12.1 C
Nitra
streda, 10 apríla, 2024

Muzikant Eugen BOTOŠ: Po druhej dávke sa mi v tele začali robiť zápaly, je vakcína sloboda?

Spolupracoval a stále spolupracuje s hviezdami svetovej scény. Nikdy sa nebál vyjadriť svoj názor a súčasná doba ani jemu nedáva veľa príležitostí na pozitívne myslenie. Umenie sa vyplo ako prvé a zapne sa ako posledné, ak vôbec, konštatuje otvorene.

Muzikant Eugen BOTOŠ: Po druhej dávke sa mi v tele začali robiť zápaly, je vakcína sloboda?

Ako zasiahla pandémia do tvojho pracovného života?

Zasiahla nás všetkých, úplne všetkých. Mal som naplánované koncerty, prácu v štúdiu pre rôznych umelcov. Všetko sa to zrušilo, čo je pochopiteľné, Covid som nikdy nepodceňoval, a nakoľko bývam teraz s mojim otcom (od začiatku pandémie), musel som chrániť aj seba aj jeho.

Ako si sa vyrovnal s tým, že nemôžeš pracovať v normálnom režime?

Vyrovnávam sa s tým ťažko, nakoľko umelecká činnosť nie je taká, že večer si zmyslím činnosť a na druhý deň ju zrealizujem. V tejto dobe sa nedá plánovať, nikto nevie, čo bude o týždeň. V lete bolo trošku voľnejšie, ale okrem festivalov sa nedialo dokopy nič.  A hlavne, ľudia majú v sebe už strach a vidno to aj na návštevnosti koncertov. Obávam sa, či sa to vôbec vráti niekedy do „starých“ čias. Ja som v apríli minulého roka presťahoval svoje štúdio do izby u otca,  a tam som začal pracovať na svojom sólo albume… Boli dni,  týždne, kedy som nedokázal robiť nič, nakoľko ten strach o mojich najbližších bol silný.

Nová situácia isto priniesla aj pokles príjmov. Ako to tvoja rodina zvládla?

Ja mám veľké šťastie, že pri mne stáli moji ľudia, kamaráti, priatelia, ktorí mi pomáhali. Žili sme z našetrených financií, a môj investor, ktorý vstúpil ešte pred Covid do projektu môjho sólového albumu, mi pomáhal.

Bola podľa teba pandemická pomoc dostatočná a dostupná pre všetkých, čo ju potrebovali, lebo zostali bez príjmov?

Viem aj o umelcoch, čo celý život zviditeľňovali túto krajinu vo svete, a museli pomoc vrátiť. Ja si platím odvody,  odvádzam dane, mne Prvá pomoc prišla. Len to je príjem, ktorý nepokryje nič dokopy. Ja ako umelec som vždy mal silnejšie mesiace, samozrejme aj slabšie, ale vedel som si vždy zarobené financie zadeliť. V čase pandémie nemáte možnosť si zarobiť hudbou.  Eventy sa nerobia, hudobné kluby sú zruinované, sponzori do umenia v týchto dňoch neinvestujú, a ľudia žijú v strachu a v neistote. Môj osobný názor je,  že „zabávať“  sa v dnešnej dobe sa nechce asi nikomu…

Využil si niektorú z foriem štátnej pomoci?

Samozrejme, využil som Prvú pomoc. Taktiež som podal aj žiadosť o grant na projekt. Veľa ľudí si myslí, že keď umelec dostane 5000 Eur grant, tak tých 5000 Eur má zarobené. Častokrát robíte projekt, ktorý ešte vo finále dotujete zo svojho. Štúdio, prenájom, honoráre muzikantom, mixáž, mastering, grafické úpravy, promo…

Je to dobre vymyslené…Len tak ľahko si umelec nezarobí. Najviac ľutujem všetkých tých študentov, čo študujú na konzervatóriách. Ich nečaká pekná budúcnosť. Umenie sa na Slovensku vyplo ako prvé,  a rovnako ako posledné sa aj zapne…ak vôbec k tomu ešte niekedy príde. 

Je to ťažké…

Ako hodnotíš prístup inštitúcií  a ich pomoc umelcom počas tejto doby?

