11.1 C
Nitra
streda, 10 apríla, 2024

Hana Repová: Každý, kto píše knihy pod vlastným menom, ide s kožou na trh

So spisovateľkou Hankou Repovou sme sa už v našich novinách stretli viackrát. Nedávno sme tiež uviedli recenziu na jej knihu Nestrať mapu k môjmu srdcu. Čo má Hanka vo svojom živote, spisovateľskom i tom súkromnom, nové? Prečo som ju oslovila znova? Nuž, uznajte sami.

Hana Repová: Každý, kto píše knihy pod vlastným menom, ide s kožou na trh
Hana Repová

Hanka, boli ste nominovaná v Panta Rhei Awards 2022 v kategórii Slovenská spisovateľka roka. Aké boli vaše pocity, keď ste sa  o nominácii dozvedeli? Čo pre vás táto nominácia znamená?

Bola som úprimne prekvapená. Rozhodla som sa totiž trošku pribrzdiť a vydávať svoje knihy pomalšie, a že som sa práve teraz dostala do nominácie, som nečakala, aj keď rastúci záujem o moje knihy vnímam a samozrejme ma veľmi teší. Nomináciou som poctená.

V Panta Rhei Award môžete hlasovať do 31.3. 2023 a to vo viacerých kategóriách. Zároveň každý hlasujúci súťaží o víkendový pobyt v Grand Hoteli Kempinski High Tatras.

Ktorého spisovateľa, či spisovateľku by ste nominovali vy a prečo?

Tých je veľa. Každý, kto píše knihy, hlavne pod svojim vlastným menom, ide v podstate s kožou na trh a do každej knihy dáva kus seba samého. Zaslúži si preto náš rešpekt a podporu.

Vaše knihy vychádzajú nielen v slovenskom a českom jazyku, ale už aj nemecky. Ktoré to sú a kde ich možno kúpiť?

Na knižných pultoch je už kniha „Anna und Everett,“, ktorá zodpovedá slovenskej knihe Boh plače potichu 1. Koncom budúceho mesiaca vyjde moja druhá nemecká kniha s názvom „Stella und Philipp“.  Kúpiť sa dajú v kamenných predajniach v Nemecku, ako aj v online obchodoch Thalia, Weltbild, Hugendubel alebo Amazon.

Hana Repová: Vždy musíme nájsť silu opäť vstať, zo zeme nevidíme šance, ktoré nám život ponúka

Zaujali ma obálky vašich kníh. Majú svoj jednoduchý “rukopis”.  Ako vznikajú?

Od prvej knihy som sa snažila, aby mali moje knihy charakteristický dizajn a ľudia okamžite vedeli, že sa jedná o moju knihu bez toho, aby ju vzali do ruky. Väčšinou už mám v hlave hrubé obrysy návrhu obálky, ktoré potom diskutujem s vydavateľstvom. Mám to šťastie, že spolupracujem s veľmi talentovanou mladou grafičkou Zuzi Maat, ktorá dokáže pretaviť naše návrhy do konkrétnej podoby k našej plnej spokojnosti. Rozhodla som sa zostať slovenskému dizajnu verná aj v pri nemeckom vydaní, hoci je pre nemecký knižný trh veľmi netypický, ale dostávam samé pozitívne ohlasy.

Hana Repová: Každý, kto píše knihy pod vlastným menom, ide s kožou na trh
Hanka v Londýne

Čo nové pre čitateľov teraz pripravujete?

Ako som už spomenula, chcela by som trochu spomaliť, lebo považujem za lepšie, ak čitateľky na novú knihu chvíľu čakajú a tešia sa na ňu, ako keby bol knižný trh zaplavený mojimi knihami. Tento rok plánujem teda vydať iba jednu novú slovenskú knihu a to poslednú sestru zo série Súkromné problémy – Elaiu. Keďže je ale niekoľko mojich kníh už vypredaných, ale je o ne naďalej záujem, budem postupne pripravovať reedície starších kníh a verím, že tento rok stihneme vydať aspoň jednu z nich v novom šate. Okrem toho vychádzajú tento rok ďalšie moje knihy v češtine a nemčine.

Dozvedela som sa, že si vás Nitra akosi “privlastnila. Ako k tomu prišlo? 

Pravdupovediac, vôbec netuším. Možno, lebo nitrianske periodiká prejavili už viackrát záujem o rozhovor, za čo im veľmi pekne ďakujem. Niekde na internete sa potom objavila informácia, že pochádzam z Nitry a šírila sa ďalej.  Bolo to ale milý omyl.

