25.1 C
Nitra
pondelok, 27 mája, 2024

Milan Benkovský: Päť mesiacov pred voľbami „je vymaľované“

Na Slovensku máme množstvo politických strán, ktoré patria skôr do bazáru ako do politiky. Namiesto volieb by sme preto mali zorganizovať ich výpredaj.

Predčasné voľby sú relatívne ďaleko, no o päť mesiacov sa 1. októbra zobudíme v novej situácii. Pre niektorých to bude deň víťazstva pre i iných deň porážky. Aj Nemci si mysleli, že vyhrali vojnu, až prišiel Stalingrad; i dnes Ukrajina hnaná USA hovorí o víťazstve nad Ruskom, pritom má od neho tak ďaleko ako Užhorod od New Yorku.

Česká ulička – Já na bráchu, brácha na mňe – je aj u nás

Volebná kampaň sa oficiálne ani nezačala, no progresívna pani prezidentka sa už aktivizuje. K nej sa pridávajú „nezávislé“ prieskumné agentúry, novinárske presstitútky v printových i elektronických mainstreamových médiách a ešte nezávislejší politickí komentátori v televíziách, dokonca i v tej verejnoprávnej. Tí všetci vám povedia, čo a ako to bude, čo si máte myslieť a čo bude najlepšie pre vás. 

Roman LAML: Dvojtvárnosť našej SÚČASNEJ politickej ELITY. Ako sa vysporiadať s totalitnou minulosťou?

Kocky sú hodené a výsledok je vopred jasný, len nie pre všetkých

K situácii pred voľbami sa vyjadrujú viac či menej renomovaní politológovia, pravda, každý zo svojho uhľa pohľadu. Občan by nemal zabúdať, že aj oni sú len voliči, sympatizanti konkrétnych myšlienkových prúdov, hodnôt a konkrétnych strán. Preto netreba brať ich vyhlásenia a stanoviská za absolútne dôveryhodné a nemenné. Často hodnotia situáciu na politickej scéne podľa svojich vlastných želaní, prípadne želaní ich poväčšine liberálnych či konzervatívnych strán. Objektívnosť ich súdov a znalosť predpokladaného vývoja je, až na výnimky, minimálna. Tí, ktorí hovoria o možných zmenách do volieb, hádam nepredpokladajú, že za pár mesiacov sa z Demokratov stanú Skutoční demokrati, z Modrých sa stanú Červení, či z Jablka vyrastie obrovský Jablkový sad. Preto je situácia okolo volieb až na detaily úplne jasná.

Všetky tieto, po mojom antidemokratické skupiny, od prezidentky cez agentúry až po komentátorov majú jediný cieľ, manipulovať občanov v záujme dosiahnutia pre nich prijateľného výsledku. A to dobro pre občana rozhodne nie je.

Nezaujatý politický pozorovateľ iste vidí realitu. Výsledky volieb, až na malé detaily, sú už dnes jasné. Zvíťaziť môžu len dve strany, a to Hlas – SD, alebo Smer – slovenská SD, pretože žiaľ, na ľavom spektre niet ďalšej relevantnej strany. Ostatné strany budú len štatistami. Pravica sa namiesto spájania ďalej drobí, voličské hlasy liberálov sa budú deliť medzi Progresívne Slovensko (PS) a SaS, či po novom SASKA. Nevedno, čo je za zmenou názvu strany, no možno si to vysvetliť i tak, že sloboda je na Slovensku obmedzená a solidaritu liberáli nikdy reálne nepraktizovali. Mimochodom, kampaň im vedie agentúra, čo prehrala prezidentské voľby Andrejovi Babišovi, a to bol „iný level“ ako Sulík. Ten dokonca vyhlasuje: „Chceme vyhrať voľby“. Pritom Saskári budú v konečnom dôsledku radi, ak sa do parlamentu dostanú a Sulík bude môcť držať niekomu akurát tak ten povestný balónik.

Pravica to má viac ako nahnuté

Pravicových voličov si budú vzájomne kradnúť a deliť ich strany  OĽaNO, Sme rodina, KDH či SNS a novovznikajúce strany ako Demokrati a Modrí. Už teraz je jasné, že najviac prepadnutých hlasov bude páve z tohto pravicového politického spektra. Ak sa napríklad podarí Matovičovi preferencie OĽaNO zvýšiť, bude to na úkor poklesu preferencií len pravicových strán. Podobne je to s voličmi SaS a PS, ako i Aliancie a Maďarského fóra. Ak jeden posilní, iný sa nevyhnutne oslabí.

