17.1 C
Nitra
streda, 22 mája, 2024

Eutanázia – na Slovensku zatiaľ neprípustná, v mnohých štátoch však už povolená. Dokonca aj u detí

Nevyliečiteľne chorí ľudia trpia často neznesiteľnými bolesťami, ktoré by najradšej ukončili predčasnou smrťou. Hoci v niektorých krajinách je už eutanázia dovolená, na Slovensku tomu tak nie je. Problém je však skôr v etickej rovine.

Ukončiť svoj ubolený život si možno želajú viacerí smrteľne chorí Slováci, u nás však eutanázia povolená nie je. Naopak, v Holandsku rozširujú možnosť podstúpiť eutanáziu aj na deti vo veku od jedného do 12 rokov. Informuje o tom portál ta3.com, podľa ktorého sa nové pravidlá budú ročne týkať piatich až desiatich detí, ktorým choroba spôsobuje neznesiteľné utrpenie, nie je u nich nádej na zlepšenie stavu, a ktorým nemôže priniesť úľavu paliatívna starostlivosť. Viac o eutanázii píše portál medipravnik.sk.

Eutanázia – na Slovensku zatiaľ neprípustná, v mnohých štátoch však už povolená. Dokonca aj u detí
Eutanázia je zatiaľ na Slovensku neprípustná, v mnohých štátoch je však už povolená. Ilustračné foto. Zdroj hollandiaimagyarok.nl

Eutanázia – úmyselné a dobrovoľné ukončenie života pacienta

Ukončenie života v takýchto prípadoch je podľa holandskej vlády jedinou rozumnou alternatívou k neznesiteľnému a beznádejnému utrpeniu dieťaťa. Holandsko bolo v roku 2012 prvou krajinou na svete, ktorá za prísnych podmienok povolila eutanáziu. Podľa súčasných predpisov môžu eutanáziu podstupovať nevyliečiteľne choré deti do jedného roka života a potom deti staršie ako 12 rokov. Všetky prípady však musia byť hlásené lekárskym kontrolným komisiám. V Holandsku bol podľa štatistík lekárskych kontrolných komisií za minulý rok bol hlásený iba jeden prípad eutanázie pacienta z vekovej skupiny od 12 do 16 rokov.

Holandsko ale nebude prvou krajinou, ktorá umožní lekársky asistovanú smrť u všetkých vekových skupín nevyliečiteľne chorých detí, pretože od roku 2014 ju umožňuje Belgicko. Eutanázia – na Slovensku tento spoločensky diskutovaný pojem rozdeľuje laickú i odbornú verejnosť. Ide o tému citlivú, niekedy aj tabuizovanú a rozdeľujúcu ľudí na dva tábory – tých, ktorí ju priamočiaro odmietajú a tých, ktorí ju schvaľujú. Na celú problematiku sa dá pozerať z rôznych pohľadov: etického, morálneho, lekárskeho a aj právneho. Eutanáziu chápeme ako úmyselné a dobrovoľné ukončenie života pacienta, ktorá sa vykonáva s pomocou inej osoby. Niektoré názory však hovoria až o úmyselnom zabití, resp. vražde.

V Nitrianskom kraji CHÝBAJÚ ambulantní LEKÁRI, situácia je vážna

Účelom eutanázie je, pokiaľ možno, rýchlo ukončiť utrpenie človeka

K eutanázii môže dôjsť rôznymi spôsobmi a preto ju delíme na:

  • pasívnu – úmyselné nevykonanie opatrení na predĺženie života – napr. rozhodnutie nepokračovať v podávaní potrebných liekov, odpojenie od kyslíka, neumožnenie transfúzie krvi a pod.
  • aktívnu – priame úmyselné konanie za účelom ukončenia života pacienta – smrti. V rámci aktívnej eutanázie ešte rozlišujeme dva poddruhy:
    • priama aktívna eutanázia – podanie usmrcujúcej látky pacientovi inou osobou (napr. lekárom)
    • nepriama aktívna eutanázia – podávanie bolesť utišujúcich liekov (iba utíšenie bolestí) s dôsledkom rýchlejšieho „nástupu“ smrti.

