„Mami, oci… Chcem hrať hokej!“

Máte doma ratolesť? Možno aj váš syn (dcéra) zodral nejednu čepeľ hokejky pri parkovisku pred vchodom a prišiel s roztrhanými kolenami na rifliach … A možno aj jemu bije srdce ako splašené, keď oblečení v dresoch svojho klubu spolu sledujete v telke presilovku vášho tímu proti Slovanu 🙂

Nech už by bol dôvod hocijaký, bude potrebné sa zamyslieť nad finančnou záležitosťou záľuby vášho dieťaťa. A že to nie je pre mnohých slovenských rodičov med lízať, dá za pravdu aj môj článok, ktorý je určený všetkým rodičom a ich deťom, ktoré sa menia noc čo noc na veľké hokejové hviezdy! Článok som sa rozhodol oprášiť z môjho blogu písaného v roku 2010, keď som pôsobil ako pedagóg pri športovom klube Slovan Bratislava, zameranom špeciálne na hokej (a futbal). Verím, že aj dnes si nájde svojho čitateľa a možno aj niekomu pomôže obsahom, o ktorý sa rád s vami opäť podelím.

SNY

Každý si pamätáte podobné situácie zo školy: „Jožko, čím chceš byť, keď vyrastieš?“, neraz sa spýtali učitelia. „Kamionista!“, pohotovo vykríkol Jožkov sused sediaci vedľa, zatiaľ čo nám ostatným vírili v hlave odpovede na tak jednoduchú otázku. O tom, že odpoveď naozaj jestvuje kdesi hlboko v našom vnútri a hanbíme sa, alebo ju jednoducho nechceme vysloviť, lebo si strážime svoje sny, sa presvedčil už nejeden školák. A veru sa aj podaktorí štupli natrápili, kým si ujasnili, čo chcú. No nejde tu ani o to, čo chcú, ale čo môžu…

REALITA

Aj otec, či matka si ťažko vzdychli, akože vyjdú s rodinným rozpočtom, keď synovi treba korčule, hokejka, poplatky? Finančne lepšie rodiny to majú o čosi jednoduchšie, no ani oni nemajú ešte vyhraté. Popri značných výdavkoch sú elementy ako prepotrebný talent dieťaťa, cieľavedomosť, ochota podriadiť sa a počúvať, či trpezlivosť (ktoré sa žiadajú aj zo strany rodičov) vo výchove veľmi dôležité. Chybou však je, ak sa zo zábavy a radosti, ktorú dieťa prežíva, keď sa preháňa s hokejkou na ľade, stane nútená povinnosť. Takýto rodičia škodia nielen vlastnému dieťaťu, avšak v konečnom dôsledku aj samotnému hokeju ako takému. Okrem toho, že ich to stojí aj nemalé peniaze, času a nervov, by si mali uvedomiť, že ich vlastné deti by nemali slúžiť ako nástroje na splnenie ich chlapčenských snov.

Postoj štátu k rozvoju hokejovej mládeže (predovšetkým jeho podpora) je na Slovensku žalostný. No zdá sa, že s neustále prichádzajúcou kritikou zo strany laickej, ale predovšetkým odbornej verejnosti, svitá Slovensku na lepšie časy…

Nakoľko mám za sebou bohatú pedagogickú prax niečo cez dve dekády, tak počas určitého, nie krátkeho, obdobia práce so športovo nadanou mládežou ako pedagóg a aj poradca na športovej škole, dovolím si vám odovzdať, drahí rodičia a čitatelia, zopár mojich rád (moje desatoro) a poznatkov z vlastnej skúsenosti, možno sa vyhnete niektorým chybám, ktorých by ste sa s veľkou pravdepodobnosťou asi dopustili. Určite by sa dal zoznam rozšíriť aj o vaše vlastné skúsenosti, a budem rád, ak ich do komentáru napíšete, no tieto, ktoré sú z mojej praxe, sú základné.