Vyhostenie cudzinca na základe UTAJOVANÝCH skutočností? Verejná ochrankyňa práv skonštatovala porušenie ÚSTAVY

Otázne je OĽaNO a to, koľko voličov ho bude voliť, keď nesplnilo viacero zásadných predvolebných sľubov a aj atómovky sa pomaly, ale isto tomuto demagógovi míňajú. Vrcholom arogancie je Matovičov podvod, keď si sám sebe vystavil  „vysvedčenie“, ktoré odpísal tak ako svoju diplomovku a sám si ho i ako „riaditeľ, či spasiteľ národa“ podpísal. Oháňal sa tým, že počas jeho pôsobenia na Ministerstve financií dosiahla SR najnižší štrukturálny deficit v histórii. Deficit verejnej správy dosiahol v minulom roku úroveň dve percentá HDP, čo síce znamená zlepšenie oproti rozpočtu, ktorý si on sám naplánoval vo výške 4,9 percent HDP. Matovič ako špičkový manipulátor akosi zabudol spomenúť, že tento výsledok bol dosiahnutý najmä vďaka vyšším daňovo-odvodovým príjmom a nižším investíciám, pričom nezohľadnil neminuté peniaze a úplne ignoroval mimoriadne vysokú infláciu (v uvedenom roku to bolo 15,4 percenta). Absolútne rekordný deficit má výšku 64 miliárd eur.

Podľa posledných vystúpení Matoviča sa zdá, akoby pravidelnejšie užíval psychiatrické lieky, čo sa prejavuje pokojnejším vystupovaním a o chĺpok miernejšou konfrontáciou. Najnovšie navrhuje už známych nezmyselných 500 eur za účasť na voľbách a síce ľúbivé, no finančne nezvládnuteľné oslobodenie od daní u matiek s deťmi a mladých ľudí do 25 rokov. Ako je však všeobecne známe, on je neriadená strela, a tak nik nevie, kedy a kde vybuchne a koľko škody napácha.

U Hegerových Demokratov je vstup do parlamentu minimálne nepravdepodobný. Vo viacerých prípadoch skôr totiž pripomínajú politických dementov. Ich líder Eduard Heger je nevýrazný, nič neznamenajúci a vládnutím zdiskreditovaný vodca. Je skôr kazateľ, pripomínajúci Nevedka, alebo Remišovú, keď veľa hovorí, ale nič nepovie, ako politický líder. Okrem toho s Hegerom a jeho Demokratmi takmer nik nechce ísť, pravda, ak nerátame osoby s minimálnym politickým výtlakom, ako sú bezduchí politickí chameleóni Miroslav Kollár, Juraj Šeliga a Ján Budaj, ktorého už ozaj nikde nechcú.

Ak k tomu pridáme proamerických militantov a zakomplexovaných rusofóbov Jaroslava Naďa a Rastislava Káčera s ich nemiestnymi až vulgárnymi nadávkami ľuďom, tak výsledok z hľadiska súčasných nálad občanov je jasný. Treba tiež pripomenúť, že Demokrati nezbierali ani podpisy, nie sú novou, nepopísanou stranou, sú len odnožou OĽaNO 2, jeho „C“ kategóriou. Bolo by preto viac ako divné, ak by túto partičku volilo viac ako tri percentá voličov.

Samoľúby Andrej Danko sa hrá na spasiteľa národa a chce spájať národné a kresťanské strany. Získal už Tarabov Život – Národná strana a zdá sa, že i Radačovského Slovenských Patriotov. To, čo si dovolil teraz, je už však cez čiaru: keď si dovolil pozvať dve oproti SNS mamutie strany Smer – SD a Hlas – SD, aby ich spájal, alebo skôr aby ho jeden či druhý zobrali do vlády. Národne orientovaní voliči sa budú tiež deliť medzi Smerom – SD, z časti Hlasom – SD a SNS, alebo ďalšími marginálnymi stranami. Je možné, že v Národnej rade SR napokon SNS bude, či ju však niekto bude potrebovať, je otázne.