Účelom eutanázie je pokiaľ možno rýchlo ukončiť utrpenie človeka, ktorý sa trápi s ťažkou a bolestivou, zvyčajne neliečiteľnou, chorobou. Najčastejšie ide o neskoré fázy závažných chorôb, keď je už moderná medicína bezradná a dá sa konštatovať len smrť alebo dlhotrvajúci stav (prežívanie), ktorý je menený, alebo sa zhoršuje, a je spojený s náročným udržiavaním pri živote, hlavne s nepohodlím pacienta. Ide už o také stavy, keď sa konkrétnej osobe zdá, že by bolo lepšie ukončiť svoj život ako ďalej trpieť. V spojení s eutanáziou sa často spomína aj pojem asistovaná samovražda. Tieto pojmy však netreba zamieňať. Asistovaná samovražda je stav, keď osoba dostane rady, pomoc, jedy, prostriedky od „asistenta“, ktoré následne sám požije či vykoná, alebo mu v ich požití nie je zabránené.

Ďalším znakom, ktorým sa asistovaná samovražda líši od eutanázie je to, že „účastníkom“ eutanázie môže byť len nevyliečiteľne chorý pacient, pričom takéto obmedzenie pri asistovanej samovražde nie je. Tu môže ísť o akéhokoľvek človeka, nie len pacienta. To isté platí na „druhej strane“, teda eutanázie môže byť účastný spravidla lekár, a pri asistovanej samovražde ktokoľvek. Taktiež pri asistovanej samovražde chýba podmienka, aby osoba trpela nevyliečiteľným ochorením. Podľa Ústavy SR a aj medzinárodných dohovorov má každý právo na život a zároveň život je hodný ochrany už pred narodením. Žiadny súd na svete zatiaľ nepotvrdil, že by bolo aj právo na smrť. Eutanázia je veľmi zvláštny úkon, ktorý na Slovensku (ešte) nie je právne upravený. Ak ale máme na mysli úmyselné ukončenie života, to je jednoznačne zakázané.

Doktor Čičala šokuje: V silne zaočkovanej Austrálii zomierajú lekári, zdravotné sestry a kolabuje zdravotníctvo!

Eutanázia – na Slovensku zatiaľ neprípustná, v mnohých štátoch však už povolená. Dokonca aj u detí
Eutanázia je veľmi zvláštny úkon, ktorý na Slovensku (ešte) nie je právne upravený. Foto ilustračné, freepik

Ak by sa eutanázia vykonala, bola by považovaná za porušenie zákona

Keďže eutanázia samotná nie je vyčlenená samostatne ako trestný čin, musíme ju zaradiť pod nejaký iný, ktorý už poznáme. V Trestnom zákone sú jej najbližšie:

  • trestný čin „vraždy“,
  • trestný čin „úkladnej vraždy“
  • trestný čin „neposkytnutia pomoci“
  • trestný čin „účasti na samovražde“ 

Vzhľadom na priamy úmysel lekára, alebo iného zdravotníckeho personálu, je možné chápať aktívnu eutanáziu ako trestný čin vraždy alebo úkladnej vraždy. Vyvstáva ale otázka, či sa nebolo možné zbaviť viny za takého konanie na základe § 29 ods. 1 Trestného zákona, teda súhlasu poškodeného. Toto ustanovenie hovorí že „čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného a nesmeruje proti jeho životu alebo zdraviu“. Keďže však konanie lekára poškodzuje život a zdravie pacienta, je jasné, že takýto súhlas by ho viny nezbavoval. Možno teda konštatovať, že aktívna eutanázia je u nás zakázaná. Preto, ak by sa vykonala, bola by považovaná za porušenie zákona a zrejme by sa z tohto skutku vyvodzovala trestná zodpovednosť voči lekárovi alebo zdravotnému personálu.

