-3.9 C
Nitra
nedeľa, 23 januára, 2022

Kresťania na Slovensku i vo svete slávia jeden z najväčších sviatkov

Slávnosť Narodenia Pána, ktorá je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom, slávi v sobotu väčšina kresťanov na Slovensku i vo svete.
      Tohtoročné slávenie Vianoc, podobne ako vlani, poznačilo ochorenie COVID-19. Počas konania bohoslužieb sa musí obmedziť kapacita v kostoloch.
      

Kresťania na Slovensku i vo svete slávia jeden z najväčších sviatkov
Betlehem v nitrianskej hradnej katedrále

Veriaci si v sobotu pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Sem prišli pre sčítanie ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou. A tu, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš. Veriaci kresťania sa v tento sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa za porozumenie a pokoj vo svete. V katolíckych kostoloch sa okrem slávnostných omší na viacerých miestach konajú pri scénke betlehema v kostoloch aj jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.
      

V gréckokatolíckych chrámoch sa počas sviatku koná slávnostná svätá liturgia. Dôraz sa kladie na skutočnosť, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze svoje poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote.
      Evanjelici sa schádzajú predpoludním alebo popoludní na slávnostných službách Božích s Večerou pánovou.
      Pravoslávne cirkvi, ktoré sa riadia podľa juliánskeho kalendára, vrátane pravoslávnych veriacich na Slovensku a v Čechách, budú sláviť sviatok Narodenia Pána až 6. a 7. januára 2021.
      

Narodenie Pána nemalo spočiatku svoj vlastný sviatok, ale pripomínal sa v deň Zjavenia Pána – Troch kráľov, teda 6. januára. Osobitná spomienka na Božie narodenie sa začala objavovať na Západe asi v polovici 4. storočia. Prvý záznam pochádza z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň Narodenia Pána práve 25. december.
      Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis Invicti). Rímski kresťania tento pohanský sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista – ako Slnka – na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae), alebo Kristus – Svetlo sveta. Tento dátum – 25. december – ako sviatok Narodenia Pána bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal.

zdroj: TASR

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články