Vraj by ste tu pristali aj na čestné občianstvo. Ako presne si to predstavujete? 🙂

To som, samozrejme. povedala iba zo žartu, keď sa objavila informácia, že som z Nitry. Vyjadrila som sa vtedy, že táto informácia by bola pravdivá jedine, ak by mi medzičasom Nitra udelila čestné občianstvo, o ktorom nič neviem 🙂 Mám Nitru rada, mám tú širšiu rodinu a chodila som sem ako školáčka na prázdniny, takže ma k nej viažu pekné spomienky.

Hana Repová: Každý, kto píše knihy pod vlastným menom, ide s kožou na trh
Spomienky na Londýn

Viem o vás, že ste nedávno študovali v Anglicku. Čo ste študovali?

Musím to uviesť na pravú mieru. V Anglicku, konkrétne v Londýne, som bola na krátkom jazykovom pobyte, lebo angličtina je taká moja achillova päta. Vždy som ju kvôli nemčine odsúvala na druhú koľaj. Hoci sa ju snažím zlepšovať, často mi do toho príde bežný život a všedné povinnosti, vďaka čomu nemám na ňu toľko času, ako by som chcela. Som ale pevne rozhodnutá zdokonaliť sa v nej. Zrejme nikdy nebudem anglicky hovoriť tak ako nemecky, ale zlepšuje sa to. Môj vzťah k tomuto jazyku bude ako to povedal Hans-Dietrich Genscher : „Môj vzťah k angličtine sa podobá vzťahu k mojej žene. Milujem ju, ale neovládam.“

Julien Dan: Mali by sme sa vrátiť ku knihám, odložiť mobily, tablety, opustiť sociálne siete

Čo bolo na škole, či učiteľoch zaujímavé, možno iné? Čo vám škola dala?

Jazykovú školu, na ktorej som bola, môžem rozhodne odporučiť. Mali skvelých učiteľov. Mala som pocit, že každý z nich je z jednej tretiny učiteľ, z jednej tretiny komik a z jednej maliar. Celý pobyt bol pre mňa zážitok, z ktorého mám nezabudnuteľné spomienky a niekoľko nových priateľov po celom svete. Som rada, že som to stihla ešte počas života kráľovnej Alžbety.

Čo sa vám v  Anglicku najviac páčilo?

Pozrela som si pár pekných zákutí Londýna. Najviac som ocenila to, že som mala šťastie na milých a príjemných ľudí. Jeden z nich mi povedal, že ľudia v Anglicku sa musia k sebe správať pekne, lebo sú to ostrovania a nemajú kam ujsť. Sú tak nútení byť k sebe slušní. Páčilo sa mi aj, že bol na každom kroku nápadito vyzdobený Pub, kde po práci ľudia spolu postávali a debatovali. Nikto sa nikam neponáhľal. A očarila ma aj rôznorodosť obyvateľov Londýna, jeho história a architektúra. Určite sa tam ešte vrátim.

A čo anglický humor?

Mala som možnosť spoznať aj ten a je to presne druh humoru, aký mám rada.

Ako to bolo s vašou angličtinou pred a ako po? Naučili ste sa anglicky?

Keď som tam prišla, dorozumela som sa, ale keď hovorili rýchlo, alebo s dialektom, občas som pri nákupe nevedela, či som si kúpila zmrzlinu, alebo kravu na Islande. Mimochodom, ich zmrzlinu, ktorá nebola vo forme kopčekov ako ju poznáme my, ale lupeňov ruží som ocenila tiež (Úsmev).

Diana Špacírová: Darček je príbeh neopätovanej lásky, romantika okorenená erotikou

Budú vaše knihy vychádzať aj v anglickom jazyku?

Neviem, čo budúcnosť prinesie, ale momentálne tento krok neplánujem, lebo ma vydania v slovenčine, češtine a nemčine plne zamestnávajú.

Inšpirovalo vás Anglicko na nejaký nový príbeh? 

Inšpirovalo ma k niektorým scénam, ktoré sa v mojich knihách objavia a taktiež miestam, kde sa odohrajú.

Čo sa chystáte zažiť v lete? A čo by ste odporučili vyskúšať našim čitateľom?

Tento rok by som si rada namiesto jednej dlhšej dovolenky urobila zopár krátkych výletov po Európe, ale presné plány zatiaľ nemám. Začala som prvou krátkou dovolenkou vo Vysokých Tatrách. Viem, že máme v okolí veľa nádherných miest, o ktorých som doteraz ani netušila a po období korony, som si ešte stále celkom nezvykla na davy ľudí a preto nevyhľadávam destinácie, preplnené turistami. A taktiež by som rada v lete stihla zopár besied po Slovensku, aby som splnila sľub, ktorý som dala svojim čitateľkám.

Pýtala sa Lucia Balagová

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x