Niektoré krajiny však už eutanáziu, aj aktívnu či priamu povoľujú (Belgicko, Holandsko, Luxembursko). Vo Švajčiarsku je dokonca legálna asistovaná samovražda. Eutanázia sa najviac rozšírila v Holandsku a Belgicku. V Holandsku je už možná eutanázia, ktorá sa poskytuje ľuďom s vekom 75 rokov a vyššie, ktorí sú tzv. unavení životom. Nemusia byť pritom nevyliečiteľne chorí, postačuje, že chcú ukončiť svoj život. Belgicko zas odstránilo vekový limit pre deti, ktoré sú nevyliečiteľne choré alebo veľmi trpia (v Holandsku je limitom 12. rok života). Takéto dieťa tak môže o eutanáziu požiadať, podmienkou je schválenie žiadosti kolégiom odborníkov a vyhlásenie nenamietania rodičmi.

Lekári oceňujú vyššiu dostupnosť biologickej liečby pre pacientov so psoriázou

Zaujímavé východisko poskytuje článok 15 odsek 1 Ústavy SR. Podľa neho „Nikto nesmie byť pozbavený života“. Ďalej v odseku 3 ale stojí, „Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.“ Teda, ak by bol prijatý zákon, ktorý by povoľoval (aktívnu) eutanáziu, táto by bola v súlade so zákonom a tak aj povolená. V súčasnosti je totiž takého konanie na území Slovenskej republiky chápané ako protiprávne.

Etický kódex je pre všetkých zdravotníckov právne záväzný

Pri eutanázii sa často hovorí o porušení dôstojnosti človeka a jeho práve na telesnú integritu (istý zásah do tela). Ide o to, či je eutanázia v súlade so zákonom a či je morálna a etická. Z tohto hľadiska je ukončenie života jasne nelegálne, nedôstojné a neetické. Čo však ak má pacient veľké bolesti a nemožno mu súčasnou medicínou nijako pomôcť? Čo ak si je sám vedomý celej situácie a jediné východisko vidí v ukončení svojho života? U niektorých ľudí ide o jasné dôvody toho, prečo by mala byť eutanázia povolená. Obzvlášť náročné sú prípady detských pacientov, keď si deti samotné žiadajú smrť. Nie je to bežné, ale už sa takéto prípady vyskytli hlavne v zahraničí. 

Krásna, no ťažko chorá Janka síce veľmi potrebuje pomoc, ale aj ona sama chce pomôcť iným trpiacim ženám

Nemožno opomenúť ani Etický kódex zdravotníckeho pracovníka. Ten výslovne označuje eutanáziu a asistovanú samovraždu (suicídium) ako neprípustné. Kódex obsahuje práva a povinnosti zdravotníckeho pracovníka, medzi ktorými spomenieme: „stavovskú povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je profesionálna  starostlivosť o zdravie jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu úcty k ľudskému životu od jeho počiatku až do konca s rešpektovaním dôstojnosti ľudského jedinca“. Etický kódex je pre všetkých zdravotníckych pracovníkov právne záväzný, čo potvrdzuje i zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý ako jednu z povinností každého poskytovateľa uvádza povinnosť vykonávať svoje povolanie v súlade s Etickým kódexom. 

Vnútenie liečby možno chápať aj ako porušenie telesnej integrity

Ak sa pacient rozhodne, že chce pasívnu eutanáziu, dostáva sa toto rozhodnutie do priameho konfliktu s povinnosťou lekára poskytnúť pacientovi zdravotnú starostlivosť, avšak iba neodkladnú starostlivosť. Ak pacient odmietne poskytovanú liečbu, na čo má právo podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, vnútenie liečby zdravotníckym personálom by bolo možné chápať ako porušenie telesnej integrity. Pacient totiž má právo na informácie o svojom zdravotnom stave a taktiež má právo rozhodnúť sa, či dá súhlas na vykonanie stanovenej liečby alebo zdravotných výkonov. Čo ak ale pacient nevie správne posúdiť situáciu v ktorej sa nachádza a ani následky svojich rozhodnutí? Čo ak trpí napríklad duševnou poruchou? V tomto prípade by bolo vhodné podať návrh na súd na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Zároveň bude takejto osobne ustanovený opatrovník.