Mne neprináleží hodnotiť, či inštitúcie mali pomôcť viac alebo menej. Každý inteligentný človek vie, že napr. lekári, ktorí majú v rukách častokrát naše životy,  pracujú za smiešne peniaze. A ja nie som z tých, ktorý v čase krízy bude poukazovať na toho či tamtoho,  či má dostať príspevok, alebo nemá…Doba je ťažká pre všetkých. Všetci bojujeme o prežitie. Jediné, čo viem povedať, je fakt, že tu vládne chaos. Ťažko sa mi súdi,  keď nevidím do „kasy“ , ale pár miliónov eur už išlo na schránky, na hlúposti,  lotérie…Čo sa kultúry týka, tak tu je mega chaos. Selekcia umelcov neexistuje. Zabávač je považovaný za umelca, umelec za nulu, atď. atď. Ale ako som spomínal,  každému, kto pomoc potrebuje, treba pomôcť. Či je zabávač,  cirkusant,  osvetľovač,  zvukár, lekár, policajt, čašník, majiteľ reštaurácie, prosto všetkým…

Už rok a pol je tu kovid a podľa posledných vyjadrení odborníkov vraj tak skoro nezmizne a máme si zvykať na to, že epidemiologické opatrenia sa nebudú rušiť. Ako to vnímaš?

Ja som v roku 2019 po poslednom turné s bubeníkom z kapely Level 42 predpovedal,  že buď bude vojna, alebo niečo zlé nás čaká…

Vnímal som už vtedy, že svet sa rúti do záhuby. Čím väčšia hlúposť, tým úspešnejšia, čím väčší debil, tým bohatší..

Všetci sa mi smiali, že depkujem, že mám syndróm vyhorenia. A dnes sa mi tí ľudia ani neozvú… Môj názor na to všetko je, že nikto nemôže za to, že vo svete zúri pandémia. Čo mňa trápi, je fakt, že vakcína mala byť sloboda. Už dnes vieme, že až tak veľmi nás nechráni. Ďalšia vec, spoločnosť je rozdelená, vládne tu zlo a nenávisť.  Pred voľbami bola nenávisť politik vs politik, dnes vládne nenávisť očkovaný vs nezaočkovaný. Veľa ľudí by sa dalo zaočkovať, keby im zodpovedali odborníci na ich otázky. Tí ľudia majú strach z vakcíny. Je to prirodzené. V dnešnej dobe, kde zapnete sociálne siete, a sporo odeté ženy s ústami ako káčer Donald vám idú hovoriť, ako máte žiť (tzv.influenceri), je rovnako aj kopec dezinformácii o covid, čipovaní,  a podobné hlúposti. A človek, čo má strach, uverí. A môj pocit ako umelca je, že všetko sa rieši príkazmi, zákazmi, obmedzeniami, namiesto vysvetľovania. Častokrát sa hneváme na ľudí, čo sa nedali zaočkovať, ale zoberte si fakt: desať lekárov, desať rôznych názorov na očkovanie. Tak čo chceme od obyčajných ľudí???

Dal si sa zaočkovať, aby si sa mohol vrátiť k práci. Netajíš sa tým, že už dlhší čas máš následky a poznáš viac ľudí, ktorí sú na tom rovnako. Aký je teda tvoj názor na očkovanie dnes?

Dal som sa zaočkovať v prvom rade kvôli mojim rodičom a mojej rodine. Po prvej dávke som mal 38 stupňové teploty, to je prirodzená reakcia tela. Po druhej to už bolo ťažšie, ale prežil som. Lenže v tele sa mi začali robiť zápaly, abscesy. A to na mojich prstoch, s ktorými hrám na hudobný nástroj. Ale na to všetko ja kašlem, lebo žijem, a som tu. Čo ma desí najviac, je fakt, že kopec mojich známych,  zaočkovaných oboma dávkami, majú ťažký priebeh Covid.  Tak normálne sa pýtam,  ako zodpovedný človek, vakcína je sloboda?

Viem, že vakcína neznamená, že covid nedostaneme. Ale má nás, a hlavne našich rodičov ochrániť od ťažkého priebehu…  V Anglicku je denne 40.000 ľudí pozitívnych.  Očkovanosť majú cez 80%…

Ja chcem veriť tomu, že nás vakcína ochráni. Ale začínam pochybovať. Lebo dnes sú debaty o 3.dávke, potom štvrtej,  potom príde „Mutant X Delta Plus“, zase budú robiť nové vakcíny, a budeme žiť v strachu, v lockdowne, v chudobe, bez možnosti vyjadriť svoj názor.

Každý normálny človek musí vidieť, že svet sa mení k horšiemu. Toto ma trápi najviac. Kvôli mojej trojročnej dcérke…

Muzikant Eugen BOTOŠ: Po druhej dávke sa mi v tele začali robiť zápaly, je vakcína sloboda?

Odkedy je tu kovid, oveľa intenzívnejšie žijú ľudia vo virtuálnom priestore sociálnych sietí. A práve tam vidno, akí vieme byť na seba zlí. Diskusie sú často na hrane, plné urážania a osočovania. Ty vždy svoje názory komunikuješ s nadhľadom a slušne, ale cítiť, že si z reality veľmi sklamaný. Myslíš si, že z tohto marazmu ešte vedie cesta von? Aká?

