Kde končí politika a začína straníctvo? Chápeme správne rozdiel medzi tým? Čo všetko je politika? Ak je súčasťou nášho každodenného života, potom sa jej vyhnúť nedá. Niekto dáva od politiky ruky preč a pritom sám politiku tvorí svojimi aktivitami, činnosťami, svojim svetonázorom.
Spýtala som sa na názor zopár ľudí v mojom okolí, ktorí sa politike venovali alebo sa jej stále venujú.
Anna Mravcová – politologička
Existuje široké spektrum definícií slova politika, a preto ju môžeme chápať a vysvetľovať si ju rôzne. Aj samotní vykonávatelia politickej moci, a to na rôznych úrovniach od nadnárodnej až po lokálnu, si ju často prispôsobujú podľa vlastných aktuálnych záujmov. Politiku by sme však predovšetkým mali vnímať ako schopnosť spravovať veci verejné, to znamená, riadiť štát a realizovať jeho ciele a záujmy, a teda primárne budovať, udržiavať či v prípade potreby meniť spoločenský poriadok. Oprávnene je preto tiež definovaná ako „umenie“ spravovania vecí verejných. Zároveň však nemožno obísť vnímanie politiky ako snahu o získanie čo najväčšieho podielu na štátnej moci a jej udržiavanie a presadzovanie. Straníckosť môže významne negatívne ovplyvňovať práve správu vecí verejných a stáva sa nie umením spravovať štát v smere dosahovania jeho skutočných záujmov, ale stáva sa sťaby bojom o presadzovanie nadobudnutej politickej moci. Prílišná či až slepá lojalita k istej politickej strane (slepá vo význame ignorovania reálnych potrieb štátu kvôli zaslepenému nasledovaniu záujmov strany), predovšetkým takej, ktorá disponuje reálnou politickou mocou, je tak nebezpečným javom ohrozujúcim každý politický a spoločenský poriadok.
Miloš Zverina, zakladateľ spolku Slavica
Politika alebo správa vecí verejných prebieha v spoločnosti na všetkých úrovniach, od úrovne malej obce až po štát. Zároveň je účastníkom tohto procesu každý občan, aj pasívny. Teda každý občan je zároveň politikom (subjektom politiky), pritom nemusí byť straníkom (členom politickej strany).
Eva Antošová, podpredsedníčka NSK
Politika je pre mňa osobne poslaním pomáhať. Straníctvo je možnosť toto poslanie napĺňať cez konkrétnu politickú stranu, ktorá má podobné ciele ako ja. Politika je umenie spravovať a riadiť štát, tiež mestá a obce a keď sa spojí predstava politiky s podporou príslušnej strany a tiež aj opačne, a k tomu spokojnosť občana, vtedy nastáva ideálny stav. Škoda že sa to na našom Slovensku dlhšie obdobie nedarí. Osobne sa pohybujem v politike 30 rokov a ako primátorka ale aj poslankyňa parlamentu alebo momentálne podpredsedníčka Nitrianskeho kraja som vystupovala či už so straníckou podporou alebo samostatne sama za seba.
Keď strana, ktorej ste členom, veľmi nejaví záujem o vaše skúsenosti a zručnosti, potom aj politik pokiaľ chce ľuďom naďalej pomáhať, pokračuje v tomto konaní samostatne.
Palo Obertáš, poslanec Mesta Nitry
Komunálnu politiku vnímam ako nástroj, ktorý by mal pomáhať obyvateľom a chodu mesta prostredníctvom svojich volených zástupcov. Je slobodné rozhodnutie každého poslanca, či bude nezávislý alebo si zvolí stranícku cestu. Ja som si zvolil nezávislosť, aby som mohol podporiť akékoľvek prínosné návrhy pre toto mesto.
Jozef Dvonč, bývalý primátor Mesta Nitry
Podľa mňa veľmi veľa situácií a rozhodnutí sa skrýva pod pojem politika, prípadne straníckosť. Je síce pravda, že ide o sociálne zameranie, ktoré otvorene (to je ten lepší prípad) alebo skryto presadzuje ciele a princípy istých záujmových skupín. Osobne som toho názoru, že mnohokrát sa pri rozhodnutiach nepoužíva konsenzus aj protichodných názorov, prípadne výsledok analýzy danej veci, ale „natvrdo sa presadí názor väčšiny“. Spoločenské procesy sú potom riadené nie rozumom, ale názorom určitej skupiny, ktorá v danom momente má väčšinu. Bežný občan nepotrebuje byť zahltený politikou (napr. nedeľné diskusné relácie v médiách). Dôležitejšie pre neho je to, aby stranícke názory boli len príspevkom k dobrým a spravodlivým riešeniam.
Ján Greššo ml., poslanec Mesta Nitry
Politika je prítomná prakticky v každodennom živote každého z nás. Napríklad každý rodič pri výchove svojich ratolestí musí byť tak trochu aj politik:). Straníckosť by som prirovnal k jadrovej energii. Tá má dve tváre: vie nám rozsvietiť v byte, ale aj nám ho na márne kúsky zlikvidovať. Straníckosť vie byť veľmi prospešná, napríklad v predpoklade zastávania istých názorov a postojov, a tiež môže byť zradná, ak nebezpečné postoje dokáže v rámci disciplíny presadiť.
Lukáš Machala, právnik
Politika je umenie možného v širšom spoločenskom kontexte. Je to pavučina názorov, postojov, myšlienok a činov, ktoré ovplyvňuje vedoma, podvedome, aj nevedomky život každého občana. Straníckosť je vymedzenie okruhu osôb voči iným skupinám s odlišným svetonázorom. Straníckosť výrazne obmedzuje slobodu jednotlivca v skupine – politickej strane, ale súčasne výrazne posilňuje šance kolektívu pre spoločný úspech.
Pripravila Brigita Tarinová