Pseudostrany nemajú šancu

Máme tu ďalších 16 novovznikajúcich strán, ktoré výrazne preceňujú svoje šance dostať sa do parlamentu. Nicholsonovej Jablko má jedno- až dvojpercentný volebný potenciál a jej snahou bude spojiť sa so silnejšou stranou, ktorá by Jablko dostala do parlamentu. Ide však o akýsi odvar liberálov, o ktorých tiež nemá nik záujem. Zo SaS Nicholsonová odišla, a to sa nielen neodpúšťa, ale saskári by tým nič nezískali, okrem toho je jasné, že do volieb pôjdu samostatne. Je tu ešte sebavedomá strana PS, ktorá sa už pri spájaní riadne popálila a iste nebude opakovať tú istú chybu. Jablku môžu zachutiť možno Demokrati, to by bol však už taký guláš, že voličom  by z neho mohlo prísť veľmi nevoľno a doplatili by na to všetci zainteresovaní.

Sudca ŠAMKO: Policajná mediálna hra, angažovaní novinári a sudca Branislav Harabin (dokument)

Dzurindovi Modrí sa už dvakrát veľkolepo rozbehli, no zatiaľ výsledky prieskumov hovoria, že neúspešne. Iné je získať potrebných viac ako 10 tisíc podpisov, ktoré podpísaných k ničomu nezaväzujú  a dá vám ich  ktokoľvek, len aby mal od vás pokoj, aj vedec, ale aj bezdomovec. Iné je však popularita a odbornosť lídrov. Tí sú pre voliča absolútne neznámi a navyše ich vedie – i keď neoficiálne – sprofanovaný Mikuláš Dzurinda. On hovorí o behu na dlhé trate, ale s jeho povesťou a vekom nevedno, kam chce dobehnúť. Modrí budú preto radi, ak získajú nad dve percentá a vráti sa im aspoň volebná zábezpeka.

Sú tu i ďalšie novovznikajúce strany, ako strana Jána Baránka Zdravý rozum – kresťanské a konzervatívne hnutie, ktorej chýba práve ten zdravý rozum a ak niečo dosiahnu, tak len mierne oslabia práve hodnotovo blízke KDH. 

Máme tu problém voličov maďarskej národnosti, keď sa maďarská Aliancia, ktorá sa nevie dostať cez štyri percentá, dohaduje, či ísť, alebo nie s Györgyom Gyimesim, doteraz oddaným priateľom Igora Matoviča, teraz odídencom z OĽaNO. V podobnej situácii je i Maďarské fórum Zsolta Simona, ktoré hľadá posily v ODS, DS, Za regióny a Rómskej koalícii. Najvýraznejšie prezentuje generála Macka, toho Macka, ktorého odvolaná vláda použila ako špinavú handru na protiruské ťaženie. To mohli stúpiť radšej do kaluže, preferencie im to u voličov maďarskej národnosti iste nepridá. Tak ako aj v iných stranách namiesto spájania dochádza len k hádkam, vyhraňovaniu, až osobným útokom. Je reálny predpoklad, že žiadna z týchto strán sa do parlamentu nedostane.

Aby sme nezabudli na chýbajúcu bodku za politickými stranami. Je tu ešte už prakticky neexistujúca strana osamotenej Veroniky Remišovej Za ľudí s mizivými preferenciami, či Socialisti.sk, ktorí sa zatiaľ napriek ich jasne ľavicovému programu a aktivitám obhajujúcim ľudí práce nevedia odlepiť od preferenčného dna. No a na úplný záver tu máme ešte stále strašiaka v podobe ĽSNS, aj keď s výrazne upadajúcim vplyvom a nulovým koaličným potenciálom, strany, ktorá nemá žiadne politické šance.

Celkom vzniká 16 nových strán (v tomto čase zbierajúcich podpisy). Okrem tých, ktoré som spomínal, aj strana Prosperita a rozvoj – občanov, Dobrý deň, Slovensko, Nevakcinovaní – Sapere aude, Dôchodcovia, Alternatíva pre Slovensko, Maďarská Regionálna Strana, Sociálni Demokrati Rozvoja Spoločenstva, Hnutie – Stabilita, Libertas, Učitelia napred, Front občianska strana práce, Karma a tiež subjekt Spájame Občanov Slovenska – SOSK. Do volieb pôjdu pravdepodobne tri-štyri desiatky strán, čo je obrovské a neprehľadné množstvo, no súdny občan si bude mať napriek tomu problém vybrať.