Mne to častokrát príde, akoby človek nemohol vyjadriť svoj názor.  Vždy len jeden názor, stále len 10 hercov v televízii, 5 odborníkov na Covid ( všetka úcta ku každému), 6 raperov a 4 speváci. A stále dookola…

Toľko zla, nenávisti ako je dnes, nebolo ani v dobe, keď v Bratislave vybuchovali denne autá. Spoločnosť je rozdelená. Absolútne. 

Možno to zapríčinili aj politici, lebo častokrát vidíme,ako to zlo je aj medzi nimi.  Všetci na Slovensku sme chceli zmenu…ale zmenu k lepšiemu…Samozrejme, mňa nemôže ovplyvniť politik k tomu, aby som sa choval ako buran. To je o ľuďoch. Ja si častokrát aj hovorím, že Covid odhalil charaktery ľudí…

Čo sa týka otázky, ako z toho von…Ja viem, čo sa snažím robiť ja. Žijem zodpovedne, chránim sa, televíziu radšej nepozerám, a politiku už vôbec. A každý jeden človek by mal byť tolerantný. Aj k očkovaným, aj k neočkovaným. Ľudia sú tak hlúpi, že zvaľujú túto pandémiu na tých, čo sú nezaočkovaní a sedia doma v strachu.  Ibaže aj očkovaní nakazia, aj očkovaný človek šíri Covid…

Sociálne siete sú plné aj rôznych konšpirácií a poloprávd. Dokážeš odhaliť  čo je pravda a kde sa začínajú bludy?

Nakoľko mám veľký fanklub na Facebooku, ľudí z celého sveta, častokrát mi posielajú rôzne články, hypotézy, reštarty 2030 atď. Na toto mám dnes len jednu odpoveď –  časom sa dozvieme, či to má na svedomí netopier z trhu, alebo nejaké laboratórium. Dnes môžeme trepať len domnienky. Ale poviem aj druhú stránku veci, minulý rok vo februári mi šéf japonského vydavateľstva poslal email, že bude treba očkovací preukaz covid, nakoľko u nich už 3 mesiace zúril Covid. Ja som sa tomu smial,  že prečo mám mať očkovací preukaz na chorobu, ktorá je v Číne. A dnes vás nepustia bez preukazu ani na koncert, ani do reštaurácie. Akoby my zaočkovaní sme boli svätí, a všetci ostatní šíritelia tej nákazy…choré a smutné.

Minule som si zabudol nasadiť rúško na benzínke, lebo som sa ponáhľal. Jedna pani začala po mne kričať ako zmyslov zbavená. Už som len čakal že vytiahne pištoľ a rovno ma zastrelí.

Aký je tvoj názor na spôsob informovania verejnosti o kovide v oficiálnych médiách?

Jedným slovom, šírenie strachu, depresie, smútku. Lebo ako sa hovorí, najlepšie sa vládne vystrašeným ľuďom. Informujú o číslach,  ktoré nespochybňujem,  o úmrtiach,  ktoré tiež nespochybňujem…ale prečo neinformujú o tom, že tisíce ľudí zomrelo na iné choroby vďaka tomu, že sa nedostali k doktorovi? Je normálne to, že kvôli covid iní ľudia s inými chorobami môžu aj umrieť??? Tam netreba informovať v číslach denne? Alebo iné choroby sú nepodstatné?

Treba ľudí varovať, treba byť aj rázny v  správach, ale určite by pomohlo viac to, že by boli rôzne diskusie k tomu, ako liečiť covid doma. Predstavte si, prídete na PCR,  ste pozitívna a pošlú vás domov, vy už cestou domov pomaly píšete závet, lebo tak to média podávajú – pozitívny na covid =mŕtvy.

A o liečbe nič, aké lieky, čo kontrolovať. Všetko si ľudia hľadajú sami na internetoch,  cez známych. 

Ja budem rád, ak bude vládnuť tolerancia medzi ľuďmi. Aby sme si na sociálnych sieťach pomáhali, namiesto urážok. 

A prajem si, aby už nikto neumieral ani na Covid, ani vďaka Covidu na iné choroby.  Najviac by som si prial, aby sme sa raz zobudili, a bol by to zlý sen pre nás všetkých.  Zlý sen, ktorý nás poučil. A budeme si vážiť aj obyčajnú dovolenku, aj obyčajné stretnutia, tak ako pred pandémiou.

Pýtala sa Monika Macháčková

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články