Od 1989 do 1990 bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. Od 1990 do 1991 predsedal Strane zelených na Slovensku a bol podpredsedom Strany zelených (ČSFR). Pracoval ako Community Foundation Senior Specialist v Svetovej banke, Washington, kde sa venoval rozvoju komunititných nadácií vo svete. Za svoju prácu získal niekoľko významných ocenení, Eisenhower Exchange Fellowship vo Philadelfii, USA, Global Secutity Fellowship na University of Cambridge vo Veľkej Británii, v roku 1998 Salzburg Seminar Fellowship v Rakúsku a v r. 2000 Synergos Senior Fellowship in Global Philanthropy v New Yorku. MUDr. Juraj MESÍK je otcom troch synov, ženatý. Manželka Oľga Pietruchová (www.olga.sk) pracuje v treťom sektore ako ženská aktivistka.
Vy ste vyštudovaný lekár, prečo ste sa ním nikdy nestali (myslím tým v praxi)? Čo vás na medicíne vlastne zlákalo?
Od malička ma lákala medicína ako veda, mojim zámerom bolo skúmať a posúvať hranice poznania, nie liečiť jednotlivcov. Ale nemyslím si, že je teraz vhodný čas na osobné príbehy: pred očami sa nám rozkladá spoločnosť a nastupuje nová totalita – o tom treba hovoriť.
Čo si myslíte o zvládnutí pandémie u nás, je správne, že sa ku všetkému vyjadrujú politici?
Nuž je poslaním politikov vyjadrovať sa ku všetkému. Problém je, keď sa vyjadrujú k niečomu o čom nič nevedia a robia to na základe informácii zo skorumpovaných zdrojov. Presne to sa počas tejto pandémie stalo pravidlom, nie výnimkou. Výsledkom je najväčší masaker obyvateľov Slovenska od druhej svetovej vojny, ktorý pokračuje nezmenenou rýchlosťou aj túto jeseň.
Zaujímavý rozhovor s MUDr. Jurajom Mesíkom nielen o našej spoločnosti, pandémii a o tom, prečo sa nestal napokon lekárom – praktikom, si prečítajte v našom rozhovore vo štvrtok na nitranoviny.sk.