Desatoro

• Pozorne počúvajte, o čom vaše dieťa rozpráva, všímajte si, čo ho zaujíma a ako trávi čas.
• Sadnite si a dôkladne sa porozprávajte s dieťaťom, o jeho záľubách. Dbajte na to, aby rozhovory boli veku dieťaťa primerané, jemu zrozumiteľné a vedené v pozitívnom duchu. Na všetky otázky mu odpovedajte pokojne, nie podráždene, a jednoducho. Musí mať pocit, že vaša odpoveď je pre neho uspokojujúca.
• Vysvetlite mu dôležitosť jeho rozhodnutia venovať sa jeho záľube a bolo by vhodné oboznámiť ho so všetkými pozitívami aj negatívami, o ktorých ani len netuší (skoré vstávanie, financie, odriekanie, tvrdý dril, no aj dobré výsledky v škole, odmeny).
• Vytýčte si ciele spolu s dieťaťom a naučte sa myslieť spontánne (priblížite sa jeho vnímaniu a mentalite, čo je kľúčom k pochopeniu neskorších problémov, ktoré zákonite prídu), pomôžte mu s vytýčením vlastných čiastkových cieľov (pre dosiahnutie spoločného cieľa).
• Mali by ste ho naučiť počúvať, byť tolerantným, kolektívnym, kamarátskym.
• Malo by vedieť patrične vyjadriť rešpekt a úctu k dospelej osobe (rodič, učiteľ, tréner…), a malo by byť ochotné spolupracovať, v neposlednom rade pomáhať menej zdatným kamarátom v kolektíve.
• Buďte k nemu úprimní.
• Nepreceňujte jeho sily ani schopnosti.
• Deti sú zároveň žiakmi. Neklaďte záľubu dieťaťa pred povinnosťami žiaka v škole.
• Buďte trpezliví. (Niekedy talentu trvá, kým sa prejaví).

„Nadanie je trvalé, pretože je vrodené, no talent treba rozvíjať, inak zanikne, stratí sa.“

NADANIE A TALENT

O hokejovom nadaní možno hovoriť až po úplnom zvládnutí a zautomatizovaní všetkých hokejových zručností dieťaťa, aj to len za určitých okolností. Pozor, mať výnimočnú schopnosť v určitom druhu činnosti ešte nie je nadanie, ako sa mnoho rodičov mylne domnieva. Ide o dobrú, alebo veľkú zručnosť. Ak dieťa bude vedieť predovšetkým automaticky, pohotovo, zmysluplne a hlavne správne tieto všetky naučené zručnosti a schopnosti využívať v hre bez akejkoľvek pomoci (rodiča, učiteľa, trénera, mentora…), môžeme uvažovať o nejakom tom nadaní. Dieťa môže byť, napríklad, ako často počujem od rodičov, pohybovo „nadané“ (rozumej zručné) – môže mať určité vlohy na špecifický druh schopností, môže mať predpoklady, ale až automaticky vedieť uplatňovať ich, alebo ich správne kombinovať v potrebnej chvíli bez pomoci, či usmernenia, voláme talent. A ak ho nebudeme posilňovať svojimi vrodenými schopnosťami a nadaním pod odborným a správnym dohľadom špecialistu, jednoducho sa stratí. Myslite na to, že tak ako sa talent môže stratiť, môže sa aj objaviť, preto buďte v strehu. To sa môže stať aj v neskoršom veku. Dokonca sa môže objaviť v úplne inej činnosti, o ktorej nemáte ani tušenia. 🙂

Verím, že sa niektorí v tom mori informácii strácate. Uľahčím vám to, stačí si osvojiť zopár pravidiel, ktoré sa dozviete, ak budete čítať ďalej.

PRAVIDLÁ

V závislosti od toho ako je dieťa stavané, prispôsobilé a zdatné, začínajú deti s hokejom približne (je to individuálne) okolo šiesteho roku života v prípravke, v prípade výnimiek aj od štyroch. Dieťa otestuje aj príslušný tréner, alebo priamo škola a načrtne po určitom čase (rok, dva a niekedy aj menej, no spravidla je to dlhší čas) predpoklady spôsobu hry a spresní schopnosti v jednotlivých herných činnostiach. Prijmite ich, venujú sa im odborníci.

Phill KNIES: Chceme VYHRÁVAŤ a nezáleží na tom, proti komu nastúpime!

Mať doma úspešného hokejistu (futbalistu, basketbalistu atď), chce veľa obetavosti aj zo strany rodičov, no predovšetkým viac práce ako včera a menej ako zajtra. K dosiahnutiu cieľov si však musíme osvojiť tieto základné pravidlá už u seba doma:

• Nespochybňujte prácu trénera, vyžaduje si to aj vašu dôveru.
• Nesnažte sa skresliť výkony svojho dieťaťa a dajte na rady odborníkov, ktorí sa vašim deťom venujú.
• Nenástojte na tom, aby práve vaše dieťa hralo takým spôsobom, alebo na takom poste, ako chcete vy. Hokej nie je individuálny šport. Stratégiu a metodiku hry určuje vždy tréner. Každý hráč je individuálny a prezentuje svoj štýl hry. Práve toto spektrum jednotlivých individualít dáva trénerovi priestor manévrovať a kombinovať s rôznymi prvkami, ktorými hráči disponujú, pre kompaktnosť a využitie schopností celého mužstva dosiahnuť úspech a výhry.
• Ak sa vyskytnú problémy s autoritou, či vzťahmi medzi vami (prípadne vaším dieťaťom) a trénerom, nikdy tieto záležitosti nekonfrontujte za prítomnosti dieťaťa.
• Kvalitné značkové oblečenie a výstroj ešte nikdy neurobili hokejistu kvalitnejším hráčom.
• Tešte sa z úspechov, ale aj z neúspechov. Predovšetkým neúspech posúva hráča dopredu a stanovuje mu nové motivačné ciele.
• Nepreceňujte sily dieťaťa (aj keby chcelo), vyvažujte primeranú záťaž s oddychovou činnosťou.
• Hrajte sa s ním aj iné kolektívne a súťaživé hry a učte dieťa pravidlám fair-play.
• Chváľte, chváľte, chváľte (aj spoluhráčov vášho malého hokejistu)!

POD LUPOU

Ceny pre novú hokejovú výstroj pre deti:

Tu si treba uvedomiť, že kvalitné značkové oblečenie je o tretinu (niekedy aj 4-násobne) drahšie a uvedené ceny chápte orientačne, hoci som použil konkrétne sumy z vybraných obchodov. V bazároch použitej hokejovej výstroje určite nájdete, čo vaše dieťa potrebuje v relatívne nižších cenách a veci, ktoré budú už pre vášho hokejistu neskôr malé, poslúžia dobre mladším (uvedomte si tiež, že dieťa rastie rýchlo).

Pokiaľ dieťa prihlásite do športovej školy s povinnou školskou dochádzkou, ktorá je zameraná na druh športu, o ktorý má dieťa záujem, nemali by ste okrem výstroje a príspevkov za dopravu na zápasy platiť iné poplatky, všetky ostatné sú spravidla dobrovoľné, nie povinné, pokiaľ ide o štátne zariadenie. Školy si zvyknú poplatky a ich výšku určovať sami v dôsledku vlastných réžií. /Existujú však rodičia, ktorí chcú určité „poplatky“ platiť dobrovoľne aj keď ich o to nik nežiada… s tým nič nenarobíte 🙂 /. Trošku inak fungujú súkromné hokejové akadémie, ale o nich inokedy.

MÔJ TIP

Po návšteve bazára ušetríte pár stoviek. Nájdete tam mnoho nositeľných vecí, ktoré splnia účel a ochránia hokejistu dlho. Dbajte však na to, aby boli v požadovanej bezpečnostnej kvalite. Preto je múdre, ak sa nevyznáte, vybrať sa na nákupy športových potrieb s priateľom (najlepšie hokejistom), ktorý vám poradí.

POTREBY

V prípravke je nevyhnutnosť mať na ľade: korčule, chrániče na lakte a kolená, rukavice, prilbu s mriežkou. Hokejka nie je nutná, pretože deti sa neučia ešte ovládať puk, tréningy sú zamerané na korčuliarske zručnosti. Je však potrebné neskôr výstroj doplniť. Keď kupujete výstroj, dbajte o zvýšenú kvalitu korčúľ (mali by byť nové), rukavíc, prilby. Ak dieťa pravidelne korčuľuje, dávajte mu prebrúsiť korčule minimálne raz do mesiaca, nože sa tupia. Nezabudnite na chrániace gumy na nože.

Hokejka, ak je priveľká, spíľte ju do výšky brady, ak dieťa stojí obuté v korčuliach. Ak je vyzuté, do výšky nosa. Násadku na koniec hokejky pre lepšie uchopenie dostanete kúpiť v športových potrebách. Kupovaná výstroj nesmie byť roztrhaná, priveľká, či malá (môže byť nepohodlná pri korčuľovaní), preto dbajte o správnu veľkosť.

Dúfam, že som niektorým z vás pomohol sa zorientovať a uľahčil odpovede na otázky, s ktorými ste si nevedeli rady. Hokej nie je práve ten najlacnejší šport, ale ak urobí vaše dieťa šťastným, váš život sa naplní radosťou. Ďakujem, že ste si prečítali môj článok až do konca.

Na záver mi dovoľte zaželať vám pevné nervy, mnoho trpezlivosti a radosti z úspechov vašich ratolestí – našich slovenských hokejových nádejí.

Autor: Mário Šturdík

Autor článku je vyštudovaným pedagógom a má bohaté skúsenosti so športovo nadanou mládežou. Počas 21 rokov súvislej praxe pôsobil v širokom spektre výučby a odborného poradenstva na školách, aj so špeciálnym zameraním na šport. V súčasnosti pracuje ako športový fotograf a redaktor pre nitranoviny.sk 🙂