Po voľbách sú len dve možnosti zostavenia vlády

Musím odporovať politológom a kadejakým samozvaným mudrcom, ktorí tvrdia, že o zložení vládnych strán sa bude rozhodovať až po voľbách. Politická realita jasne indikuje už teraz len dve možnosti zloženia vlády. Bez poradia: buď bude po predčasných voľbách vládu zostavovať Hlas – SD, alebo Smer – SD. Víťaz si bude vyberať partnerov a určovať podmienky a nie kdejaké strany, ktoré sa dostanú do parlamentu. V oboch prípadoch je zostava, okrem akýchsi náhradníkov, jasná a lídri možno použijú i žolíka. Samozrejme, všetko to bude záležať od počtu poslaneckých mandátov, ktoré strany získajú vo voľbách. Výsledok však je už dnes predvídateľný. S OĽaNO, ak sa nestane zázrak v podobe novej super atómovky, a pri každých voľbách to hádam ani nie je možné, nik nepočíta. Aj Smer – SD má nízky koaličný potenciál, môže ho prelomiť volebnými výsledkami, navyše, keď viaceré strany chcú byť vo vláde takmer za akúkoľvek cenu.

Ak bude zostavovať vládu Hlas – SD, tak je viac ako pravdepodobné spojenie s PS, Saskou, ak bude treba, tak so Sme rodina či KDH, ak sa tam dostanú. Len ak by počty hlasov nestačili, prichádza náhradný variant vládnutia so Smerom – SD a použitím strán ako Sme rodina či KDH. Hlas SD už vedie kampaň, keď zbiera podpisy pod petíciu na síce opodstatnené, ale všetkými občanmi podporované tri otázky. Tie otázky majú rovnaký charakter ako Matovičov predvolebný prieskum, ktorým ohlupoval voličov. Peter Pellegrini vajatá vo viacerých oblastiach, a preto mu klesajú preferencie.

V prípade víťazstva Smeru – SD bude snaha o vládnutie s Hlasom – SD, ak by to nestačilo, tak so SNS a zase s tými istými náhradníkmi z Kollárovej Sme rodina či Majerského KDH. Boris Kollár opakovane podmienil účasť v novej vláde tromi všeobecne prijateľnými podmienkami a možnosťou uplatniť svoj program. Preto platí jeho heslo – „Budeme veľmi drahou nevestou“ a ja len dodávam, je jedno, aký bude ženích. Smer – SD má väčšie či menšie  problémy s vlastnou minulosťou, a preto upozorňuje na politické procesy a snahu o perzekúciu opozície zo strany vlády, vediac, že voliči majú radi martýrov. Či to bude stačiť na víťazstvo, je otázne. Viacero strán si neuvedomuje, že odmietaním Smeru – SD ho do istej miery nútia spolupracovať so SNS a dokonca i s Republikou. V prípade účasti vo vláde Smeru – SD všetci budú tvrdiť, že so Smerom – SD sme v žiadnom prípade ísť nechceli, to nie my, ale voliči tak rozhodli.

Výsledky volieb iste neuspokoja väčšinu

Je reálny predpoklad, že víťaz volieb (ktokoľvek ním bude), ani vláda, ktorá z nich vzíde, nebude mať za sebou väčšinu občanov. Značná časť znechutených voličov nepôjde k volebným urnám a ďalší budú voliť podľa nich menšie zlo, len aby ich hlasy neprepadli.

V predčasných voľbách možno očakávať špinavú predvolebnú kampaň, škandalizovanie protivníkov, vybičovanie emócií a festival populizmu. Treba len dúfať, že väčšina voličov tomu nepodľahne a bude voliť skutočnú zmenu k lepšiemu. Slovensko ju potrebuje tak, ako nikdy predtým.

Text: Milan Benkovský, foto: freepik

Pôvodný text s názvom Päť mesiacov pred voľbami „je vymaľované“ bol publikovaný na noveslovo.eu . Zverejnili sme ho so súhlasom vydavateľa.

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x