Lekár za smrť Timey († 22) potrestaný nebude! Dočkajú sa od neho jej najbližší aspoň odškodného?

Tento opatrovník bude za pacienta rozhodovať o liečbe alebo aj iných úkonoch. Rozhodnutie o tom, že chce, aby bola na pacientovi vykonaná eutanázia, však nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré je zákonné. Lekár by samozrejme mal pacienta informovať o možnostiach liečby alebo iných postupoch, zadovážiť súhlas pacienta alebo opatrovníka, a to písomne. Písomný súhlas nie je zákonom požadovaný (okrem výslovne určených prípadov), ale je vhodnou formou ochrany lekára pre prípad súdneho sporu alebo iných nedorozumení. Môže ale nastať situácia, keď odmietnutie liečby bude znamenať smrť pacienta. Lekár sa tak môže cítiť zahnaný do kúta, keď vie, že by mal pomôcť, ale nie je mu to umožnené. Navyše, ak liečbu neposkytne a pacient skutočne zomrie, nebude to mať trestnoprávne následky?

Odmietnutie liečby je potrebné odlíšiť od eutanázie, je to právo pacienta

V tomto prípade by bolo vhodné, aby pacient alebo jeho zákonný zástupca vydal vyhlásenie, prípadne sa lekár poistil a dal pacientovi podpísať takéto vyhlásenie, kde sa pacient zrieka zdravotnej starostlivosti, liečby a je si plne vedomý zdravotných následkov. Bohužiaľ, trestný zákon takéto vyhlásenie neberie ako niečo, čo by mohlo vyvrátiť jeho (spolu)vinu. Nie je preto jasné, ako by súd v tomto prípade rozhodol. Do stretu tu prichádza právo pacienta na ľudskú dôstojnosť, ochranu súkromia, nedotknuteľnosť ľudskej osoby, právo na osobnú slobodu u pacienta a povinnosť lekára poskytnúť pacientovi nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. Táto nevyhnutnosť sa pri odmietaní liečby musí po čase prejaviť. Lekár by preto mal požadovať vyhlásenie pacienta s jeho overeným podpisom, kde uvedie, že si neželá napríklad oživovanie pre prípad, že u neho dôjde k mozgovej smrti. Môže taktiež konkretizovať konkrétne úkony, ktoré nemajú byť vykonané pre záchranu jeho života.

Ľudský hyenizmus. Ťažko zdravotne postihnutú Janku niektorí ľudia urážajú, ba vyhrážajú sa jej smrťou! A to len za to, že jej ktosi pomáha

Odmietnutie liečby je potrebné odlíšiť od eutanázie. Odmietnutie liečby je právo pacienta, ktorý sám z vlastnej iniciatívy nesúhlasí s vykonaním liečby, ktorá má zlepšiť jeho zdravotný stav. Pacient tak aktívne nevykonáva kroky k samovražde, ale iba nesúhlasí a nevykonáva liečbu, ktorá mu je odporúčaná. Rovnako na odmietnutie liečby je podľa zákonné právo podľa § 6 odseku 1 zákona o zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo na (aktívnu) eutanáziu nie. Slovenská republika v právnej úprave prostredníctvom inštitútu informovaného súhlasu v podstate akceptuje realizáciu pasívnej formy eutanázie – vtedy, keď kompetentný pacient (t.j. plne spôsobilý pacient) odmietne liečbu. V takomto prípade rešpektovanie vôle pacienta zo strany zdravotníckeho personálu nenapĺňa znaky trestného konania. Žiadúce do budúcna by bolo aj vyslovené ustanovenie správnosti postupov v prípade odňatia či nezahájenia „márnej“ liečby.

Dodo Púchovský

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x