudí, ktoré by ste do nej mohol zaradiť. To ešte bude trvať, než vôbec uvidíme, či pacientov bude dostatok.

Porastie tlak na očkovanie detí, čo si o ňom myslíte?

Vždy som bol proti očkovanie tehotných a detí, pretože deti majú prirodzenú imunitu oveľa lepšie stimulovanú a sú schopné si s vírusom oveľa lepšie poradiť. V tejto chvíli je lepšie, aby si deti tú infekciu prekonali. Pohybujem sa vo vývoji nových vakcín a viem, že je vždy lepšie nechať vakcíny pôsobiť u dospelých, kde sme dlhodobo schopní lepšie sa vyrovnať s nežiaducimi účinkami. Poslúžime dvoma príbehy. Vakcína proti horúčke dengue bola považovaná za veľmi dobrú vakcínu a najskôr sa začala aplikovať školskej mládeži na Filipínach. Bola to registrovaná bežná vakcína. Bohužiaľ, deti senzibilizoval, takže tie, čo po očkovaní ochoreli horúčkou dengue, mávali ďaleko ťažšie, krvácajúce priebeh. Šesťsto detí tam zomrelo. Druhý príbeh je pôvodná vakcína proti rotavírusu, proti hnačkovému ochorení detí. Tá u detí často viedla k náhlej príhode brušnej. Museli sa vyvinúť nové verzie vakcíny, založené na iných kmeňoch. Dva príbehy, ktoré ma vedú k opatrnosti. U tohto typu vakcíny, ktorá tu nikdy nebola, u ktorej nepoznáme dlhodobé následky, by som sa očkovanie detí snažil vyhnúť. Štát je tu na to, aby sledoval nežiaduce účinky a hlavne celkovú efektivitu vakcín. Štát nie je od toho, aby predával vakcíny.

Pôvodný a celý rozhovor si môžete prečítať na echoprime.cz.

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články